Všetkými zmyslami
kontaktuješ to bytostné.
Mozgom ti šklbe,
akoby sa ti pomiatli
neuróny,
slová ti práchnivejú do nezrozumiteľna,
vyčerpané oči slepnú od pravdy.
Už iba po mnohých rokoch žiarivo rozkvitnutá
jabloň
tam kdesi v hlbinách pamäti
zjavuje ti kúsok života,
kúsoček rozjareného raja,
ku ktorému si bol prednedávnom tak
blízko,
že si musel zošalieť.
Ale nezúfaj:
jasná, žiarivá tvár blížneho,
na ktorej sa zračí tvoj osud,
ti prichádza
zúrodniť
púšť onoho bytostného,
v ktorom teraz, konečne si.