Riedka medzera – Milan Matiaška

Riedka medzera – Milan Matiaška

Ťažko a korenisto tečie reč
obludných zvierat,
čo sa zjavujú naivným zhulencom
polihujúcim na hrane tohto sveta.

Už nemajú síl ozmysliť ju
a vykúpiť svoje chradnúce telá
z pekla fyzikálnych polí,
z nudy vegetatívneho svetielkovania,
čo už nezahrieva ich žilnaté hlavy,
ale sa im zarezáva do vysušenej kože.

Svitá bledo do ich štiav
a len koktavý šepot
zrelých plodov na najbližšom strome
im prechvieva tupý – sluch.

A pritom pre Život to nie je
vonkoncom dôležité,
lebo je márnivý a prieberčivý
ešte aj v utrpení.

K čomu sa prichýlia,
podozrivo prebudení ošiaľom
z tých obludných zvieracích tvárí,
ak On nimi pohŕda
a smrť je na nich prirýchla?