Výstrednosť – Pavol Bunčák

Výstrednosť – Pavol Bunčák

Raz v lete koňom mozgy skameneli
Spievaj mi Som s tebou sám a osamelý
Na ten deň som opäť našiel rým
Keď prvý raz som riekol Neverím
Paže som prestrel s rosou na pažiť
Oči sa musia slnca nabažiť

Krása je iba tušenie Napäté plátno mäkký vosk
Mračno s tvárou panny Zakázaný bozk
Preto som napľul na iskierku síl
A hladný do blata som ústa ponoril
Sila kvitne na smetisku tam kde telá tlejú
Najkrajšia kvetina ktorú ani rosou nepolejú

Len dujte vetry starí kamaráti
Nik z vás mi srdce nevyvráti
Prš nebo viacej nech sa môžem smiať
Aj smútok dohára jak zvädlých kvetín vňať.