Prosba – Igor Gallo

Prosba – Igor Gallo

Stojím tu, kráčam, ležím.
Milujem, preklínam
i prosím kolenačky.

Pusťte ma bližšie
a budem stromom,
trávou, ktorá vám
ozelenie oči.

Len ma tu nechajte
medzi sebou
a budem najtichšou
ovečkou v košiari.

Hoci aj vetrom,
čo vám poutiera
pot a slzy na tvári.

Neodháňajte ma,
ak ste unavení,
môžte ma zoťať,
sadnúť si ako na peň.
Môžete ma uviazať.

Len ma tu nechajte.
Veď – kde má človek žiť,
ak nie medzi ľuďmi.