Zachraňujeme slnko – Ľudovít Fuchs

Zachraňujeme slnko – Ľudovít Fuchs

už nesmie plakať
na opustenej oblohe
a hovoriť
o umieraní starých smutných vŕb

Vychutnávame tichosť
ktorá nám viaže ruky
a núti veriť
najrozkošnejším chvíľam
hoci už dávno pred nami
zakvitol mak
a všetko čo sme našli
je iba slza
s náhrdelníkom
Ale obloha
je taká nekonečná
že ani jeden vták nemusí smútiť
pre nedostatok priestoru