Spomienka – Viera Prokešová

Spomienka – Viera Prokešová

Dotýkala sa ťa nežnejšie
ako tma riečky,
v ktorej si sa kúpal sedemročný,
hovorila ti o všetkom,
lebo všetko v nej rástlo,
akoby spievalo.
Po skľučujúcich nociach
čakával si ju
ako rosu.

Bola taká mladá,
že ani zo svojej tváre veľa nepoznala,
a nevinná, akoby spávala
na mesačnej vôni...

Keď si ju nechal,
plakala u toho druhého.