Si ako primadona na scéne.
Orámovaná neskutočným jasom,
ukolísaná neskutočnou slávou,
ty
nevieš, kto ťa ozaj miluje.
Rad gavalierov ti ide v ústrety.
To sú tí lovci poskrývaní v kroví,
vábiči zákerní a jedovatí
strelci.
Chráň sa ich rúk!
Ty nevieš, kto ťa ozaj miluje.
Zrkadlá klamú, pyšný mramor chladí,
črvotoč blúdi po vavríne
krásy,
perly sa tratia.
Ty nevieš, kto ťa ozaj miluje.
Sú ešte oči, čo ťa hľadajú,
oblúky túžob za tebou sa klenú,
je nitka nádeje
napnutá do prasknutia.
Sú tmavé kúty neznámeho ticha,
kde ktosi čaká vytrvalo-márne.
Chveje sa
láskou.
Ty nevieš, kto ťa ozaj miluje.
Pozeráš do tmy.