Bez názvu – Margita Dobrovičová

Bez názvu – Margita Dobrovičová

Neprelistovaná krv.
V zrkadlách únava.
Kto nás chcel?
A kto nás spoznáva?

Pusto je na schodoch.
A svet je atóm našej duše.
A hviezdy prespávajú v ovocí.
Sme poludňajšia tma,
sme slepé svetlo. Niet nám pomoci.

To v snahe zamrznúť,
zas rozhŕňame plameň.
A v snahe zaspievať,
zas blížime sa k rane.

Bez názvu – Margita Dobrovičová

Poznanie
nám založilo obojky a dovlieklo nás
nad priepasť.
Slová sú iba rozhodený dážď.
Ó, vieme,
na to, aby sme sa obrátili
a začali postupovať
z rozbahnených svahov šialenstva,
na to je miesta čoraz menej.