Za súmraku počuť šepkať vŕby,
iba ticho pozná to ich nárečie,
pod jednou sa starý žobrák
hrbí,
čaká, kým sa nebo do tmy prezlečie.
Na perách má zabudnuté slová,
palica a ruka v pevnom objatí,
minulosť je
zostarnutá vdova,
kto tu nebol, ten sa ani nevráti.