Fragmenty – XXXV – Gustáv Hupka

Fragmenty – XXXV – Gustáv Hupka

Roky sú ako výhybkári na trati času
a na koľajniciach života.
Pod kopytami stáročí
je udupaná sloboda,
ten vymyslený a neuskutočniteľný ideál.
V ľudskom mozgu horí závisť.
Niektorí ľudia prv než sa narodia,
sú už mŕtvi a derú sa za hlúposťami,
za tým, čo nemá význam
a je zbytočné.
Všetko sa opakuje,
len nie sme schopní a ani nechceme
si to priznať.
Hľa, velebné slnko
a kdesi vedľa sa prederavuje Vesmír,
čierne diery sa pripravujú
prehltnúť priestor nad našou planétou
aj s celou čvargou ľudochodcov
spuchnutých v stuchnutej pýche
s mŕtvym prachom všetkých pokolení,
čo sa pechorili vo veľkých dejinách
pohybu v čase Nekonečna.