Zabudnuté – Marian Grupač

Zabudnuté – Marian Grupač

Samota je biely klavír
padajúci zo skaly do mora
cigareta horiaca z oboch koncov
červené víno
plaziace sa
po snehovom chrbátiku tej
ktorá ťa pred chvíľou
zabila

Samota je sivý dážď
v nedeľu popoludní
obesenec v kostole
sekunda ticha
po výstrele zlatej guľky
ktorá vždy zasiahne
svoj cieľ

Samota je expresný vlak
uháňajúci pospiatky
jahody rozpučené
na prsiach mŕtvej stareny

Slovo
uviaznuté v hrdle
ktoré ti vypľuje do očí tá
ktorá ťa pred chvíľou
zabila
aby si to všetko
nakoniec prežil