Bolo jej jak holubienke
žila v tichej chalupienke
sedávala v obloku
mala dumy na oku
Sestra
moja nadoblačná
ovládla i les i mračná
žila za hmly a za sna
volali ju prekrásna
Na jar si pod stromy stala
jabloňou sa
zastierala
a keď zrelo ovocie
natrela si obočie
Pri šumote jarných vánkov
pozerala na škovránkov
a keď došlo ku
spevom
zaspávala s úsmevom
V bledom domku pod horama
bola sama večne sama
a keď polia omladli
vznášala sa ponad
hmly
Hore v horách našla krásu
až tam kde sa ovce pasú
po oblakoch stúpala
v jazerách sa kúpala
Chodievala do
hájička
smutná bola od malička
bez družíc a bez druhov
utekala za dúhou
Šla po lúke šla po lúčke
líčka mala
červenučké
od malín a od černíc
pri jagote večerníc
Pri potoku vodu pila
oči v diaľku ponorila
zamyslená naveky
pre
celý svet ďaleký
Pred chalúpkou zomierala
v mojich veršoch plakávala
mala môj sen i môj žiaľ
potom mi ju Pán Boh vzal