Lupienky z jabloní – Milan Rúfus

Lupienky z jabloní – Milan Rúfus

Netreba mne to, čo už bolo.
A čo len bude, ani tak.
Ten človek to je pekný vták.“

A tu ti pred ním na koni
šabličkou husár zazvoní.
„Stoj! Ty si kto?“ „Ja? Človek s hlavou!“
„Tak tá zjem! Tu je moje právo!“
A husár puškou zamieri:
„Jedz, strela tvojej materi!

Zaviňšujem ti dobrú chuť.
Vieš, mohlo by ti zapadnúť!“
A už mu kropí oba boky
a maca v bokoch pália broky.
Ak uteká, tak uteká.
„Fuj! Nešťastná krv človeka!

Tá štípe ako paprika!
Veď ja ťa chytím, zbojníka,
ja ti to vrátim, komárisko!
Neopováž sa ku mne blízko!“

Komár sa nad ním iba smial
a letel ďalej v šír a diaľ.

Ozval sa mu až z lesných lúk,
„Nevravel som ti, že si drúk?“