Jurko, môjmu srdcu premilý,
už hodiny polnoc (možno i menej) odbili.
A práve tu v tejto čarovnej chvíli,
k
tmavej noci sa už pomaly chýli.
A preto, jedno jediné Ti povedať chcem,
no tých viet bude asi viac, než vyjadriť viem.
Hoc
nedokážem verše, ani básne skladať,
dúfam, že to nie je na mne veľmi badať.
Teraz musím opäť tie správne slová hľadať
a nič
poriadne mi akurát nechce napadať.
Nie som slečna dokonalá, nič podobné ani o sebe netvrdím,
tak to už nespomeň, prosím Ťa, nikdy,
lebo Ti nanajvýš tak pritvrdím.
Môžem sa ja kľudne natreť aj na rožok a či na chleba,
však ver tomu, že toto som písala z lásky
len pre Teba.
Avšak občas neviem, či by si si mal túto básničku zaslúžiť,
pretože niekedy ma vieš tak strašne hlúpo
nasrdiť...
Vtedy slová strácajú akýkoľvek význam,
až ma to bolí, keď sa na to dívam.
Kvôli ničomu sa dokážeme
pohádať,
a potom mi to nedovolí pokojne pospávať.
Avšak Ty by si sa mal túto noc čo najlepšie vyspať,
preto sa nechcem škriepiť a
nadarmo Ťa zdržať.
Však dala som ti sľub, a ja sľuby plním, no ni?
Tak dúfam, že splním Tvoju objednávku aspoň trochu na
úrovni.
No nejdem tárať už viacej o sebe,
toto je predsa riekanka na dobrú noc pre Teba a o Tebe.
A preto... vieš čo teraz
urobím?
No túto šumnú riekanku ti vyrojím!
Veď Ty, ako švárny šuhaj z dediny,
zrelý si už do hebkej periny.
Cez deň
lyžuješ si po svahoch,
avšak teraz si už dávno v snoch.
Už si taký ospatý,
že už nie si okatý.
Očko klip, očko
klap,
keď sa vyspíš budeš chlap.
Vonku už nastal pokoj, ustal krik,
noc – to je veru mocný kúzelník.
Všetko sa už halí do
rúcha tmy
a ty si pomaly plánuješ svoje sny.
A keď už to božské ticho nastalo
a vonku aj dunieť prestalo,
keď pohladí ti
dušu jemný vánok,
Ty vieš, že už je čas na blažený spánok.
Keď Ťa snehová vločka pošteklí na nose
a prvá hviezdička
zasvieti na voze,
keď začneš cítiť ťažobu na viečku,
vieš, že by si mal ísť spať, a nie kukať pod obliečku.
Keď Ti
mesačný svit už neposvieti na cestu
a tanec jasných hviezd Ti nepredstaví nevestu,
keď začneš pomaly do spánku upadať,
mal by si
ísť spať a nie sa tu so mnou vyprávať.
Čas ma tlačí, už je toho naraz akosi veľa,
avšak moje myšlienky som kratšie vyjaviť
nevedela.
Preto už končím, pomaličky, ale isto,
aj tak Ťa už dosť nudím, alebo aspoň hmlisto.
Idem sa asi radšej venovať tej
chemickej vede,
skôr, než začnem zas rozprávať o kyslom mede.
Ak teda ešte vládzeš vnímať,
pred tým, než sa Ti začne o mne
snívať,
chcem Ti popriať dobrú noč a sladké sníčky,
zatvor oči pomaličky
a nezabudni na večerné modlitbičky.
Dobrú
nôcku, zavri svoje očká,
nech sa Ti sníva pekná rozprávočka.
Potom Mesiac biely zasvietil do okienka
a Jurko v izbe zatiaľ už
sladko do rána spinká...