Možno by som začať mala
známymi slovami známej básne,
ktorá
aj na 55tej stužkovej vyznie krásne.
Určite by opäť krásna bola,
no neboli by to naše slová.
Na tých našich 8 rokov pomaly
sadá prach,
no navždy si ich uchováme v našich spomienkach.
V prvý školský deň bolo pred nami
8 rokov povinností, učenia a
zábavy.
Vtedy sme boli malí a milí
a vôôôbec sme sa nezmenili.
Možno sme mali trošku problémy
a možno ich bolo
dosť...
Jednako, bola to pre nás ďalšia skúsenosť.
Tak nejako sme sa dostali až sem.
Dnes je 28. november 2008
a my stojíme tu
pred vami
s oblekmi a s róbami.
Vyzeráme dospelo, no všetci dobre vieme,
že pre vás navždy zostaneme
tí malí! Doma deti a v
škole žiaci,
aj keď budeme už dávno v práci.
Vy už viete, čo nás v živote čaká,
no my nie... a to nás láka!
No jedno
predsa vieme,
že povedať vám chceme
ĎAKUJEME!