Zóny pre každého študenta

Parazitizmus

Parazitizmus
 
Nakreslime si potravovú pyramídu:
- aké poznáme potravové reťazce?
 
Aké formy výživy poznáme?
 
- autotrofia- rastliny (energiu slnečného žiarenia využívajú za pomoci chlorofylu na tvorbu  organických látok)
- heterotrofia – organické látky získavajú hotové z prostredia- potravou
– parazitizmus („príživníctvo“)
- saprofitizmus
 
Parazitizmus alebo cudzopasníctvo je vzťah, v ktorom jeden organizmus, tzv. „parazit“ (alebo "cudzopasník"), odoberá živiny (organické a anorganické látky) pre svoju existenciu druhému, tzv. „hostiteľovi“, prípadne v ňom žije, a tým ho oslabuje.
parazit /odoberá/ - hostiteľ
Do tela hostiteľa často parazit vylučuje jedovaté látky nazývané toxíny.
Príkladom parazitov sú vírusy, baktérie, huby, parazitické rastliny (haustóriá), živočíchy.
Podľa priestorových vzťahov delíme parazitov na:

- ektoparazity - žijú mimo hostiteľa, alebo na jeho povrchu. Parazitické živočíchy sú napríklad komár, blcha, pijavice, parazitické rastliny Imelo biele, záraza, kukučina, zubovník šupinatý.
- endoparazity - žijú v organizme, vnútri t.j. tkanivách, bunkách, tráviacom trakte, orgánoch atď. hostiteľa (toxoplazma, pásomnice, hlísta detská).

Podľa časových vzťahov k hostiteľovi sa parazity delia na dočasné, stále a periodické. Zvláštnym prípadom parazitizmu je hniezdny parazitizmus vtákov, ako je napríklad u kukučky jarabej.

Paraziticky žijúce živočíchy

Kľúčové pojmy: parazit, hostiteľ, medzihostiteľ, endoparazit, ektoparazit, ploskavce, hlístovce, motolice, pásomnice, prevencia, liečba, dezinsekcia.
 Živočíšne parazity predstavujú veľmi rôznorodú skupinu organizmov. Nájdeme medzi nimi ektoparazity (kliešť, pijavica) aj endoparazity (pásomnica). Niektoré žijú paraziticky celý život, iné len v určitej fáze svojho vývinu (samičky komárov). K živočíšnym parazitom patria zástupcovia viacerých kmeňov bezstavovcov, prevažne ploskavce, hlístovcečlánkonožce. Nájdeme ich však aj medzi stavovcami, ktoré zastupujú napr. mihulesliznatky.

Na parazitický spôsob života sa živočíchy adaptovali rôznym spôsobom. Ektoparazity musia preniknúť k telovým tekutinám cez povrch tela hostiteľa. Pomáhajú pritom rôzne modifikované ústne orgány (bodavé, cicavé, prísavky). často produkujú látky proti zrážaniu krvi. K ektoparazitom patria rôzne druhy článkonožcov a parazitické obrúčkavce – pijavice (Hirudinea). S niektorými z nich sme sa oboznámili v kapitole Život v sladkých vodách.

Parazitické ploskavce a hlístovce

Endoparazity sa prostrediu, v ktorom žijú, prispôsobili stavbou tela aj špecifickými životnými prejavmi. Pred tráviacimi šťavami v orgánoch tráviacej sústavy hostiteľa sa chránia pevnou pokožkou a vylučovaním ochranných sekrétov. Vo vnútri orgánov hostiteľa sa môžu prichytávať prísavkami a háčikmi. Dýchajú anaeróbne (bez kyslíka). Keďže sú viazané na telo hostiteľa majú redukovanú nervovú sústavu a zmyslové orgány. Väčšina z nich sú hermafrodity.

K endoparazitom patria zástupcovia ploskavcov (Plathelminthes)motolice (Trematodes)pásomnice (Cestodes). Motolica pečeňová (Fasciola hepatica) žije v pečeni a v žlčovodoch dobytka, oviec a zriedkavo aj človeka. Jej telo, 20 – 30mm dlhé, je sploštené. Na hlavovej a brušnej časti má prísavky, ktorými sa prisaje na tkanivo pečene a cicia krv. Počas životného cyklu prekonáva viacero larválnych štádií a okrem hostiteľa sa viaže aj na medzihostiteľa.

Motolica pohlavne dospieva v pečeni konečného hostiteľa. Jej oplodnené vajíčka odchádzajú s výkalmi do vonkajšieho prostredia. Musia sa dostať do vody, kde sa z nich vyliahne obrvené larválne štádium. Vyhľadá medzihostiteľa, ktorým je slimák vodniak malý (Galba truncatula). V jeho tele prekoná viaceré vývinové cykly a nakoniec opúšťa slimáka ako pohyblivé štádium. Na brehu sa prichytí na rastliny a zacystuje sa. Toto štádium je infekčné najmä pre dobytok, ale nakaziť sa môže aj človek.

V tenkom čreve človeka parazituje pásomnica dlhá (Taeniarhynchus sagitanus), ktorá dosahuje až 10m, alebo kratšia pásomnica venčeková (Taenia solium), dlhá 2 – 3m. Telo dospelého jedinca sa skladá z drobnej hlavičky, ktorá prechádza do krčka, a neustále dorastajúcich plochých článkov. Pásomnice patria k živočíchom, ktoré sa parazitickému spôsobu života prispôsobili dokonale. Došlo pri nich k redukcii mnohých vnútorných orgánov. Dýchajú anaeróbne. Živiny prijímajú celým povrchom tela, preto nemajú vyvinutú tráviacu sústavu. Ich články sú vyplnené rozvinutými pohlavnými orgánmi. Pásomnice sú hermafrodity. Dochádza pri nich k samooplodneniu, pričom spermie jedného článku oplodňujú vajíčka druhého. Posledné články naplnené obrovským množstvom oplodnených vajíčok sa oddeľujú a s výkalmi odchádzajú von z tela nakazeného živočícha. V zlých hygienických podmienkach sa môžu dostať do tráviacej sústavy medzihostiteľa (ošípané, hovädzí dobytok). Zárodok prejde krvou do svaloviny, kde sa z neho vyvinie larva a zapuzdrí sa. Vznikne uhor. Nedostatočne tepelne spracované uhrovité mäso je zdrojom nákazy pre človeka. Pásomnice spôsobujú bolesti brucha a ďalšie tráviace problémy, ako pocity zvýšeného tlaku v žalúdku a v črevách, hnačky, zápchy, malátnosť a hlavne pocit hladu.

K endoparazitom patrí aj veľká skupina zástupcov kmeňa hlístovce (Nematoda). Cudzopasia na rastlinách, v živočíchoch aj v človeku. Najznámejšie sú hlísty, mrlesvalovce. Majú typický červovitý vzhľad. Telo je na priereze okrúhle a veľmi pružné, spevnené hydroskeletom. Na rozdiel od ploskavcov má ich tráviaca sústava dva otvory – prijímací a análny. Líšia sa aj tým, že väčšina z nich patrí medzi gonochoristy s charakteristickým pohlavným dimorfizmom.

Najčastejším zdrojom nákazy hlístovcami je potrava alebo voda infikovaná vajíčkami parazitov. Infikovaná môže byť aj srsť nakazených zvierat. Z vajíčok sa v tráviacej sústave hostiteľa liahnu larvy, ktoré sa niekoľkokrát zvliekajú a dorastajú. Niektoré majú aj medzihostiteľa (svalovec), v prípade iných dochádza k opätovnému infikovaniu toho istého hostiteľa (mrľa). Liečba pri väčšine endoparazitov prebieha medikamentózne. Tabletky alebo sirup na odčervenie sa podávajú viackrát za sebou. Prevenciou je predovšetkým dodržiavanie hygienických zásad.

Najrozšírenejším parazitom vo väčších kolektívoch detí je mrľa ľudská (Enterobius vermicularis). Je to drobný parazit bielej farby. Samček je dlhý 0,5 cm, väčšia samička má 1 cm. Mrle žijú v hrubom čreve a v konečníku človeka. Samička kladie v noci do záhybov okolo análneho otvoru vajíčka, čo vyvoláva intenzívne svrbenie. Pri poškriabaní sa vajíčka prenášajú na ruky. V dôsledku nedostatočnej hygieny (u malých detí nie sú ešte rozvinuté a upevnené hygienické návyky) sa cez ústnu dutinu dostanú do tráviacej rúry, kde dospejú. Spôsobujú bolesti brucha, hnačky, často vnútorný nepokoj, nervozitu a anémiu (živia sa krvou).

V tenkom čreve parazituje hlísta detská (Ascaris lumbricoides). Do tela hostiteľa sa jej vajíčka dostanú najčastejšie zle umytou zeleninou. Larvy putujú krvou do pľúc, dráždia dýchacie cesty a vyvolávajú kašeľ. Po prehltnutí sa vrátia do tráviacej sústavy, kde dospejú na pohlavne zrelé jedince. Samičky sú rovné, dosahujú dĺžku až 40 cm, na konci stočené samčeky majú iba 25 cm. K nebezpečným hlístovcom patria svalovce (Trichinella) parazitujúce vo svaloch a vlasovce (Wuchereria), ktoré napádajú lymfatické cievy.

Svalovec špirálový (Trichinella spiralis) je drobný (3 mm) parazit, ktorý sa prenáša konzumáciou nedostatočne tepelne upraveného mäsa z ošípaných alebo z diviny. Larva prechádza cievami s tráviacej sústavy do svalov, kde si vytvorí puzdro. Živí sa svalovými bunkami. Ochorenie sa prejaví bolesťami svalov, horúčkami a môže spôsobiť smrť. Liečenie je veľmi náročné. Postihnutý užíva väčšie množstvo liekov, ktoré musia usmrtiť larvy. Parazit sa však von z tela nikdy nedostane.

Medzi hlístovce patria aj háďatká (Tylenchida). Je to veľká skupina rastlinných parazitov. Ústa majú prispôsobené na vyciciavanie roztokov organických látok priamo z cievnych zväzkov rastlín. Rastliny nemajú dostatok živín, chradnú a hynú. Larvy niektorých háďatiek premieňajú zrno napadnutej rastliny na hrčku, kde dospievajú a produkujú veľké množstvá nových vajíčok. Zárodky chránené v hrčkách prežívajú v pôde desiatky rokov. Boj proti háďatkám, obvykle formou pravidelného postreku polí, je preto pomerne náročný.
  Okrem parazitických druhov patria k hlístovcom aj drobné pôdne živočíchy, ktoré sa živia odumretými organickými zvyškami. Patria medzi heterotrofné reducenty a prispievajú k tvorbe humusu.

Parazitické článkonožce

Najpočetnejší kmeň bezstavovcov článkonožce (Arthropoda) zahŕňa veľa rôznych parazitických druhov. Patria k nim napríklad známe vši, blchy, ploštice, ale aj komáre a obávané kliešte. Živia sa väčšinou krvou stavovcov, ale aj odumretým tkanivom z povrchu ich tela. Sami spravidla neohrozujú život svojich hostiteľov. Často však prenášajú pôvodcov nebezpečných ochorení, preto je prevencia pred ich rozšírením veľmi dôležitá.

V listnatých a zmiešaných lesoch žije kliešť obyčajný (Ixodes ricinus). Jeho larvy napádajú plazy, vtáky a drobné cicavce. Dospelý samček sa živí rastlinnými šťavami, samička parazituje na živočíchoch so stálou teplotou tela, na ktoré striehne v tráve a na listoch spodných konárov krov a stromov. Orientuje sa čuchom. Prichytí sa na kožu, ktorú prepichne, a cicia krv. Ide o vonkajší parazitizmus. Kliešte často napádajú aj domáce zvieratá a človeka. V ich slinných žľazách sa môžu nachádzať vírusy, ktoré spôsobujú kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán). Prejavuje sa ako akútne horúčkovité ochorenie centrálnej nervovej sústavy. Začína sa bolesťami hlavy, horúčkou, slabosťou. Ochorenie môže zanechať trvalé následky, v ojedinelých prípadoch končí smrťou.

V slinách kliešťov sa niekedy vyskytujú aj jednobunkové bičíkaté baktérie (borélie). Spôsobujú lymskú boreliózu, infekčné ochorenie, ktoré postihuje viaceré orgány. Prvé príznaky sa podobajú na chrípku s teplotou a zväčšením lymfatických uzlín. Na koži sa okolo poštípaného miesta vytvorí červená škvrna. Neskôr sa objavia bolesti hlavy, zápaly kĺbov a poruchy činnosti vnútorných orgánov. Ochorenie sa lieči antibiotikami.
 

Ochrana pred kliešťami:

- Pri návšteve lesa si telo chránime odevom, najlepšie svetlej farby.
- Nechránené časti tela, spodnú časť nohavíc a topánky ošetríme repelentným prípravkom proti kliešťom.
- Vyhýbame sa vysokej tráve a krom.
- Po návrate z lesa si dôkladne prezrieme celé telo.
- Prichyteného kliešťa čo najskôr odstránime pomocou pinzety alebo nechtov kývavými pohybmi. Ranku vydezinfikujeme.
- Potieranie kliešťa olejom alebo krémom nie je vhodné. Kliešť sa dusí a pri tom vylúči do rany väčšie množstvo slín.
- Ak by sa ranka zapálila alebo by sa začali tvoriť červené fľaky, treba navštíviť lekára.
- Účinnou ochranou pred kliešťovou encefalitídou je očkovanie.

 Kliešť obyčajný patrí medzi roztoče (Acarida). Je to veľká skupina drobných pavúkovcov, z ktorých mnohé žijú paraziticky. Patrí k nim aj zákožka svrabová (Sarcoptes scabiei), ktorá žije v koži človeka. Mikroskopické larvy v nej prehrýzajú chodbičky, čím vyvolávajú pocit neznesiteľného svrbenia. Svrabovec sa rozširuje pri osobnom kontakte,
pri nedostatočnej hygiene, najmä vo veľkých skupinách ľudí.
 Najviac parazitujúcich druhov je medzi hmyzom. Jeho hostiteľmi sú zástupcovia viacerých skupín živočíchov. Veľa z nich sa viaže aj na človeka.
K najznámejším patrí blcha ľudská (Pulex irritans). Larvy blchy sa vyvíjajú mimo ľudského tela, napr. v odpadkoch alebo v posteľnej bielizni. Dospelý jedinec je parazitom človeka. Blcha prenáša zo zvierat na človeka mnohé ochorenia. Pri cicaní sa choroboplodné zárodky dostávajú z krvi infikovanej osoby či zvieraťa do krvi zdravého jedinca.

Prvotným zdrojom morovej nákazy, jedného z najstrašnejších ochorení v dejinách ľudstva, boli potkany. Jeho pôvodcom je baktéria Yersinia pestis a medzihostiteľom blcha. V zlých hygienických podmienkach v stredoveku blchy rozšírili toto ochorenie medzi ľudí. Uvádza sa, že do 14. storočia vyhubil mor, nazývaný aj čierna smrť, 75 miliónov obyvateľov Európy.

Rozšírenými parazitmi sú aj vši. Známych je okolo 300 druhov. Je to hmyz dlhý 1 – 8 mm. Na parazitický život sa adaptoval vznikom špeciálnych ústnych orgánov na cicanie krvi. Počas vývoja vši stratili krídla a vyvinuli sa im klieštikovité končatiny, ktoré umožňujú pohyb v srsti alebo vlasoch.
 Samička vši detskej (Pediculus capitis) nakladie počas svojho života okolo 300 vajíčok. Oplodnené vajíčka – hnidy prilepí pri korienkoch chlpov alebo vlasov. Larvy aj dospelé jedince sa živia krvou. Voš šatová (Pediculus corporis) môže prenášať pôvodcu škvrnitého týfusu. Prejavuje sa vysokými horúčkami, hnačkami, po tele sa objavujú tmavé škvrny. Ochorenie sa môže končiť smrťou. Voš lonová (Phthirius pubis) parazituje v ochlpení v okolí pohlavných orgánov. Po cicaní krvi na postihnutých miestach vznikajú charakteristické modré škvrny. Prenáša sa pohlavným stykom a znečistenou bielizňou.

Ploštica posteľná (Cimex lectularius) sa živí krvou človeka. Cez deň sa ukrýva
na suchých miestach. Dospelá ploštica dokáže hladovať až 140 dní. Ploštica posteľná patrí medzi bzdochy, preto ju možno okrem iného identifikovať aj podľa zápachu.

Komár piskľavý (Culex pipiens), spomínali sme ho už v kapitole Život pri vode, je nepríjemný bodavý hmyz. Paraziticky sa živia iba samičky. Cicajú krv živočíchov so stálou teplotou tela vrátane človeka, pretože bielkoviny obsiahnuté v krvi potrebujú na dozrievanie vajíčok. Na to majú prispôsobené bodavo-cicavé ústne orgány. Samček sa živí rastlinnými šťavami.
Premnoženie komárov môžeme evidovať najmä po veľkých záplavách. Vtedy je nutné vykonávať celoplošnú dezinsekciu, prípadne sa chrániť individuálne repelentnými prípravkami.

 Spomedzi asi 3 500 druhov komárov ich asi 200 patrí do rodu Anopheles. Tieto komáre môžu vo svojich slinných žľazách prenášať pôvodcu malárie, ktorým je parazitický prvok z kmeňa výtrusovcov – Plasmodium malariae. Napáda červené krvinky a spôsobuje záchvaty zimnice a horúčky, triašku, svalovú bolesť, pocity nevoľnosti. Neliečená malária môže končiť smrťou. Jej najväčší výskyt je v tropických oblastiach Afriky, juhovýchodnej Ázie, a Južnej Ameriky. Vďaka globálnemu otepľovaniu sa oblasť jej výskytu rozširuje. Pri návšteve postihnutých oblastí sa preto odporúčajú antimalariká – lieky proti malárii.

Vlastnosti niektorých parazitických organizmov možno využívať aj na liečebné účely. Okrem známych pijavíc sa stávajú populárnymi muchy bzučivky (Lucilla sericata). Ich samičky kladú oplodnené vajíčka do otvorených hnisajúcich rán. Vyvinuté larvy sa živia špecificky iba odumretými bunkami, čím prečisťujú rany. Tento fakt dnes začína využívať aj moderná medicína pri odstraňovaní odumretých tkanív z tela pacienta.

Zhrnutie
Medzi paraziticky žijúcimi živočíchmi je najviac zástupcov kmeňov ploskavce, hlístovce a článkonožce. Ploskavce a hlístovce sú prevažne endoparazity. Životu vo vnútri tela hostiteľa sa prispôsibili vznikom špecializovaných orgánov a redukciou niektorých vnútorných orgánov. Medzi parazitickými článkonožcami prevažujú ektoparazity. Často prenášajú pôvodcov vážnych infekčných ochorení. Niektoré druhy parazitujú iba v určitých etapách svojho vývinu.  Mnohé živočíšne parazity prekonávajú zložitý životný cyklus. Niektoré striedajú hostiteľa a medzihostiteľa. Znalosť životných prejavov a vlastností parazitov je dôležitá na účinnú prevenciu pred nákazou.
Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/11270-parazitizmus/