Ulitníky

Ulitníky

V našich stojatých vodách žije vodniak vysoký (Lymnaea stagnalis). Dýcha pľúcnymi vakmi, preto sa musí pred ponorením nadýchnuť na hladine. Podobným spôsobom žije kotúľka veľká (Planorbarius corneus) s plocho stočenou ulitou. Žiabrami dýcha močiarka živorodá (Viviparus viviparus), ktorej vajíčka zostávajú v pohlavných orgánoch až do skončenia vývinu a rodia sa životaschopné jedince.

Ich telo tvorí svalnatá noha, ktorá slúži na lezenie alebo plávanie. Vpredu prechádza do zreteľne odlíšenej hlavovej časti, kde sa nachádza ústny otvor a dva páry zasúvateľných tykadiel. Na dlhých tykadlách sú dobre vyvinuté oči, na krátkych sú hmatové a čuchové receptory. Svalnatá noha nesie špirálovite zatočenú ulitu. Pre jednotlivé druhy je charakteristická svojim tvarom a farbou. Ulita chráni vnútorné orgány uložené vo vnútornostnom vaku. V prípade nebezpečenstva sa do nej môže schovať celý živočích a niektoré druhy ju môžu v nepriaznivých podmienkach uzavrieť viečkom.

Medzi plášťom a telom je plášťová dutina, kam vyúsťujú niektoré vnútorné
orgány. Ulitníky dýchajú žiabrami (močiarka) alebo kyslík získavajú zo vzduchu pľúcnymi vakmi.

Ich potrava je rastlinného alebo živočíšneho pôvodu. Najčastejšie sa živia
planktónom a organickými zvyškami, niektoré druhy lovia živú korisť alebo žijú
paraziticky. Potravu obrusujú drsným jazýčkom– radulou, pripomínajúcim strúhadlo.

Kotúľky a močiarky sa často chovajú v akváriách, pretože sa živia riasami, ktoré zoškrabujú zo stien akvária, odumierajúcimi zvyškami rastlín a odstraňujú zvyšky potravy po rybách.

Vývin morských mäkkýšov sa uskutočňuje cez larvu (veliger) , sladkovodné a suchozemské mäkkýše majú vývin priamy. Sú buď oddeleného pohlavia- gonochoristy alebo obojpohlavné- hermafrodity. Pohlavné bunky- gaméty nedozrievajú naraz a preto nedochádza k samooplodneniu, ale gaméty si vymieňajú navzájom rôzne jedince.