Schránka lastúrnikov je zložená z dvoch častí, lastúr, spojených pružným
väzom.
Majú silné svaly, ktoré im umožňujú lastúry otvárať a zatvárať. Väčšina druhov žije v mori. Sladkovodné majú menej
výrazné schránky. Žijú na dne tečúcich alebo stojatých vôd. K nim patrí napríklad škľabka veľká (Anodonta
cygnea), korýtko rybničné (Unio pictorum) alebo prísne chránená perlorodka riečna
(Margaritifera margaritifera).
Lastúru majú z vonkajšej strany pokrytú tenkou tmavou vrstvou, ktorá ich
chráni pred kyselinami
rozpustenými vo vode. Vnútorná vrstva je hladká a lesklá, pokrytá perleťou.
Niektoré sladkovodné lastúrniky vytvárajú prírodné perly červenej alebo ružovkastej farby. Sliznica plášťa perlorodky riečnej produkuje perlovinou, ktorou obaľuje cudzie teleso (napríklad piesok). Je to obranná reakcia na podráždenie. V súčasnosti je tento druh najmä v dôsledku znečisťovania vody v potokoch na pokraji vyhubenia.
Dôsledkom pasívnejšieho, málo pohyblivého a u niektorých druhov aj
prisadnutého spôsobu života
je stavba tela lastúrnikov jednoduchšia ako u ulitníkov. Dobre vyvinutá svalnatá noha slúži na lezenie, prerývanie dna alebo prilepovanie tela
k podkladu. Hlava nie je od nohy odlíšená. Zmyslové orgány sú redukované prakticky len na orgán, ktorým vnímajú polohu
tela.
Lastúrniky prijímajú potravu a kyslík filtrovaním vody cez prijímací otvor u
niektorých
druhov predĺžený do rúrkovitého sifónu. Vďaka nemu môžu zostávať zahrabané v bahne alebo v piesku. Voda obmýva žiabre,
ktorými kyslík prechádza do krvi. Drobné čiastočky potravy sa zachytia v ústnom otvore a prechádzajú do ďalších častí tráviacej
sústavy. Nestrávené zvyšky potravy sa odstraňujú vyvrhovacím otvorom.
Do svojho tela lastúrniky denne načerpajú niekoľko litrov vody. Odfiltrujú z nej nielen potravu a kyslík, ale aj škodlivé baktérie a nebezpečné látky, čím prispievajúk čisteniu vody. Podľa zvýšeného množstva chemikálií v ich telách je možné zisťovaťkvalitu vôd. Sú preto dôležitými indikátormi ich znečistenia.
Lastúrniky sú väčšinou gonochoristy. Pohlavné bunky vypúšťajú do vody, kde dochádza k oplodneniu. Ich vývin je nepriamy cez larvu, ktorá žije prisadnuto alebo parazituje na rybách.
Mäkkýše sú dôležitou
súčasťou potravových reťazcov vodných ekosystémov.
Živia sa nimi hlavne ryby. Mnohé z nich sú predátory a lovia menšie živočíchy,
iné žijú paraziticky alebo plnia úlohu hostiteľa. Vodniak vysoký je často
medzihostiteľom nebezpečných
cudzopasných červov, napríklad motolice
pečeňovej, ktorá spôsobuje ochorenie oviec (viac v kapitole o parazitoch).