Článkonožce

Článkonožce

Stavbou tela aj spôsobom života sa dokázali prispôsobiť takmer všetkým podmienkam životného prostredia na Zemi. Preto patria v evolúcii živých organizmov k najúspešnejším. Sú najpočetnejším živočíšnym kmeňom. Nájdeme ich vo všetkých typoch ekosystémov, kde plnia dôležité funkcie. Patria sem opeľovače kvitnúcich rastlín, rozkladače odumretých organických látok. Mnohé druhy sú najmä v larválnom štádiu potravou pre iné živočíchy ako bohatý zdroj bielkovín.

Najznámejšie triedy článkonožcov sú

– pavúkovce (Arachnoidea),

– kôrovce (Crustacea) a

– hmyz (Insecta).

Líšia sa navzájom stavbou tela, ale aj životnými prejavmi. Pavúkovce sú prevažne suchozemské živočíchy, kôrovce sa prispôsobili vodnému prostrediu. Hmyz nájdeme prakticky všade, mnohé druhy sa vyvíjajú vo vode a v dospelosti žijú na súši. Spoločným znakom tejto veľkej a pestrej skupiny živočíchov je nerovnomerne (heteronómne) článkované telo a rôzne špecializované článkované končatiny. Raky žijúce v čistých potokoch a jazerách, vážky lietajúce ponad vodnú hladinu, komáre vyvíjajúce sa vo vode ako aj drobné dafnie, ktoré sú súčasťou planktónu, patria do najpočetnejšej a druhovo najrozmanitejšej skupiny živočíchov, kmeňa článkonožce.

Telo tvorí hlava, hruď a bruško (hmyz). Tieto časti vznikli splynutím rôzneho počtu článkov. U niektorých skupín hlava zrastá s hruďou a vzniká hlavohruď s bruškom (pavúky, kôrovce). Niekedy zrastajú všetky časti v celistvé telo (roztoče), alebo sa diferencovala hlava a trup (mnohonôžky a stonôžky).
Na povrchu ich chráni pevná a pružná vonkajšia kostra. Jej časti sú
pohyblivo spojené, čo umožňuje článkonožcom aktívny pohyb. Spevnený povrch tela však bráni rastu, preto sa článkonožce musia počas svojho vývinu viackrát zvliekať.

Končatiny tvoria články spojené kĺbmi. Jed notlivými časťami kostri pohybujú priečne pruhované svaly. Umožňuje to rýchly pohyb a let.

Niektoré končatiny na hlavovej časti sa špecializovali na príjem potravy, iné slúžia ako zmyslové orgány. Potrava článkonožcov je rozmanitá. Živia sa rôznymi časťami rastlín, drobnými živočíchmi, odumretými organizmami, trusom a mnohé druhy parazitujú.

Vodné článkonožce dýchajú žiabrami, suchozemské majú pľúcne vačky alebo
systém trubíc – vzdušníc. Drobné môžu prijímať kyslík aj celým povrchom tela.

Obehová sústava je otvorená, koluje v nej krvomiazga. Vylučovacie orgány zabezpečujú filtráciu telových tekutín. Odpadové a nadbytočné látky vylučujú do čreva alebo na povrch tela, napr. cez tykadlové žľazy.
Aktívny spôsob života podmienil aj rozvoj nervovej sústavy (rebríčková) a
zmyslových orgánov.

U mnohých sa vyvinuli zložité formy inštinktívneho správania (hmyz žijúci v spoločenstvách). U hmyzu žijúceho v spoločenstvách (mravce, včely) sa vyvinuli zložité formy správania – deľba práce, dorozumievanie, starostlivosť o potomstvo a pod.

K najznámejším zástupcom spoločenského hmyzu patria mravce. Niekoľko desiatok tisíc jedincov tvorí zložito organizované spoločenstvo, ktoré si buduje mravenisko s množstvom komôrok a chodbičiek. Článkonožce sú oddeleného pohlavia, samček sa u mnohých druhov výrazne odlišuje od samičky. Ide o pohlavnú dvojtvarosť (pohlavný dimorfizmus). Ich vývin môže byť priamy (z vajíčka sa liahnu jedince podobné dospelým) alebo nepriamy (z vajíčka sa liahnu larvy). Keď sa larva mení na dospelého jedinca postupne, pričom sa viackrát zvlieka, ide o vývin s neúplnou premenou. Ak premena z larvy na dospelého jedinca prebieha skryte v štádiu kukly, ide o úplnú premenu.