V čistých stojatých vodách si medzi vodnými rastlinami robí zvonovité siete jediný u nás žijúci vodný pavúk vodnár striebristý (Argyroneta aquatica). Dýcha vzdušný kyslík tak ako jeho prevažne suchozemskí príbuzní.
Prijíma ho z vodnej hladiny. Koniec bruška vystrčí nad hladinu a medzi chĺpkami na tele sa mu vytvoria bubliny, v ktorých premiestňuje vzduch do zvonovitej pavučiny. V pavučinovom zvone potom pavúk žije a odtiaľ vychádza na lov. Živí sa malými kôrovcami a larvami vodného hmyzu. Samička po oplodnení tká samostatný pavučinový zvon, do ktorého znáša 30 – 90 vajíčok. Počas vývoja mláďat prináša čerstvý vzduch a vydýchaný odstraňuje.
Vodnár má podobnú stavbu tela ako suchozemské pavúkovce. Ich telo
tvorí
najčastejšie hlavohruď a bruško, ktoré sú u pavúkov oddelené tenkou stopkou. U ďalších
pavúkovcov, koscov a roztočov splývajú. Na hlavohrudi je šesť párov končatín. Prvý pár –
hryzadlá (chelicery) sú hneď pri ústnom otvore, slúžia pri spracovaní potravy. Druhý pár – hmatadlá
(pedipalpy), sa u niektorých druhov premenil na klepietka, ktorými chytajú korisť. Ďalšie štyri páry kráčavých nôh
slúžia na pohyb.
Väčšina pavúkovcov je dravá, lovia korisť, ktorú omračujú a usmrcujú
výlučkami jedových žliaz.
Niektoré sa živia organickými zvyškami, mnohé žijú
paraziticky. Pre pavúkovce je charakteristický pohlavný dimorfizmus.
Vývin je priamy, len niektoré druhy (kliešte) prekonávajú aj larválne štádiá – vyvíjajú sa
nepriamo. Väčšina pavúkov má na spodnej strane bruška snovacie bradavice.
Ich výlučky sa na vzduchu menia na pružné a pevné vlákna. Z nich, pomocou hrebienkov na poslednom páre končatín, tká pavúk svoje charakteristické siete a zámotky. Pavúk korisť zachytenú v sieti najskôr obalí pavučinou, usmrtí jedom a potom do nej vstrekne tráviace šťavy. Rozkladom potravy mimo jeho tráviacej sústavy vzniká tekutina bohatá na živiny, ktorú nakoniec vycicia. Ide o vonkajšie, mimotelové trávenie.
Z pavučín vytvárajú samičky pavúkov aj kokóny – ochranné obaly, do ktorých kladú vajíčka. Mnohé druhy svoje mláďatá fyzicky chránia a aj po vyliahnutí ich nosia, prípadne kŕmia.