Kôrovce

Kôrovce

Kôrovce sú veľkosťou, tvarom aj spôsobom života veľmi rôznorodou skupinou
živočíchov. Mnohé sú dravé, iné odstraňujú rozkladajúce sa telá odumretých
živočíchov a rastlín. Patria sem drobné druhy (do 1 cm), ktoré sú súčasťou planktónu, ako aj langusty veľké až 45 cm a vážiace aj 8 kg.

Pomenovanie dostali kôrovce podľa tvrdého vápenatého obalu okolo tela.
Väčšina druhov žije v slanej alebo sladkej vode, menej sa vyskytujú na súši.
Našim najväčším kôrovcom je rak riečny (Astacus astacus). Jeho telo je
pokryté tvrdým pancierom tvoreným chitínom (organická látka) a uhličitanom vápenatým (anorganická látka). Jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené, preto je telo ako celok pevné a zároveň pružné. Pancier chráni vnútorné orgány a vytvára pre ne oporu, tvorí tak vonkajšiu kostru.

Pancier dodáva telu odolnosť, ale bráni rastu, preto ho musí rak počas života
niekoľkokrát zvliekať. Pokryv jeho tela bez panciera je mäkký, preto rak zvyčajne ostáva v úkryte, kým sa mu nevytvorí nový pancier. Napriek pancierovej ochrane sú aj raky súčasťou potravového reťazca ako potrava niektorých rýb, korytnačiek, hadov a vodných vtákov.

Najmohutnejší pár je zakončený klepetami. Slúžia na lov potravy a obranu.
Pomocou ďalších (4 párov)  nôh sa pohybuje. Pohyb umožňujú veľmi výkonné svaly upnuté na vnútornú stranu panciera. Rak dýcha žiabrami, ktoré sa nachádzajú na báze končatín po bokoch hlavohrude. Bruško je článkované, zakončené chvostovou plutvičkou. Šesť párov krátkych nožičiek sa nachádza aj na brušku. Slúžia na prichytenie vajíčok.

Rak riečny je oddeleného pohlavia. Na jeseň, po oplodnení, samička kladie
vajíčka, ktoré nosí prilepené na brušných končatinách. Na jar sa z vajíčok vyliahnu malé raky podobné dospelým. Vývin je priamy. Rak riečny rýchlo rastie. Dorastá do veľkosti 20 - 25 cm a dožíva sa asi 20 rokov. Živí sa najmä uhynutými živočíchmi, čiastočne aj ulitníkmi a lastúrnikmi, prípadne rastlinnou potravou.

Z úkrytu vychádza za súmraku a v noci. Žije v čistých vodných tokoch.
S rozširujúcim sa znečistením potokov a riek a výskytom nebezpečných chorôb, sa počty rakov veľmi znížili, patria u nás medzi ohrozené druhy a sú chránené.

Kedysi sa raky lovili pre chutné mäso a považovali sa za veľkú pochúťku. Žiadna významná antická hostina sa nezaobišla bez týchto kôrovcov s pevným pancierom. Aj v našich tokoch boli raky hojne rozšírené. Približne pred 100 rokmi ich postihla epidémia označovaná ako račí mor, ktorý vyhubil obrovské množstvo rakov na našom území.  Niektoré kôrovce dosahujú veľmi malé rozmery. Vyskytujú sa vo veľkom množstve ako súčasť zooplanktónu. Dôležitou zložkou potravy rýb v stojatých vodách sú drobné kôrovce (2 – 4 mm), rody dafnia (Daphnia) a cyklop (Cyclop).

Akvaristi ich používajú v živej aj sušenej podobe ako krmivo pre rybičky.
Dafnie majú priehľadné a z bokov sploštené telo, zakončené rôzne dlhým
hrotom. Vo vode sa pohybujú skákavými pohybmi pomocou veľkých vidlicovitých tykadiel. Na hlave sa nachádza aj jedno zložené oko. Končatiny sú zakrpatené a slúžia hlavne na získavanie potravy. Živia sa baktériami, prvokmi a riasami. Po oplodnení samičky kladú do bahna vajíčka. Na jar sa z nich liahnu nové jedince, ktoré sa vyvíjajú priamo.

Cyklopy majú telo zakončené vidlicovitými výbežkami. Pohybujú sa skákavo
pomocou hrudných nožičiek, ktorými neustále veslujú. Pri pohybe si pomáhajú aj prvým párom tykadiel. Samička nosí prichytené vajíčka vo vačkoch na boku zadnej časti tela. Niektoré kôrovce žijú na vlhkých miestach na súši. Patria sem napríklad žižiavky. Nájdeme ich pod vlhkým lístím, kusmi dreva v komposte a vlhkých pivniciach. Živia sa rozkladajúcimi sa zvyškami rastlín.