Živočíchy
Živočíchy
1. Krycia sústava
Funkcie:
· ochranná- chráni telo
živočíchov pred poškodením, choroboplodnými organizmami
· termoregulačná- reguluje telesnú teplotu zúčastňuje
sa na regulácii telesnej teploty
· vylučovacia- vylučuje pot, maz
· regulačná- zachytávanie
podnetov z okolia- hmat
Typy opornej sústavy
- hydrostatická kostra – tvar tela udržiava neustály
tlak telových tekutín; obrúčkavce, hlísty
- vonkajšia kostra – exoskelet
-
vnútorná kostra – endoskelet
Povrch tela:
- prvoky - majú
tenkú blanku- plazmolemmu, môže byť aj schránka
- bezstavovce
– tvorí jednovrstvová pokožka, ktorá produkuje pevný obal= kutikulu, okrem toho je tu
prítomný chitín. Pokožka obsahuje aj pigmentové bunky- sfarbenie, ochrana pred ÚV žiarením
-
stavovce - povrch tvorí koža, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a
podkožie
Koža stavovcov
- je viacvrstvová:
1. pokožka /epiderma/-
rohovatie, pravidelne sa odlupuje a dorastá
- do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.
2. zamša /corium/- tu sa nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a
receptory. Súčasťou zamše sú potné a mazové žľazy.
3. podkožné
väzivo /tela subrutonea/
- v bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk= rôzna hrúbka.
Súčasťou
kože sú časté aj mnohé žľazy:
· slizové – ryby
· jedové – obojživelníky
· pachové –
cicavce
· mazové – cicavce, vtáky
· potné a mliečne – cicavce
Produktom kože sú kožné
deriváty:
- chĺpky, chlpy, štetiny, pazúry, nechty, vlasy, perie vtákov, šupiny rýb, pokryv zobáka a pod.
2. Oporná sústava
Funkcia:
· opora tela
· ochrana orgánov
·
časť pohybového aparátu (so svalovou sústavou)
· krvotvorný orgán (kostná dreň)
Oporná
sústava = skelet, kostra:
1. Vonkajšia kostra
=
schránky, chitínová kutikula článkonožcov, panciere niektorých stavovcov
a/ schránky – výlučky pokožky (CaCO3, SiO2, chitín) – morské koreňonožce, pŕhlivce (koraly), ihlice kremičitých
a spongínových vláken hubiek, schránky (ulity a lastúry) mäkkýšov
b/ skutočná vonkajšia kostra- upínajú sa naň
svaly (článkonožce), u hmyzu pancier tvorený kutikulou, spevnený chitínom
2. Vnútorná kostra
= vzniká u
stavovcov, vyvíja sa z chrupkovitej chordy (výstuž v chrbtovej časti) a postupne kostnatie:
a/ nižšie stavovce
(kruhoústnice, drsnokožce, jesetery) – chrupková kostra
b/ kostru stavovcov tvoria 3 druhy spojív:
· väzivo,
· chrupka,
· kosť- vzniká z chrupky v procese
kostnatenia= osifikácie
Zloženie kosti:
- z kostných
buniek – osteocyty a medzibunková hmota tvorená z:
a/ minerálne látky – zlúčeniny CaCO3,
Ca3(PO4)2 = (tvrdosť kosti)
b/ organické látky – oseín = pružnosť kosti
Stavba kosti:
· okostica
/periost/ – povrchová väzivová blana s cievami a nervami
· kompaktné /hutné/ kostné tkanivo, na povrchu kosti
-
hubovité /špongiózne/ kostné tkanivo – hlavice dlhých kostí, ploché, krátke kosti
- kostná dreň
/medulla ossium/ - červená, žltá - miesto krvotvorby
Rast kostí:
o do dĺžky – rastová
chrupka medzi diafýzou a epifýzami
o do hrúbky – okostica
Jednotlivé časti kostry sú navzájom
spojené a to:
a/ nepohyblivo= spojením pomocou chrupky, väziva a zrastením kostí.
b/
pohyblivo= kĺbové spojenie medzi kosťami
Kostra stavovcov sa delí na kostru:
1. lebky
2. trupu
3. končatín
3. Krycia sústava
Funkcie:
- ochranná- chráni telo živočíchov pred poškodením,
choroboplodnými organizmami
- termoregulačná- reguluje telesnú teplotu zúčastňuje sa na regulácii telesnej
teploty
- vylučovacia- vylučuje pot, maz
- regulačná- zachytávanie podnetov
z okolia- hmat
Povrch tela:
· prvoky - majú tenkú blanku-
plazmolemmu, môže byť aj schránka
· bezstavovce – tvorí
jednovrstvová pokožka, ktorá produkuje pevný obal= kutikulu, okrem toho je tu prítomný chitín.
Pokožka obsahuje aj pigmentové bunky- sfarbenie, ochrana pred ÚV žiarením
· stavovce - povrch tvorí
koža, tu tvoria tri vrstvy: pokožka, zamša a podkožie
Koža stavovcov
- je viacvrstvová:
1. pokožka /epiderma/- rohovatie, pravidelne sa
odlupuje a dorastá
- do pokožky nezasahujú ani krvné cievy, ani nervové vlákna.
2. zamša /corium/- tu sa
nachádzajú krvné a miazgové cievy, nervy a receptory. Súčasťou zamše sú
potné a mazové žľazy.
3. podkožné väzivo /tela subrutonea/
- v bunkách väziva
sa ukladá zásobný tuk= rôzna hrúbka.
Súčasťou kože sú časté aj mnohé žľazy:
·
slizové – ryby
· jedové – obojživelníky
· pachové – cicavce
· mazové – cicavce, vtáky
· potné a mliečne
– cicavce
Produktom kože sú kožné deriváty:
- chĺpky, chlpy, štetiny, pazúry, nechty, vlasy, perie
vtákov, šupiny rýb, pokryv zobáka a pod.
4. Svalová sústava
Oporná + svalová sústava = pohybová sústava
Funkcia:
= pohyb na vyhľadávanie potravy, partnera na rozmnožovanie, či únik pred nepriateľom=
lokomócia, aktívny pohyb
Druhy pohybu:
- reaktívny pohyb – medúzy, chobotnice
- červovitý pohyb –
kožnosvalový vak – ploskavce, obrúčkavce
- piadivý pohyb – húsenice – pomocou prísaviek
- končatiny –
plávanie, let, skok, chôdza.
Orgány pohybovej sústavy= svaly, ktoré sú tvorené svalovým
tkanivom. Základná vlastnosť je schopnosť kontrakcie (stiahnúť sa) a tým zabezpečí pohyb.
U
stavovcov sa rozlišujú 3 typy svalov:
· priečne pruhovaný- kostrový upína sa na kostru, vieme ho
ovládať, podáva veľký výkon, ale len určitú dobu, je unaviteľné)
· hladký ( je súčasťou vnútorných
orgánov, nevieme ho ovládať, podáva malý výkon, ale dlhodobo)
· srdcový (kombináciou dvoch predošlých,
pravidelne podáva vždy maximálny výkon.
Vývoj pohybovej sústavy:
1. panôžky,
bičíky, brvy- jednobunkovce
2. svalový pohyb - mnohobunkovce
· jednoduchý svalový
pohyb hladkou svalovinou- pŕhlivce
· kožnosvalový vak- ploskavce a obrúčkavce – (pozdĺžna
a okružná hladká
svalovina)
· priečne pruhovaná svalovina → článkonožce
- svalovina usporiadaná
do segmentov- kruhoústnice, drsnokožce a ryby
- členenie svaloviny na funkčné skupiny:
svaly končatín, hlavy, trupu
Vo vnútri všetkých svalových vláken sú kontraktilné bielkovinné zložky – myofibrily
(aktín + myozín), ktoré po sebe kĺžu a tým sa približujú, alebo vzdiaľujú= schopnosť kontrakcie (sťah alebo zmena
napätia = schopnosť konať prácu)
Stavba kostrového svalu:
- snopčeky – 10 –
100 svalových vláken spojených väzivom
- snopce – súbor niekoľkých zväzočkov obalených väzivom
- pokrývka – fascie – väzivový obal na povrchu svalu
- svalové bruško –
najširšia mäsitá časť svalu, hlavne vretenovité
- šľachy – väzivo na konci brušiek, pripája sval ku
kosti – úpony svalov
5. Tráviaca sústava
Funkcie tráviacej sústavy:
- príjem potravy – živočíchy sú heterotrofné organizmy
- mechanické spracovanie potravy –
rozdrobenie
- rozklad potravy na jednoduchšie látky – trávenie
- vstrebávanie látok vzniknutých
trávením – resorpcia
- produkcia tráviacich štiav – sekrécia
-
odstránenie nepotrebných a nestrávených zvyškov potravy
= výmena látok, získavanie energie =
energetický a látkový metabolizmus
Typy trávenia:
1.
vnútrotelové
a/ intracelulárne /vnútrobunkové/
- príjem potravy fagocytózou, difúziou
alebo bunkovými ústočkami, rozklad v tráviacej vakuole- prvoky, hubky /choanocyty/, ploskavce
b/ extrecelulárne /mimobunkové/
- tráviace enzýmy rozkladajú potravu v dutine tráviacej
sústavy
2. mimotelové
- tráviace enzýmy rozkladajú potravu mimo tela
napr. pavúky po omráčení
a usmrtení koristi vpustia do jej tela enzýmy a rozloženú potravu potom vycicajú
Trávenie: mechanické-
radula, pazúry, zobák, zuby- chrup, jazyk
chemické- enzými, sliny
Vstrebávanie- vnútrobunkové- t. dutina
- mimobunkové- t. rúra
Fylogenéza:
· jednobunkovce- povrchom tela- difúzia, fagocytóza, b. ústa
· pŕhlivce, ploskavce- tr. dutina- trávenie v b.
· obrúčkavce, hlístovce- tr. rúra- postupné zväčšovanie (zásobné vaky, kľučky) ,
- členenie povrchu+
žľazy
· TS stavovce: ústna dutina- zuby, slinné žľazy
pažerák
žalúdok
tenké črevo- mikroklky
+pankreas, pečeň
hrubé črevo- klky
konečník
análny otvor
Stavba TS v závislosti od
potravy:
1. bylinožravce- herbivorné -hl. zložka celulóza- + prežúvanie (mechan.
spracovanie), + veľa slín, dlhé črevo, + zložitý žalúdok (žľaznatý+ svalnatý), + hrvoľ, + baktérie, trávenie aj v hrubom
čreve,
2. mäsozravce- karnivorné- mechanické spracovanie ( pazúry, zuby, zobák), chemické
trávenie
3. všežravce - omnivorné
Potravní špecialisti
· viazaní len na určitý druh
potravy (koala – listy eukalyptov, mravčiar – termity)
6. Dýchacia sústava
Funkcia
DS: výmena plynov O2, CO2+ vodné pary (spotreba O2 stúpa s intenzitou metabolizmu, čo viedlo k vzniku rôznych dýchacích
sústav)
Zdroj dýchacích plynov:
- vzduch – 21 % O2; 78 % N2, 0,03 % CO2
1liter vzduchu obs. asi 21O ml O2
- voda – O2 je vo voda čiastočne rozpustný; jeho množstvo klesá so stúpajúcou
teplotou, pri hnilobných procesoch; vodné rastliny zvyšujú množstvo O2; tento nepriaznivý stav je kompenzovaný tým, že živočíchy sú
nadľahčované, nemusia niesť váhu tela, čím klesá aj spotreba O2
1 l vody obs. asi 6- 8,5 ml O2
Typy
dýchacích sústav
1. Celý povrch tela
a/ priama difúzia plynov k bunkám –
vzácna; pomalý metabolizmus - pŕhlivce, ploskavce
b/ priama difúzia plynov do telovej tekutiny – pod povrchom je
sieť vlásočníc; prenos O2 telovým obehom – máloštetinavce
c/ kožné dýchanie – doplnkové k pľúcam alebo
žiabram; vlhký povrch tela kvôli rýchlejšej difúzii plynov – obojživelníky;
2. Dýchacie orgány – dýchacie plyny
rozvádza telová tekutina
a/ žiabre - mimo tela, alebo súčasť tela- žiabrová dutina+ žiabrové
oblúky + filtrácia potravy
b/ pľúcne orgány - vakovité® členenie= zväčšovanie povrchu- alveoly= mechúriky
3.
Dýchacie orgány zásobujúce telo O2 priamo
a/ vzdušnice - priame okysličovanie pomocou priedušníc, vysoko
účinné, nemajú kyslíkový dlh
Prenos dýchacích plynov
a/ priamo
b/ telové tekutiny – krvné farbivá
· Vonkajšie dýchanie /alveolárne/ – výmena plynov medzi vonkajším
prostredím a krvou
· Vnútorné dýchanie /tkanivové/ – výmena plynov medzi krvou a tkanivami
dýchanie: vonkajšie= prostredie + telová tekutina /krv/ - pľúca
vnútorné= tekutina + tkanivá, bunky
Zloženie DS:
1. Dýchacie cesty
a/ horné dýchacie cesty
1. nos
2. nosová dutina
3. nosohltan
b/ dolné dýchacie cesty
1. hrtan
2. priedušnica
3. priedušky
2.
Pľúca - pľúcne mechúriky- alveoly
Mechanika dýchania:
-
pľúcna ventilácia – výmena dýchacích plynov medzi krvou a vonkajším prostredím; striedanie vdychu
a výdychu
- vdych inspirium – aktívny dej; činnosť dýchacích svalov – bránica nadol,
medzirebrové svaly – vyklenutie rebier, zväčšenie objemu hrudníka a nasávanie vzduchu do pľúc
- výdych
expirium – pasívny dej; uvoľnenie dýchacích svalov, vytlačenie vzduchu z pľúc
7. Obehová
sústava
Krvné farbivá: rozpustné v krvi, v krvinkách
hemocyanín, hemoglobín,
Telové tekutiny: tkanivový mok- lymfa, hemolymfa, krv- krvinky, krvná plazma.
Funkcie krvi:
- prenos plynov
- transport živín
- odvoz splodín
- prenos hormónov= regulácia
-
termoregulácia
= udržiavanie homeostázy
Typy telových tekutín
a/ vnútrobunkové
– intracelulárne – u človeka 40% hmotnosti
b/ mimobunkové – extracelulárne – u človeka asi 20% hmotnosti
Telové tekutiny bezstavocov:
- chýbajú len u hubiek
1. hydrolymfa – podobné zloženie ako morská voda – ióny
solí, takmer žiadne bielkoviny, voľne plávajúce bunky- pŕhlivce, ostnatokožce
2. miazga – lymfa – vypĺňa telesnú
dutinu, zloženie podobné krvnej plazme; obsahuje bunky; niekedy aj krvné farbivá- hlísty, obrúčkavce
3. hemolymfa –
krvomiazga – ióny solí, krvné bunky, krvné farbivá /nie sú viazané na bunky/- živočíchy s otvorenou cievnou sústavou
4. krv – bezstavovce s uzavretou cievnou sústavou /obrúčkavce/
5. tkanivový mok – bezstavovce
s uzavretou cievnou sústavou, vypĺňa medzibunkové priestory
Krvné farbivá – väzba O2 na
atóm kovu /nejde o oxidáciu/
- hemoglobín – Fe – červené – článkonožce, obrúčkavce, ulitníky,
stavovce
- hemerytrín – Fe – fialové – obrúčkavce
- erytrokruonín – Fe – červené – obrúčkavce
- chlorokruonín – Fe – zelené – obrúčkavce
- echinochróm – Fe – oranžové – ježovky
- hemocyanín
– Cu – zelenomodré – hlavonožce, pavúky
Telové tekutiny stavovcov
Krv a tkanivový
mok – krv prúdi v uzavretom cievnom systéme, je telovou tekutinou stavovcov, obrúčkavcov a hlavonožcov.. Tkanivový mok sa voľne
rozlieva v telovej dutine, obmýva tkanivá, z tkanivového moku sa u stavovcov sa postupne vytvára miazga (lymfa), ktorá prúdi v
samostatných cievach. Podobné zloženie ako tkanivový mok majú aj mozgomiechový mok, kĺbová tekutina, očná komorová voda.
Zloženie krvi:
- tekutá zložka- krvná plazma (92 % vody +
anorgan. látky, organ. látky- cukry (glukóza), bielkoviny (albumíny. globulíny, fibrinogén), tuky (cholesterol)
-
krvinky- pevná zložka:
- červené- prenos plynov O2, CO2, cicavce- bezjaderné , ostatné
stavovce s jadrom,
- biele- imunita, obranné reakcie (lymfocyty, monocyty)
- krv. doštičky-
zrážanie krvi
Krvinky vznikajú v červenej kostnej dreni, opotrebované sú zachytávané hlavne v
slezine
Obehová sústava:
· otvorená + hemolymfa- pulzujúce
cievy tekutinu z týchto priestorov nasávajú do dýchacích orgánov /žiabre, pľúcne vačky/; okysličená hemolymfa sa cievami vracia
späť do srdca, mäkkýše, článkonožce
- uzavretá + krv a lymfa - dokonalá srdcovocievna
/kardiovaskulárna/ sústava, oddelená od lymfatického obehu
OS tvorí:
- cievy=
tepny, žily a vlásočnice= vedenie
- srdce= pumpa
Srdce:
1. srdce tepnové – leží za dýchacími orgánmi, nasáva okysličenú krv z dýchacích orgánov
(živočíchy s otvorenou cievnou sústavou)
2. srdce žilové – leží pred dýchacími orgánmi, nasáva odkysličenú krv
z tela:
1 P + 1 K (kruhoústnice, ryby, larvy obojživelníkov)
3. srdce zmiešané – nasáva súčasne
odkysličenú krv z tela a okysličenú krv z dýchacích orgánov, do tela ide krv zmiešaná: 2 P + 1 K
(obojživelníky),
plazy – 2 P + 2 K – medzi komorami je otvor – miešanie krvi; dokonalé oddelenie všetkých 4 častí (krokodíly)
4.
štvordielne srdce – žilové srdce – PP + PK + tepnové srdce – ĽP + ĽK; pľúcny a telový krvný obeh, (vtáky a cicavce)
Lymfa- miazga
Funkcie lymfatického systému:
- transport
látok,
- obranné reakcie
Miazga vzniká z tkanivového moku TM® z krvnej plazmy - rovnaké zloženie (bez B)
(len u stavovcov!)
TM sa zbiera do vlásočníc- lymfatických ® miazgový, lymfatický systém
Lym. vlásočnice ® lym. cievky ® lym. cievy ® vlievanie do krvných žíl
Miazga, lymfa
-
obsahuje veľa enzýmov, biele krvinky- lymfocyty, látky vstrebané z čriev
- lymfocyty - obranné bunky,
schopné fagocytózy, imunity
- lymfa sa filtruje v miazgových uzlinách ® menšie + väčšie
= mandle, „slepé črevo“- červovitý prívesok, slezina, týmus...
- je to otvorený systém
8.
IMUNITný systém /IS/
Imunitná reakcia = reakcia na prítomnosť antigénu, ktorý vyvoláva
imunitnú reakciu, aktiváciu IS
Funkcia:
1. rozoznať cudzie častice /antigény/
2.
reagovať proti škodlivým antigénom.
Druhy imunitných reakcii:
1. Nešpecifická
imunita
· vrodená
· mechanické zábrany: pokožka, riasinkový epitel, hlien slizníc, schopnosť fagocytózy =
fagocyty ,
· granulocyty- eozinofilné, bazofilné, neutrofilné a monocyty
2. Špecifická
Imunita /stavovce/
lymfocyty T lymfocyty
B lymfocyty
- T lymfocyty- schopné
rozoznať štruktúru povrchovej membrány cudzích, pozmenených buniek a rozrušiť ju = priamo likvidujú napadnuté
bunky
- B lymfocyty- produkujú protilátky , ktorá reaguje s antigénom.
-
imunitná odpoveď:
- primárna ® plazmatické bunky >> produkujúce protilátky
- sekundárna imunitná odpoveď ® pamäťové bunky >> rýchla imunitná reakcia, dlhoročná
Cudzorodá látka po styku s citlivým organizmom môže vyvolať:
a/ precitlivelosť ® poškodenie buniek –
alergia, až alergický /anafylaktický/ šok
b/ znášanlivosť – toleranciu bez imunitnej odpovede.
Odolnosť organizmu voči novej infekcii dosiahneme očkovaním /imunizáciou/:
- aktívne- používajú
sa mŕtve, alebo oslabené baktérie, vírusy /vakcíny/, dlhodobí účinok
- pasívne – vstrekujú sa hotové
imunoglobulíny, krátkodobí účinok
Orgány IS:
- centrálne - kostná dreň, thýmus
-
periférne – lymfatické uzliny, slezina
Bunky IS:
- sú vo všetkých tkanivách />>
pečeň, stenách čriev, pľúca
9. VYLUČOVACIA SÚSTAVA
Funkcia: odstraňovať z tela
škodlivé produkty metabolizmu, vodu, osmoregulácia, vylučovanie toxických, nepotrebných látok = udržiavať stálosť
vnútorného prostredia (homeostázu).
Vylučovanie zabezpečuje:
- vylučovacia
sústava – moč (močovina, ióny solí; NH3)
- koža – pot (NaCl)
- dýchacia sústava (žiabre – NH3 /paryby/,
vodné pary)
- tráviaca sústava (exkrementy)
Fylogenéza vylučovacej sústavy
1.
jednobunkovce - odpadové látky vylučujú difúziou (celým povrchom tela), alebo pulzujúcou vakuolou
2.
u nižších bezstavovcov - ploskavce, hlístovce sú vylučovacími orgánmi protonefrídie. Je to systém
kanálikov, ktoré začínajú v plamienkových bunkách a vyusťujú na povrch tela zberným kanálikom.
3.
u obručkavcov - sa odpadové látky vylučujú metanefrídiami (nefrídia). V jednotlivých článkoch tela je
jeden pár. Začínajú v prvom článku lievikom s obrveným ústím, z neho pokračuje kanálik do susedného článku, ktorým vyúsťuje z tela
von
4. hmyz, pavúky - majú na vylučovanie Malpighiho žľazy, ktoré ústia do čreva.
5. plazy, vtáky, cicavce - majú obličky.
- postupné redukovanie
vylučovacích buniek, dvojstranná súmernosť- párové orgány
Typy vylučovacích
orgánov:
- pulzujúca vakuola – jednobunkovce /aj difúziou/
- hubky, pŕhlivce
– NH3 vylučuje každá bunka samostatne
- protonefrídie – ploskavce, larvy hmyzu, hlístovce
- metanefrídie – obrúčkavce; v každom článku začínajú obrveným lievikom a v nasledujúcom článku
vyúsťujú na povrch
- obličky stavovcov /nefros, renes/
Stavba a funkcia
obličiek.
Obličky (rens) - sú párovým orgánom. Základnou funkčnou jednotkou je nefrón. Obličky sa líšia
tvarom aj veľkosťou.
Stavba nefrónu.
- Malpighiho teliesko
(obličkové teliesko) je zložené
a., z Bowmanovho puzdra
b., z klbka krvných kapilár - glomerulus
- Z Malpighiho telieska vyusťujú stočené kanáliky prvého rádu a druhého rádu spojené Henleho
slučkou. Kanáliky ústia do zberných kanálikov a tie sa spájajú do močovodov a odtiaľ do močového mechúra.
Filtrácia krvi v glomerulu.
V glomerulu sa krv zbavuje filtráciou odpadových látok. Prefiltrovaná krv sa dostáva do
Bowmanovho puzdra. Po filtrácii vznikne primárny moč, ktorý obsahuje látky ešte potrebné pre organizmus, preto sa pri prechode
cez systém kanálikov nefrónu vstrebáva naspäť voda, glukóza, aminokyseliny. Neskôr dochádza k zníženiu množstva vody a vzniká
definitívny moč, ktorý obsahuje odpadové látky. Tento moč sa posúva do močových ciest a potom do močového mechúra.
Moč
Telová tekutina, u rýb a obojživejníkov je moč číry, svetložltý. U plazov je
hustý, kašovitý s vysokým obsahom kyseliny močovej. U vtákov je hlienovitý. U cicavcov číry, žltkastý,
má zápach, obsahuje vodu anorganické látky (chloridy), organické látky (dusíkaté látky) hlavne močovinu.
Dusíkatý
produkt jedovatý amoniak vodné živočíchy vylučujú do vody. Hmyz, plazy, vtáky menia jedovatý amoniak
na kyselinu močovú, ktorú vylučujú močom. Cicavce menia amoniak na močovinu ktorú vylučujú
močom.
Reguláciu tvorby moču ovplyvňuje nervová sústava a hormóny.
Medzi vylučovacie orgány patria:
koža (potením), pľúca (vylučovanie CO2 dýchaním), potné žľazy.
Základný mechanizmus obličiek- optimalizujú osmotický
tlak vnútorného prostredia, a tak udržiavajú homeostázu
• súvisí s príjmom a výdajom vody
a solí
morské bezstavovce – majú podobné zloženie solí ako morská voda, v ktorej žijú (voda je pre ne
izotonická)
• prechodom morských živočíchov na súš sa im museli vyvíjať osmoregulačné
mechanizmy
sladkovodné ryby – obličky majú osmoregulačnú funkciu, vylučujú nadbytočnú vodu, soli sa
vstrebávajú cez žiabre aktívnym transportom
morské ryby – vodu vylučujú povrchom tela, soli
žiabrami, obličky majú zakrpatené
• niektorým živočíchom sa vyvinuli pomocné vylučovacie orgány, ktorými sa
zbavujú prebytočných solí, napr. nosová žľaza krokodílov
suchozemské živočíchy šetria vodou,
a preto tvoria relatívne málo moču
• aj koža má exkrečnú funkciu – odstraňuje odpadové látky potením,
pľúca – dýchaním vylučujú CO2
10. Rozmnožovacia sústava
Funkcia
rozmnožovania = reprodukcia organizmov a zachovanie druhu.
Rozmnožovanie
- nepohlavné
- pohlavné
1.
nepohlavné- jedince ® delením- pozdĺžne, pučaním - sú geneticky zhodné (mitóza) = vysoká regeneračná schopnosť.
-
pozdĺžne delenie -typické pre bičíkovce
- priečne delenie - typické pre nálevníky
-
delenie a pučanie- aj u niektorých mnohobunkových organizmov, ktoré majú vysokú schopnosť regenerácie
2. pohlavné- ® pohlavné bunky- gaméty (meióza), nový jedinec ® spojením dvoch gamét - nová
genetická informácia
- izogamia - gaméty morfologicky rovnaké, fyziologicky odlišné
-
anizogamia - gaméty odlišné aj morfologicky aj fyziologicky- makro + mikro
- oogamia -
vytvárajú sa vajíčka + pohyblivé spermie
- pohlavné bunky sú haploidné, dozrievajú v procese meiózy-
redukčného delenia
- ich splynutím v procese oplodnenia vzniká zygota (má kombináciu génov oboch
rodičov)
Oplodnenie:
· vonkajšie mimo tela samice- ryby, obojživelníky
· vnútorné-
kopulácia
oplodneniu predchádza aj zvláštne chovanie= tokanie, ruja,...
Pohlavia:
- hermafrodit- aj ♀, ♂ pohlavné orgány v jednom jedincovi- obojpohlavný
-
gonochorista- oddelené pohlavia= samec a samica, častá pohlavná dvojtvarosť (pohlavný dimorfizmus)
- partenogenéza= vývin neoplodneného vajíčka (včely)
Vývin jedinca:
gaméty:
vajíčka (n) + spermie (n)® oplodnenie® zygota (2n) ® delenie (M) ® nové bunky®
špecializácia® tkanivá ® zárodok ® plod ® pôrod® jedinec®zárodok, embryo ®plod, fetus
- pred pôrodom= embryonálny,
prenatálny vývoj
- po pôrode = postembryonálny, postnatálny vývoj ® dospievanie® dospelosť® plodnosť-
gaméty
Vývin jedinca môže byť priamy (vajíčko- jedinec) alebo
nepriamy (vajíčko- larva- jedinec)
Pohlavné bunky vznikajú v pohl. orgánoch
(gonády)
· samčie gonády = testes (semenníky) ® produkujú pohyblivé samčie mikrogaméty spermie
– hlavička s jadrom + kŕčik + bičík,
· samičie gonády = ováriá (vaječníky) ® produkujú nepohyblivé
samičie makrogaméty vajíčka
Oplodnené vajíčko sa mitoticky delí čím dochádza k jeho
brázdeniu.
· po určitom čase (po určitom počte delení) vzniká morula (guľovitý útvar tvaru moruše)
·
morula sa potupne mení na blastulu, ktorej vnútro tvorí blastocel (prvotná telová dutina), blastulu tvorí
jedna vrstva buniek- ektoderma
· z blastuly vzniká gastrula, ktorú tvoria 2 zárodočné vrstvy vonkajšia
(ektoderma)
vnútorná (endoderma)
· tieto vývinové stupne sa vyskytujú u všetkých mnohobunkových
živočíchov
· u dvojstranne súmerných živočíchov vzniká aj tretia zárodočná vrstva – mezoderm
· postupne
vzniká célom – druhotná telová dutina
Z jednotlivých zárodočných vrstiev postupne vznikajú budúce
tkanivá, základy orgánov:
- z ektodermu- pokožka, nervová sústava, predná a zadná časť
tráviacej rúry
- z endodermu- stredná časť tráviacej sústavy + niekotré žľazy (pečeň), vylučovacie
orgány
- z mezodermu- svaly, kostra, pohlavná sústava, srdce a cievna sústava
= biogenetický zákon (Ernest Haeckel): ontogenéza jedinca je skrátená ale rýchla rekapitulácia
fylogenézy, t.j., že v embryonálnom vývine sa opakujú základné štádia fylogenézy
Riadiace
sústavy
- cieľ rovnováha- homeostáza, ktorá je vplyvom vonkajších a vnútorných zmien neustále narúšaná
- nervová
- látková
- obranná
- sú úzko prepojené
- životné procesy sa pravidelne
opakujú= biorytmus /exo a endogénne biorytmi/
11. Hormonálna
regulácia
Hormóny (H) - chemické látky, nosiče informácií
Hormóny (gréc. „hormaó,“ - poháňam, povzbudzujem)
Funkcia HS:
· riadenie činnosti organizmu
- fylogeneticky staršia ako nervová
- obe sú navzájom úzko prepojené
- hormóny sú vysoko účinné chemické látky
- pôsobenie hormónov je zvyčajne pomalé a dlhodobé
- tvorba hormónov závisí od zmeny koncentrácie tej látky, ktorej
premenu hormón riadi (princíp spätnej väzby) prípadne je ovplyvnená nervovým systémom
Klasifikácia H:
1. Podľa
miesta vzniku:
· tkanivové- sú produkované rozptýlenými bunkami v stenách niektorých orgánov (napr. v stene tráviacej
rúry), spravidla pôsobia v mieste svojho vzniku
· žľazové, glandulárne - produkujú ich žľazy s vnútorným
vylučovaním
hormóny sú z endokrinných žliaz transportované telovými tekutinami na miesto ich pôsobenia
2. Podľa miesta
pôsobenia v rámci organizmu:
· endohormóny- pôsobia v rámci jedného organizmu
· exohormóny -
pôsobia na ostatných jedincov toho istého druhu (napr. feromóny)
ovplyvňujú napr. sociálne a sexuálne vzťahy, pôsobia ako
signálne látky
Mechanizmus účinku hormónov:
· hormóny vznikajú v endokrinných žľazách alebo v bunkách niektorých
tkanív
· k cieľovým bunkám sú prenášané krvou
· hormóny, ktorých molekuly sú príliš veľké (bielkovinové hormóny)
neprenikajú do bunky, ale na jej povrchu vyhľadávajú špecifický receptor, čo má postupne za následok aktiváciu určitých enzýmov vo
vnútri bunky
· hormóny, ktorých molekuly sú malé (napr. steroidné hormóny) prenikajú do bunky, kde sa viažu na špecifické receptory,
čo postupne vyvolá syntézu určitej bielkoviny
Hormonálna sústava bezstavovcov
· produkcia hormónov je u
bezstavovcov viazaná predovšetkým na nervové bunky = neurosekrécia
· do teraz sú známe hormonálne sústavy u obrúčkavcov, kôrovcov a
hlavne u hmyzu
Vybrané endokrinné žľazy hmyzu:
· primozgové žľazy - párové telieska v hlave, ktoré
produkujú juvenilný hormón (okrem iného brzdí dospievanie)
· predohrudné žľazy- sú uložené na brušnej strane
predohrude, nachádza sa u lariev, produkujú tzv. zvliekací hormón (metamorfózny)
· medzi dôležité hormóny hmyzu sa
zaraďujú aj feromóny, ktoré slúžia na
vnútrodruhovú komunikáciu:
· sexuálnu (pri hľadaní
samčekov a samičiek)
· agregačnú (obrana proti nepriateľovi)
· poplachovú (vyvolávajú
útek)
· stopovaciu (cesta k potrave)
· sociálnu (sociálne zložky v kolónii)
Hormonálna sústava
stavovcov
- glanduárne hormóny:
1. Hypotalamo – hypfýzový komplex
Hypotalamus
o hormóny sú produkované neurosekréčnymi bunkami hypotalamu
o dôležité hormóny hypotalamu sa
hromadia v zadnom laloku hypofýzy
· vazopresín (adiuretín) – ADH
o ovplyvňuje spätné vstrebávanie
vody v obličkách
o pri jeho nedostatku v organizme dochádza k dehydratácii organizmu
· oxytocín
o
ovplyvňuje sťahy hladkého svalstva maternice a mliekovodov
o je dôležitý pri pôrode a pri laktácii
Hypofýza
- hypofýza je stopkou spojená s hypotalamom, je uložená v tureckom sedle
· adenohypofýza-
predný lalok hypofýzy
1. somatotropný H (rastový hormón/STH), podporuje rast tela, syntézu bielkovín,
rast kostí do dĺžky, hojenie rán, poruchy tvorby: hypofunkcia (znížená tvorba)- nanizmus (trpasličí vzrast), hyperfunkcia (zvýšená
tvorba)- gigantizmus (v detstve), akromegália- zväčujú sa pri nej koncové časti tela
2. prolaktín
(enteotropný hormón/PRL), podporuje rast mliečnej žľazy a tvorbu mlieka (laktáciu), ovplyvňuje vývoj materských inštinktov, u mužov
podporuje rast prostaty
glandotropné hormóny- riadia činnosť ďalších endokrinných žliaz
3.
adrenokortikotropný hormón- riadi činnosť kôry nadobličiek
4. tyreotropný hormón (TTH)- ovplyvňuje
činnosť štítnej žľazy
5. gonádotropné hormóny- ovplyvňujú činnosť pohlavných orgánov
folikulostimulačný hormón- riadi rast a dozrievanie folikulovvo vaječníku, ovplyvňuje tvorbu estrogénov a stimuluje
spermatogenézu
luteinizačný hormón- vyvoláva ovuláciu, umožňuje tvorbu žltého telieska, riadi sekréciu
testosterónu
· stredný lalok hypofýzy
melanotropín- ovplyvňuje pigmentáciu kože a
zmenu jej sfarbenia (u človeka nie je aktívny)
- neurohypofýza- zadný lalok hypofýzy, hromadia sa tu
hormóny produkované hypotalamom
2. Epifýza (šuškovité teliesko), reaguje na intenzitu osvetlenia
produkuje hormón melatonín => riadi ukladanie farbiva v koží, ovplyvňuje biorytmi (bdenie a spánok) a rozmnožovanie
živočíchov- inhibuje zrenie pohlavných orgánov.
3. Štítna žľaza /glandula thyroidea/, u vtákov je to už
párová žľaza, produkuje:
1. tyroxín a 2. trijódtyronín - pre ich tvorbu je nevyhnutný jód,
ovplyvňujú metabolizmus všetkých živín
- poruchy tvorby: znížená tvorba- často vzniká pri nedostatku jódu,
prejavuje sa znížením metabolizmu a následne dochádza k zväčšeniu štítnej žľazy, v detstve spôsobuje kretenizmus => poruchy rastu,
CNS, pohlavnej sústavy
- zvýšená tvorba- nadmerne zvýšený metabolizmus, vyššia tvorba tepla, zvýšený tep
3. kalcitolín - znižuje hladinu Ca2+ v krvi a podporuje jeho ukladanie v kostiach
4. prištítne
telieska (glandulae paratyroidae)- 4 malé telieska na zadnej strane štítnej žľazy
parathormón (PTH)-
pôsobí proti kalcitolínu, zvyšuje Ca2+ v krvi a demineralizáciu kostí
5. Langerhansove ostrovčeky
pankreasu
inzulín- znižuje hladinu glukózy v krvi a zvyšuje ukladanie glykogénu v pečeni a svaloch, pri
zníženej tvorbe inzulínu vzniká ochorenie diabetes melitus (cukrovka) = v krvi sa hromadí glukoza = hyperglykémia, pri
zvýšenej tvorbe inzulínu málo glukózy v krvi = hypoglykémia
glukagón- antagonista inzulínu, zvyšuje hladinu
glykogénu v krvi a podporuje jeho odburávanie z pečene, zvyšuje glukózu v krvi.
6. Nadobličky (glandulae
suprarenales), sú uložené na hornej časti obličiek, tvoria ich 2 odlišné tkanivá:
a) kôra nadobličiek – má
mezodermálny pôvod
minerálokortikoidy
1. aldosterón – riadi spätnú resorpciu Na+ v kanálikoch obličiek
glukokortikoidy
2. kortizol – ovplyvňuje metabolizmus sacharidov v tele
b) dreň nadobličiek –
má ektodermálny pôvod, jej hormóny aktivujú organizmus pri psychickej aj fyzickej záťaži
3. adrenalín - aktivuje
štiepenie glykogénu, ovplyvňuje zvýšenie krvného tlaku, rozširuje priedušky a cievy
4. noradrenalín - ovplyvňuje
zvýšenie krvného tlaku
- obidva hormóny majú kľúčovú úlohu aj v adaptácii organizmu na stres
7. Hormóny
pohlavných žliaz
· samčie – androgény- sú produkované v semenníkoch, najdôležitejší z nich je
testosterón- podporuje rozvoj samčích pohlavných orgánov, udržuje ich aktivitu, ovplyvňuje rozvoj samčích sekundárnych
pohlavných znakov
· samičie – 1. estrogény (estradiol, estron)- produkované vaječníkmi, ktoré ovplyvňujú
vývoj samičích pohlavných orgánov a rozvoj samičích sekundárnych pohlavných znakov
ovplyvňujú samičie pohlavné správanie, riadia
dozrievanie folikulov, pripravujú ovuláciu a ovplyvňujú vývoj sliznice maternice
2. gestagény (progestrón)
- je vylučovaný žltým telieskom, pôsobí na sliznicu maternice, ovplyvňuje sekrečnú fázu menštruačného cyklu, vytvára
podmienky na uhniezdenie vajíčka v maternici, v tehotenstve podporuje rozvoj mliečnej žľazy.
Hormóny placenty-
choriogonádotropín- vplýva na udržiavanie žltého telieska, po 3. mesiaci gravidity žlté teliesko zaniká a a jeho funkciu
preberá placenta.
12. Nervová regulácia
Funkcia
· príjem podráždení
z receptorov /zmysly/
· spracovanie prijatých informácií a vydanie príkazu pre činnosť výkonných orgánov –
efektorov
· odpoveď, reakcia organizmu= koordinácia činností všetkých častí tela – udržiavanie funkčnej jednoty
organizmu; fylogeneticky mladší typ riadenia
v výsledkom je správanie, adaptácia, inštinkty živočíchov
v základné vlastnosti NS = dráždivosť, vodivosť
Typy nervových sústav
1. rozptýlená =
difúzna
· rozptýlené nervové bunky v plošnej sieti, vzájomne prepojené
· rovnocenné výbežky, nerozlíšené na
dendrity a neurity; vedenie vzruchov oboma smermi
· nerozlíšená na centrálnu a obvodovú
· hubky, pŕhlivce, niektoré
ploskulice
2. kruhová
· kruhové nervy so zhlukmi neurónov – náznak centrálneho nervstva
·
lúčovito súmerné živočíchy – medúzy, sasanky
3. gangliová
· centrálne nervstvo – párové
gangliá = uzliny – zhluky neurónov a dendritov
· obvodové nervstvo – neurity – spájanie ganglií
toho istého páru:
o pásová,
o rebríčková
4. rúrková - typická
pre chordáty
· mozog nižších stavovcov
predný – čuch
stredný – zrak
zadný – polohovorovnovážny orgán
· mozog vyšších stavovcov
o predný /koncový/ mozog - mozgová kôra
o medzimozog
o stredný mozog
o zadný mozog halon
– most a mozoček
o predĺžená miecha
NS stavovcov:
o CNS = mozog, miecha- riadia
o ONS = dostredivé, odstredivé nervy- spájajú časti tela s CNS:
· somatické (ovládame)
· vegetatívne
(neovládame)
Základná bunka NS = neurón:
- telo
-
výbežky- krátke dendrity /viac/
- dlhý neurit / jeden/ s myelínovou
vrstvou + synapsie- prepájajú neuróny
v smer šírenia nerv, vzruchu- jednosmerný, prechádza
dendritmi cez neurit - preto sú nervy zložené z dostredivých a odstredivých
nerv. vlániek, sú zmiešané.
Výkonnou jednotkou NS je reflexný oblúk:
podnet |
® | spracovanie | ® | odpoveď |
zmyslový orgán |
® | NS | ® | svaly |
zmys. orgán
| dostredivé ner. dráhy | CNS | odstredivé ner.
dráhy | efektor- svaly |
1
| 2 | 3 |
4 | 5 |
Zones.sk – Zóny pre každého študenta