Oporná sústava- kostra (skelet)

Oporná sústava- kostra (skelet)

  Kostra človeka je tvorená okolo 206 kostí. Kostra je súbor väzív, chrupiek, kostí a kostných spojení.
 Stavba kosti:
  1. Okostica- väzivová blana, je kosťotvorná (rastie do hrúbky), je bohato     prekrvená a inervovaná,
  2. Kostné tkanivá- hubovité (spongiové), hutné (husté),
  3. Kostná dreň- červená farba, tvoria sa tu červené a biele krvinky,  v starobe žltne- tukovatie, funkčná zostáva len v niektorých, hlavne plochých kostiach (stavce, lopatka).
 

Spojenie kosti:

  1. Nekĺbové (pevné): - väzivom (švi lebky),
  - chrupkou (rebrá k hrudnej kosti),
  -  kosťou (krížové stavce do krížovej kosti).
  2. Kĺbové (pohyblivé) - kĺb tvorí ho kĺbová hlavica a kĺbová jamka, kĺbové plochy sú bez okostice, sú pokryté chrupkou, dotykové   plochy v kĺbe vylučujú kĺbový maz- znižuje trenie, okolo   kĺbu je spevňujúce väzivové púzdro.

Rast kostí

Každá kosť vzniká z chrupavky v procese  procesom kostnatenia (osifikácie). Osifikácia prebieha postupne z povrchu chrupky aj z jej vnútra. Tu vznikajú malé osifikačné centrá. Z nich sa premena chrupky na kosť šíri všetkými smermi. Na dlhej kosti tak vzniknú dve koncové časti - epifýzy (nákončia) a stredová časť diafýza. Medzi telom kosti a kĺbovými koncami sa zachováva neosifikovaná chrupavkovitá platnička - rastová chrupavka. Tá zabezpečuje rast kosti do dĺžky. Jej činnosť je ovplyvňovaná rastovým hormónom. Rast kostry je väčšinou ukončený medzi 18. až 20. rokom života. Vtedy osifikuje aj rastová chrupavka. Rast kosti do hrúbky sa deje pomocou okostice.
 
Kostra človeka sa delí na:
· osovú kostru,
· kostru hlavy a
· kostru končatín.
 
1. Osová kostra:
   a) chrbtica- skladá sa zo stavcov a medzistavcových platničiek, má   dvojité zakrivenie. Tvorí ju  7 krčných stavcov (1. atlas, 2. axis),12 hrudných , 5 driekových , 5 krížových (krížová kosť) a  4-  5 kostrčových stavcov (kostrčná kosť).

  b) rebrá- 12 párov (vychádzajú z hrudných stavcov), prvých 7- pravé rebrá (pripájajú sa chrupkou priamo na hrudnú kosť), ďalšie 3- nepravé   (pripájajú sa chrupkou na vyššie uložené rebro), posledné 2- sú voľné.

2. Kostra hlavy má mozgovú a tvárovú časť, a má len 1 kĺb- sánkový.
 
Kostra  končatín horných a dolných má podobnú stavbu, skladá sa z :
· pletenca a
· vlastnej vol'nej končatiny.
 
Dolné končatiny nesú hmotnosť tela a umožňujú pohyb. Pletenec je tvorený panvovou kosťou, ktorá vznikla zrastením lonovej,   sedacej a bedrovej kosti. Bedrový kĺb je tvorený hlavicou stehnovej kosti a jamkou panvovej kosti.

Voľnú končatinu tvorí najmohutnejšia stehnová kosť, nasleduje kĺb kolena - najzložitejší a najviac zaťažený kĺb človeka. Tvorí ho stehnová kosť, píšťala a z vonkajšej strany ho chráni jabĺčko. Vnútri i zvonka je spevnený mnohými  väzmi. Poranenia kĺbu kolena sú ťažko liečiteľné a môžu viesť k trvalému obmedzeniu pohyblivosti.

Najsledujú priehlavkové kosti, predpriehlavkové kostia články prstov (ktoré   sú kratšie ako na ruke). Horná končatina sa na kostru trupu pripája lopatkovým pletencom, ktorý tvoria:   lopatka a kľúčna kosť.  Lopatka je plochá kosť a na jej chrbtovej strane je veľký hrebeňový výbežok. Kľúčna kosť  je dlhá, esovite prehnutá kosť.
 
Voľnú končatinu tvorí ramenná kosť, ktorá sa ľakťovým kĺbom  spája s dvomi kosťami predlaktia, s vretennou kosťou  a lakťovou kosťou. Vretenná   kosť   smeruje k palcu a lakťová k malíčku. Dolné konce lakťovej a vretennej kosti spolu tvoria jamku zápästného kĺbu, kde sa spájajú s kostrou ruky. Tá je tvorená zo zápästných kostí, záprstných kostí a článkov prstov. Kostí zápästia  je 8 a sú uložené vo dvoch radoch po štyri. Kosti záprstia  je 5.  Články prstov - každý prst tvoria tri články, len palec dva články.