Pohlavná sústava ženy

Pohlavná sústava ženy
 
Reprodukčné orgány ženy zabezpečujú tvorbu pohlavných hormónov a vajíčok. Zároveň vytvárajú vhodné prostredie pre oplodnenie a celý vnútromaternicový vývin nového jedinca.

Rozdeľujú sa na:
1. vonkajšie pohlavné orgány
· veľké pysky ohanbia (labia majora)
· malé pysky ohanbia (labia minora)
dráždec (klitoris)
2. vnútorné pohlavné orgány
· vaječníky (ovaria)
· vajíčkovod (tuba uterina)
· maternica (uterus)
 

Vaječníky

Vaječníky (ovaria) sú párové žlazy veľkosti slivky. Ich funkcia spočíva v produkcii vajíčok (ženských pohlavných buniek) a v produkcii ženských pohlavných hormónov estrogénov. Činnosť vaječníkov je cyklická.
V kôrovej vrstve vaječníkov dievčaťa sa už pri narodení nachádza asi 700 000 nezrelých vajíčok (folikulov). Ich počet sa postupne zmenšuje a do nástupu puberty ich zostáva asi 300 000. S nástupom puberty dozrievajú vajíčka približne v 28 dňových cykloch, čo nazývame ovulačný cyklus.
 

Vajíčkovod

Vajíčkovod (tuba uterina) je párový orgán, ktorý spája vaječníky s maternicou. Je to asi 13 cm dlhá rúra, ktorej steny tvorí hladká svalovina. Vajíčkovod začína lievikovito rozšíreným koncom, ktorý obklopuje vaječník a vyúsťuje v rohoch maternice. Jeho úloha je transportná, má dopraviť vajíčko pri ovulácii do maternice.
 

Maternica

Maternica (uterus) je orgán hruškovitého tvaru, ktorý slúži na uhniezdenie - nidáciu - oplodneného vajíčka a na celý embryonálny vývin nového jedinca. Maternicu tvoria:
· telo maternice
· dno maternice
· krčok maternice

Stenu maternice tvoria tri vrstvy:
· vnútorná vrstva (endometrium) je sliznica, ktorá sa cyklicky pripravuje na prijatie oplodneného vajíčka
· stredná vrstva (myometrium) je tvorená hladkou svalovinou
· vonkajšia vrstva (parametrium) je väzivová
Sliznica maternice prechádza pravidelnými zmenami, cieľom ktorých je pripraviť vhodné podmienky na prijatie odplodneného vajíčka. Tieto cyklické zmeny nazývame menštruačný cyklus.

Menštruačný cyklus

Čas od prvého dňa jednej periódy po prvý deň nasledujúcej sa označuje ako menštruačný cyklus. Počas tohto cyklu prechádzajú reprodukčné orgány sériou zmien, pri ktorých sa uvoľňuje vajíčko a prechádza do maternice. Ak je vajíčko oplodnené spermiou, sekréty z buniek vystielajúcich maternicu ho vyživujú, kým sa neusídli vo výstelke maternice, kde ho vyživuje krvný obeh matky. Ak vajíčko nie je oplodnené, výstelka maternice sa odlupuje a vylučuje menštruačným krvácaním. Umožňuje to rast novej výstelky pripravenej živiť ďalšie vajíčko.

Tento zložitý cyklus riadi mozgové centrum v hypotalame, ktoré funguje ako menštruačné hodiny. Hodiny pôsobia cez hypofýzu, ktorá uvoľňuje niekoľko hormónov. Dva z nich sú mimoriadne dôležité pre reprodukciu. Folikulostimulačný hormón (FSH) stimuluje rast a dozrievanie niekoľkých malých vajíčok vo vaječníkoch a luteinizačný hormón (LH) stimuluje uvoľňovanie dozretého vajíčka.

Vajíčka, ktoré dozrievajú počas menštruačného cyklu, obklopujú bunky produkujúce hormóny. Vajíčko spolu s týmito bunkami sa nazýva Graafov folikul. Hlavný hormón, ktorý produkuje tento folikul, je estrogén. Zvýšená produkcia estrogénu počas cyklu zodpovedá za stimuláciu rastu a formovanie žliaz vo výstelke maternice. Mení tiež sekréciu v krčku maternice, čím uľahčuje spermiám prechod do maternice a stretnutie s vajíčkom. Približne 15 dní pred začiatkom periódy uvoľňuje hypofýza veľké množstvo LH, ktorý stimuluje uvoľnenie vajíčka - ovulácia - o 36 hod neskôr. Vajíčko potom putuje vajíčkovodom do maternice. Oplodnenie prebieha väčšinou vo vajíčkovode.
Bunky vo vaječníku, ktoré vytvorili Graafove folikuly, teraz podliehajú zmenám, vrátane vstrebávania tuku. Označujú sa ako žlté teliesko (corpus luteum). Stále ešte produkujú estrogén, ale tvoria aj hormón progesterón. Progesterón má v menštruačnom cykle dve hlavné funkcie. Prvou je zmena hlienu v krčku maternice, ktorý je príliš hustý na to, aby mohli spermie preniknúť do maternice. Druhou je tvorba tekutiny v žľazách výstelky maternice, ktorá vyživuje oplodnené vajíčko.

Ak nedôjde k oplodneniu, žlté teliesko degeneruje. Malé krvné cievy v tejto oblasti sa stiahnu, takže bunky tvoriace výstelku maternice nedostávajú kyslík a odumierajú. Potom sa odlupujú a vylučujú s časťou krvi pri menštruácii a cyklus a končí. Všetky hormóny vylúčené počas cyklu ovplyvňujú menštruačné hodiny.
 

Oplodnenie a vnútromaternicový vývin

Spermie sa po pohlavnom akte - koitus - dostávajú cez pošvu do vajíčkovodov. Tu zostávajú živé 3 dni a sú pripravené na spojenie s vajíčkom, ak nastane ovulácia. Ak je vo vajíčkovode vajíčko, oplodnenie nastáva okamžite.

Oplodnenie prebieha tak, že spermia prenikne cez povrch vajíčka. Každá spermia nesie enzým, ktorý rozpúšťa vonkajší povrch vajíčka a uľahčuje tak prienik spermie. Po oplodnení ostatné spermie hynú. Oplodnené vajíčko potom zostupuje do maternice. V tomto období na vajíčku rastú malé výbežky, ktoré umožnia jeho zahniezdenie - nidáciu - vo výstelke maternice. Po skončení tohoto procesu je počatie dovŕšené a začína sa tehotenstvo - vnútromaternicový (intrauterinný) vývin.

Z buniek zárodku postupne vzniká nielen vlastné telo zárodku, ale aj prídavné orgány, t.j. zárodočné obaly a placenta. Okolo zárodku sa vytvára amniový obal a v ňom tekutina, v ktorej zárodok pláva. Druhá zárodočná blana chorión zrastá so sliznicou maternice a vytvára plodový koláč - placentu. Placenta sprostredkúva spojenie medzi plodom a organizmom matky. Krv plodu sa v placente dostáva do bezprostrednej blízkosti matkinej krvi a odoberá z nej všetky živiny, kyslík, minerálne látky, vitamíny a vodu, a naopak do nej odovzdáva väčšinu svojich odpadových produktov, najmä oxid uhličitý a močovinu. Placenta plní teda pre plod funkciu pľúc, tráviacej sústavy a obličiek.