Morské cicavce

Prírodné vedy » Biológia

Autor: babuska
Typ práce: Referát
Dátum: 26.03.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 002 slov
Počet zobrazení: 7 794
Tlačení: 430
Uložení: 395

MORSKÉ CICAVCE

Morské cicavce sú samostatnou kapitolou nekonečnej knihy s názvom "Život v mori", ktorej autorom je sama Matka príroda. Ja sa pokúsim prostredníctvom týchto riadkov aspoň trošku nahliadnuť a opísať časť z tejto kapitoly.

Nepopierateľným znakom všetkých cicavcov, či už morských alebo suchozemských je to, že svoje mláďatá kŕmia mliekom a starajú sa obetavo o ne až do doby, kým sa nedokážu postarať samé o seba. Ďalej všetky cicavce sú stavovce (majú chrbticu) a sú teplokrvné. Väčšina z nich má vnútornú časť ucha a na povrchu má kožuch alebo vlasy.

Všetky morské cicavce sa vyvinuli zo suchozemských cicavcov. Takmer dokonale sa prispôsobili životu vo vode. Telá majú prúdnicovité a končatiny sa im premenili na plutvy. Podaktorým z nich zadné končatiny úplne vymizli a na miesto nich boli obdarované pružnou chvostovou plutvou. Aby im nebola zima, tak sú zásobené hrubou tukovou vrstvou nachádzajúcou sa tesne pod pokožkou. (Keby mňa tak môj tuk chránil pred zimou ako ich.) Toto všetko im umožňuje rýchlejší, hladší a plynulejší pohyb vo vode. Jedinou ich nevýhodou (aj keď si to sami o sebe nemyslia) je, že musia dýchať vzduch.

To znamená, že bez priameho kontaktu s hladinou by sa zadusili tak isto ako my. Na druhej strane neprežili by ani bez priameho kontaktu s vodou. Sú odkázané žiť na rozhraní medzi životom pod hladinou a nad ňou. Avšak príroda je spravodlivá a do vienka im dala dar výborných potápačov bez vzduchových fliaš. Dokážu zadržať dych na dosť dlhú dobu. Podaktoré až na 2 hodiny a pri tom sa ponoriť do hĺbky viac ako 2000 m. Morské cicavce rozdeľujeme do troch hlavných skupín: veľryby, sirény a plutvonožce.

VEĽRYBY

Veľryby sa vyvinuli pred 50 miliónmi rokov. Z morských cicavcov sú najviacej prispôsobené životu vo vode. Ich názov a zakončenie tela plutvovým chvostom mnohých láka radiť ich k rybám a nie k cicavcom. Žijú vo všetkých moriach a oceánoch. Členíme ich na zubaté a bezzubé. Medzi zubaté sa zaraďujú vorvane, narvaly, kosatky, delfíny, sviňuchy a ďalšie, ktoré majú zuby. Bezzubé sú len niektoré veľryby a práve medzi nimi môžeme nájsť najväčšieho žijúceho tvora nielen v mori, ale aj na celej planéte.

Je ním Vráskavec ozrutný dosahujúci dĺžku 30 m a váhu 115 ton. Už novonarodené mláďa meria 7 m. Bohužiaľ je vráskavec vítanou korisťou rybárov a ako väčšine veľrýb hrozí mu vyhynutie. Chvostová plutva veľrýb je silná a široká. Pozostáva z dvoch horizontálnych lopatiek. Pohybom hore a dolu dokáže vynaložiť takú silu, že sa veľryba môže vzniesť do vzduchu. Predné plutvy plnia úlohu kormidiel. Dýchací otvor má umiestnený na vrchole hlavy. Akonáhle sa vynorí na hladinu prudko vydýchne, čo vytvorí efekt "fontány", ktorú umelci radi kreslia na obrázky veľrýb pre deti. Po výdychu sa okamžite nadýchne a opäť sa ponára do chladnej vody. Veľryby majú výborný sluch.

Vlastne sa sluchom orientujú. Vydávajú ultrazvukové signály a prijímajú ich odrazy od predmetov, ktoré sa nachádzajú v ich dráhe. Zvukovými signálmi taktiež komunikujú medzi sebou na veľké vzdialenosti. Bez sluchu by boli úplne stratené. Veľký hluk, ktorý vydávame my ľudia (stroje, lode), ohrozuje ich život. Akustickým schopnostiam veľrýb sa nič nevyrovná. Ich spev využívame aj my ľudia, napr. v ezoterike. (Ja osobne mám také CD a nedám naň dopustiť.) Hlas veľryby je mimoriadne krásny a nenahraditeľný. Čo sa týka potravy, bezzubé veľryby sa živia hlavne zooplanktónom. Ten filtrujú cez kostice, ktoré im visia z hornej čeľuste. Zubaté veľryby sa živia lovom rýb, tuleňov, kalmárov, sépií a pod.

SIRÉNY

O sirénach som sa dočítala veľmi málo, preto ich spomeniem len povrchne. Od ostatných morských cicavcov sa líšia tým, že ich hlava je oddelená od tela krkom. Môžu s ňou pohybovať bez toho, aby otáčali celé telo. Predné končatiny majú premenené samozrejme na plutvy a majú aj chvostovú plutvu. Dobre majú vyvinutý čuch, ale chrup majú degenerovaný. Patria sem lamantíny, dugongy a kôrokožce. Lamantíny sú veľké a takmer bezsrsté.

Napr. Lamantín širokonosý dorastá do 6 m a váži 600 kg. Prezývajú ho aj morskou kravou. Živia sa vodnými rastlinami a riasami. Dugongy sa podobajú lamantínom, ale majú viac vykrojenú chvostovú plutvu. Samec Dugonga obyčajného má 25 cm dlhé kly. O kôrokožcoch neviem nič. A ani sa nepamätám, že by som o nich už niečo počula. (Možno by mi v tom vedel niekto pomôcť. Adresa je vľavo hore.)

PLUTVONOŽCE

Plutvonožcom sa na rozdiel od ostatných morských cicavcov nepremenili zadné končatiny na chvostovú plutvu. Ťažko však povedať či to, čo im tam zostalo, sa dá nazvať končatinami. Ja by som to skôr nazvala - plutvové paprčky. Ďalším odlišným znakom je, že sú síce prispôsobené životu vo vode, ale netrávia tam celý svoj život. Vyliezajú na breh kde hlavne leňošia, odpočívajú a spia. Tak sa aj chránia pred svojimi morskými nepriateľmi, napr. žralokmi a kosatkami. Na súši taktiež rodia svoje mláďatá, ktoré nedokážu hneď plávať. Všetky plutvonožce majú dobrý sluch a citlivé hmatové fúziky.

Patria sem uškatce, tulene a mrože. Uškatce majú viditeľné uši odstávajúce od hlavy (nie aby ste si mysleli, že im odstávajú ako zajacom). Majú mohutné plutvy a pomerne dokonalý mäsožravý chrup. Z plutvonožcov najlepšie prispôsobené životu vo vode sú tulene. Žijú na pobrežiach takmer vo všetkých oceánoch a moriach. Sú dokonalí majstri v plávaní a potápaní.

Majú krátku avšak hrubú srsť. Mrože sú zase najväčšími plutvonožcami. Nemožno si ich zameniť s inými. Majú veľké horné očné zuby, z ktorých sa vyvinuli až 75 cm dlhé kly. Samice sú do 4 m dlhé a môžu vážiť až 1500 kg. Majú málo srsti, no hrubú podkožnú vrstvu tuku. Tá ich chráni pred chladom Arktického mora. Živia sa hlavne lastúrnikmi. Klami sa dokážu brániť aj pred ľadovým medveďom.

Tak toto by mohlo byť všetko čo by som Vám v skratke mohla porozprávať o morských cicavcoch. Nie som žiaden odborník a preto všetky znalosti a fakty čerpám z rôznych článkov a dokumentárnych filmov. Asi pol roka dozadu od napísania tohto článku som veľa z toho čo tu je ani len netušila. Mnohým druhom morských cicavcov hrozí v súčasnosti vyhynutie. A tak žiadam všetkých - neprispievajte aj Vy k ničeniu vodného prostredia, v ktorom žijú tak úžasné tvory!!!

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.016 s.
Zavrieť reklamu