Pod ochranou ostňov II.

Pod ochranou ostňov II.

JEŽOVKY

Zástupcovia triedy ježovky sú najhodnovernejšími predstaviteľmi ostnatokožcov. Vzhľad väčšiny z nich je nepopierateľným dôkazom a ak k tomu pridáme aj nie práve najpríjemnejšie skúsenosti podaktorých ľudí, ktorí na ne stúpili, tak by sa mali rozplynúť aj tie najmenšie pochybnosti. Ježovka pripomína ihelníček plný ihiel, malého dikobraza alebo ježka. Preto sa u nás udomácnil pre neho aj výraz "morský ježko".

Ježovky majú vápenitú schránku vytvorenú zo zrastených doštičiek. Podaktoré schránky sú pevné a iné zase veľmi krehké. Celá schránka je rozdelená na päť súmerných častí. Ak držíte v rukách prázdnu schránku ježovky, je to najlepšie rozpoznať na spodnej (ústnej) časti. Z vnútornej strany otvoru sa nachádza päť vápenitých výčnelkov a presne tam ústia kostené žuvacie ústroje ježovky. Tvrdé zuby používajú na zoškrabovanie a požieranie rias a rastlín. Na niektorých pobrežiach ježovky ohrozujú celé chaluhové lesy, ktoré spásajú rýchlosťou väčšou ako nové porasty chalúh stíhajú nahradiť.

Schránka ježoviek je pokrytá tenkou pokožkou a ostňami, ktoré sa u jednotlivých druhov líšia farbou, dĺžkou, hrúbkou, tvarom, dokonca aj zakončením. Neodporúča sa ostňov akejkoľvek ježovky dotýkať. Podaktoré sú totiž opatrené vývodmi jedových žliaz, alebo drobnými háčikmi na koncoch, ktoré sa zabodnú a ich vytiahnutie si vyžaduje chirurgický zákrok. Zase u niektorých ježoviek sú ostne takmer neškodné, nie sú až také ostré a pri jemnom dotyku sa hneď nezabodávajú do pokožky, alebo sú úplne ploché. Dĺžka ostňov u jednotlivých druhov môže byť len 2 - 3 cm alebo až 30 cm.
Ježovky sú hlavne nočné živočíchy. Cez deň sa schovávajú v rôznych štrbinách alebo sú zaryté v usadeninách morského dna. Pri západe slnka začnú vyliezať zo svojich úkrytov. Pohybujú sa pomaly a to pomocou panôžok ambulakrálnej sústavy (opísala som ju v predchádzajúcom článku). Podaktoré ježovky používajú panôžky aj na maskovanie a to tak, že si nimi prichytia na telo prázdne ulity alebo kúsky rias. Stávajú sa tak menej nápadné pre svojich predátorov. Apropo predátor. Ježovky sú výbornou pochúťkou (okrem človeka) pre niektoré ryby (hlavne v tropických oblastiach), ktoré dokážu stiskom čeľustí rozdrviť ostne aj schránku ježovky bez ujmy na svojom zdraví. Niektoré si pritom pomáhajú trikmi ako napr. silným prúdom vody vytlačeným z tlamy.

Posledné sčítania vravia, že ježoviek existuje 975 druhov. Delíme ich na ježovky pravidelné a nepravidelné. Pravidelné to sú tie bežné ježovky s pevnou schránkou, s ktorými sa stretávame na pobrežiach. S nepravidelnými sa však tak ľahko stretnúť nemôžeme. Sú síce päťčlenne súmerné, ale tvar ich schránky je asymetrický. Celý svoj život trávia zaryté do piesku a bahna. Na pobreží sa môžete niekedy stretnúť s ich prázdnymi vybielenými schránkami, ktoré sú veľmi krehké a hneď sa lámu.

HVIEZDOVKY

Ďalšími predstaviteľmi ostnatokožcov, veľmi populárnymi a aj pre našinca známymi, sú zástupcovia triedy hviezdovky. U nás sú známe pod názvom morské hviezdice alebo jednoducho hviezdice. Sú nádherné a tajuplné, a možno aj preto sa často stávajú terčom pre zberateľov suvenírov. Pre človeka sú až na výnimky neškodné a dá sa ich dotknúť (ale nerobte to - Vám by sa tiež nepáčilo, keby Vás niekto cudzí prenášal z miesta na miesto alebo hladkal a už vôbec nie, keby Vás vysúšal na slnku). Hviezdovky vyzerajú ako hračka, no pod nevinným vzhľadom sa skrýva smrtiaci poľovník. Nie sú síce veľmi rýchlymi, ale sú veľmi úspešnými lovcami vo svetových moriach a oceánoch.
Hviezdovka sa pomaly presúva po dne, strmých skalách alebo koralových útesoch pomocou panôžok ambulakrálnej sústavy. Dokážu sa zachytiť aj na zdanlivo holej skalnej stene, prievise, na jaskynnom strope alebo hrdzavých vrakoch. Nájdeme ich na plytčinách ale aj v niekoľko stometrových hĺbkach v čiernej temnote oceánu. Obvykle mávajú päť ramien, no podaktoré druhy ich môžu mať až päťdesiat. Ramená môžu byť krátke a široké trojuholníkového tvaru alebo dlhé a štíhle v tvare rúrky. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých centimetrov až po priemer nad 70 cm. A sú pestrofarebné.

Hviezdovky, tak ako väčšina ostnatokožcov sú nočnými lovcami. Živia sa hlavne drobnými ulitníkmi (mäkkýš s vápenitou schránkou - ulitou), lastúrnikmi (mäkkýš so škrupinovitou schránkou - škebľou), podaktoré koralovými polypmi, tkanivom húb alebo inými druhmi ostnatokožcov. Niektoré dokážu uloviť aj rybu a dokonca ich môžeme vidieť aj na hnijúcich ostatkoch iných morských živočíchov. Na otváranie schránok mäkkýšov používajú svoje ramená opatrené panôžkami s prísavkami. Ich ťah je tak silný, že dokáže prekonať pevné zovretie lastúry (škeble). Hviezdovke stačí malá škára. Z ústneho otvoru potom vysunie svoj žalúdok a telo mäkkýša rozloží a strávi tráviacimi enzýmami priamo v jeho lastúre. Ryby neloví aktívnym prenasledovaním ale si pomáha trikmi. Hviezdovka sa postaví na špičky ramien (ako keď položíte všetkých päť končekov prstov na stôl) a vytvorí tak zdanlivý úkryt pre ryby. A už stačí len trpezlivo čakať kým sa nejaká ryba neschová. V momente ako je ryba pod ramenami, hviezdovka ich stiahne a ryba stratí aj tú najmenšiu možnosť k úteku. Hviezdovky však nie sú len lovcami ale aj korisťou. A tak to má byť. Ich nepriateľom okrem človeka sú niektoré druhy rýb, mäkkýšov (tritonky) a malých krevetiek. Krevetky idú na to veľmi prefíkane. Hviezdovku, ktorá je od nich samozrejme oveľa väčšia, zavlečú do svojho úkrytu. Tam si z nej potom postupne a za živa odštipujú.
Hviezdovky majú neobyčajnú regeneračnú schopnosť svojich ramien. Ak niektoré z akéhokoľvek dôvodu stratia, dokážu ho do niekoľkých týždňov nahradiť druhým. Táto schopnosť im umožňuje sa aj nepohlavne rozmnožovať a to delením na dvoch samostatných jedincov.

Hviezdoviek v súčasnosti existuje 1500 druhov. Najznámejšou a zároveň najobávanejšou je hviezdovka Acanthaster planci Tŕňová koruna. Celé jej telo je chránené nespočítateľným množstvom dlhých ostňov, ktoré pri poranení spôsobujú bolestivú infekciu. Živí sa hlavne koralovými polypmi pomocou svojho vysúvateľného žalúdka. Za rok ich dokáže skonzumovať viac ako 5 m2. Rýchlo sa množí a v jej dospelosti ju loví len málo predátorov. Najúhlavnejším z nich je nie príliš hojná Tritonka Charonia tritonis. Tŕňová koruna sa stala neslávne známou hlavne kvôli jej premnoženiu sa na Veľkom bariérovom útese pri Austrálii, kde spôsobila svojimi ničivými účinkami vážnu ekologickú pohromu. Približne 20 rokov od roku 1960 napádali tieto hviezdovky koralové útesy a na niektorých miestach zničili až 90 % polypov. Napokon sa však Matke prírode podarilo vyhrať nad týmito hviezdovkami a zredukovať ich množstvo na únosné.

HADOVKY

Blízkymi príbuznými triedy hviezdovky a aj veľmi podobnými sú príslušníci triedy hadovky. Ich telo sa podobá terčíku, z ktorého vyrastá päť i viac slabých, ohybných ramien. Priemer telového terču hadoviek, ktoré môže stretnúť aj bežný, rekreačný potápač či šnorchlista sa pohybuje väčšinou okolo 2 - 3 cm a dĺžka ramien býva okolo 8 cm. Existujú však aj hadovky, ktoré v priemere celého tela aj s ramenami merajú do 50 cm.

Hadovky sa dokážu na rozdiel od iných ostnatokožcov dosť rýchle pohybovať. Presúvajú sa pomocou ramien, ktoré ohýnajú a opäť vystierajú. Pripomína to plazenie hada podľa čoho asi aj dostali pomenovanie. Panôžky ambulakrálnej sústavy používajú len na dýchanie. Hadovky, tak ako iné ostnatokožce, sú nočné tvory a neznášajú svetlo. Ak na ne zasvieti slnko alebo lúč silnej baterky, tak sa snažia urýchlene schovať do úkrytu. Počas dňa prebývajú v jaskyniach, rôznych puklinách alebo pod skalami.

Človek sa s hadovkami stretne naozaj málokedy. Ťažko povedať akú hĺbku preferujú. Jednotlivo ich možno vidieť aj priamo na plytčine, no poväčšine sa zaraďujú medzi hlbokomorské živočíchy. Často vidieť z hadovky len jej ramená vystrčené z úkrytu. Sú však oblasti, kde milióny hadoviek pokrývajú dno a vytvárajú huňaté koberce. Tieto hadovky zdvíhajú svoje ramená do prúdu a zachytávajú tak planktón plávajúci voľne vo vode.

Vzhľad hadovky závisí od druhu. Niektoré majú kožovitý vzhľad a ich ramená sú takmer hladké (aspoň na prvý pohľad) a iné majú zase po stranách viditeľné husté ostne. Apropo ostne, sú síce drobné a vyzerajú neškodne, ale ľahko prenikajú do pokožky. Sfarbenie hadoviek je rôzne. Môžu byť celé čierne, hnedé, do červena alebo môžu byť aj prúžkované. Ramená hadoviek sú veľmi jemné a ľahko sa odlomia. Túto skutočnosť tento živočích využíva vo svoj prospech na obranu. V prípade napadnutia hadovka ľahko odlomí ešte švihajúce sa rameno a tým odvedie pozornosť nepriateľa. (Podobne ako jašterica svoj chvost.) Získa tak čas na zalezenie do najbližšieho úkrytu.
Na svete existuje 2000 druhov hadoviek, čo je najväčší počet druhov medzi ostnatokožcami. Medzi nimi je aj druh zaujímavej, no nie práve hojne sa vyskytujúcej hadovky vetevnatej. Ostatné hadovky prevyšuje svojim vzrastom a zároveň je výnimočná aj svojim vzhľadom. Je šedobielej farby. Jej telový terč má priemer síce len do 10 cm, ale svoje ramená, ktoré sú husto rozvetvené do siete postranných vlákien, dokáže rozprestrieť až do 1 m. Počas dňa má táto hadovka ramená zrolované do klbka s priemerom približne 20 cm a vyzerá ako chumáč bavlny. Stretnúť sa však s ňou je pre rekreačného potápača priam nemožné. Vyskytuje sa v hĺbkach pod 50 m. O posledných dvoch triedach ostnatokožcov Vám napíšem až nabudúce (o mesiac).