Trváca bylina, ktorá je rozšírená v celej Európe a rastie na vlhkých, viac či menej nekultivovaných stanovištiach. Často lemuje brehy potokov. Skoro na jar vyháňajú z podzemkov klasovité súkvetia, ktoré tvoria fialkasté úbory. Neskôr na rastajú dlhostopkaté, mohutné, srdcovité listy, ktoré úplne prekryjú svoje okolie. Plody sú nažky s chocholčekom.
V minulosti sa deväťsil používal na liečbu a zaháňame moru. Na liečebné účely sa väčšinou zbierajú podzemky (Rhizoma petasitidis). Vyko pávajú sa opatrne tam, kde rastlina rastie vo väčšom množstve, dôkladne sa umyjú a uložia sa sušiť v tenkých vrstvách do tieňa.
V sušiarňach nesmie teplota pre kročiť 40 °C. Droga nepríjemne páchne a chutí horko. Obsahuje silicu, horčiny, slizovité látky, pektín, inulín, glykozidy, triesloviny a cholín. Deväťsil slúži na liečbu horných dýchacích ciest, najmä kašľa, zachrípnutia a astmatických záchvatov, pretože uvoľňuje kŕče. Zbierajú sa aj listy (Folium petasitidis), ktoré sa po usušení používajú podobne ako droga z podzemkov.
Zápar sa pripravuje z jednej čajovej lyžičky drogy na šálku vody a pije sa trikrát denne. Má potopudný a močopudný účinok a pomáha aj proti črevným parazitom. Čerstvé listy sa pri kladajú na opuchy, vyrážky, na napuchnuté žily a žľazy a miesta s reumatickými bolesťami.
Termín kvitnutia: marec – apríl
Termín zberu: