Trváca bylina s rozkonáreným, žltým koreňom, priamymi vysokými stonkami a striedavými listami. Celá rastlina je mäkko plstnatá. Z pazúch listov vyrastajú riedke strapce bielych alebo ružovo zafar bených kvetov. Plody sa rozpadajú na jednotlivé diely (pozri obr. vľavo dole). Tento rastlinný druh bol pôvodne udo mácnený v oblasti Stredozemia.
Dnes rastie v rozsiahlom areáli od západnej Európy až po Sibír a už v minulosti sa pestoval v záhradách.Podzemné časti ibiša sa nesmú zbierať, sú chránené! Zo založených porastov sa zbierajú korene, listy a kvety (Radix, Folium a Flos althaeae). Korene sa očis tia, ošúpu a sušia pri teplotách do 40 °C. Listy sa zbierajú postupne, ako rastliny rozkvitajú, alebo naraz na jeseň, keď sa likviduje celý porast. Nesmú byť napad nuté hrdzou.
Kvety sa trhajú za ustálené ho počasia, skoro ráno ešte predtým, než sa rozvinú, a sušia sa v tieni na dobre vetranom mieste. Ibiš lekársky je jednou z najdôležitejších slizovitých liečivých rastlín. Droga obsahuje sliz, cukor, škrob, asparagín, pektín a ďalšie látky.
Používa sa v čajovinách proti zápalovým procesom horných dýchacích ciest, proti kašľu a ako prostriedok na podporenie vykašlávania. V ľudovom liečiteľstve nachádza využitie predovšetkým koreň pri chorobách žalúdka a čriev. Macerát sa pripravuje vždy za studená z malej lyžičky drogy a šálky vody. Zvonka sa droga používa na zmäkčujúce zábaly a ako kloktadlo.
Termín kvitnutia: júl-august
Termín
zberu
(korene): október—november marec-apríl
(listy): júl—september
(kvety): júl—august