Trváca bylina s prízemnou ružicou kopijovitých listov a dlhými, ryhovanými kvetnými stvolmi. Kvety sú usporiadané do cylindrických klasov. Plod je dvojsemenná tobolka.
Tento druh je rozšírený v Európe a Ázii a rastie často na okrajoch polí, lúk, pasienkov a ciest a na medziach. Potreba drogy sa kryje pestovaním skoro celu kopijovitého na poliach a v záhradách. Zbierajú sa listy (Folium plantaginis). Sušia sa v tenkých vrstvách v tieni alebo v sušiarenských zariadeniach pri teplotách do 40 °C; nesmú zhnednúť.
Z účinných látok je dôležitý glykozid aukubín, ďalej sú to katalpín, slizovité látky, triesloviny, flavonoidy, kyselina kremičitá a minerálne soli s dostatkom zinku. Skorocel je osvedčený prostriedok na liečbu chorôb horných dýchacích ciest, uvoľňuje hlieny a chráni sliznice.
Proti kašľu, čiernemu kašlu, zachrípnutiu, kataru priedušiek a pod. je vhodný zápar z 1 čajovej lyžičky drogy a jednej šálky vody na jednu dávku. Deťom proti kašľu pomáha zahustená šťava z listov skorocelu osladená cukrom alebo medom. Celé semená možno užívať ako účinné a neškodné preháňadlo.
Na krvné výrony, zapálené rany, popáleniny, včelie a osie bodnutia sa prikladajú obklady z čerstvých rozmiaganých listov. Skorocelová šťava sa používa pri zápaloch mandlí, na kloktanie a vyplachovanie očí. Perovky znázorňujú rozdiely medzi P. lanceolata, P. media a P. major (zľava doprava).
Termín kvitnutia: máj – september
Termín zberu (listy): jún – september