Fetišizmus – čo je sexuálny fetiš, kedy je „normálny“ a kedy už ide o poruchu? 

Fetišizmus – čo je sexuálny fetiš, kedy je „normálny“ a kedy už ide o poruchu? (sexuálna výchova)

Čo je fetišizmus?

Fetišizmus je sexuálne zameranie na určitú časť tela alebo predmety (bielizeň, obuv, šperky, koža, oheň, mŕtve telo). Fetišizmus je sexuálne zameranie na určitú časť tela alebo na predmety, ktoré samy o sebe nie sú sexuálne, ale človeka sexuálne vzrušujú alebo sú nevyhnutné pre jeho sexuálne prežívanie.

Môže ísť napríklad o:

• konkrétnu časť tela – chodidlá, vlasy, prsia, zadok,
• predmety – bielizeň, obuv, šperky, koža, latex,
• v extrémnejších a patologických formách sa môžu objaviť aj predmety či „objekty“, ktoré sú už súčasťou iných deviácií (napr. mŕtve telo → nekrofília, oheň → môže súvisieť s inou poruchou, nie typickým fetišizmom).

Podstata fetišizmu

Pri fetišizme:

• sa časť tela alebo predmet stáva hlavným zdrojom sexuálneho vzrušenia,
• niekedy je ťažké prežiť sexuálne vzrušenie bez prítomnosti daného „fetišu“,
• človek môže:
  • fantazírovať o danom predmete/časti tela,
  • vyhľadávať situácie, kde je prítomný,
  • potrebovať ho pri masturbácii alebo pohlavnom styku.

Samotný fetiš môže byť:

• relatívne „bežný“ (napr. spodná bielizeň, určité časti tela),
• alebo z hľadiska spoločnosti a etiky veľmi problematický (mŕtve telo, predmety spojené s ubližovaním).

Kedy hovoríme o poruche (patologickom fetišizme)?

Nie každá „obľúbená“ časť tela či predmet, ktorý človeka vzrušuje, je hneď porucha.

Za patologický fetišizmus (parafíliu) sa zvyčajne považuje, ak:

• fetiš je takmer jediným alebo hlavným zdrojom sexuálneho vzrušenia,
• bez neho človek ťažko dosiahne vzrušenie alebo orgazmus,
• sexuálne fantázie a správanie sú spojené s výrazným vnútorným napätím, hanbou, úzkosťou,
• alebo vedú k problémom v živote (vzťahy, práca, sociálna izolácia),
• v niektorých prípadoch človek kvôli fetišu prekračuje hranice iných (kradne oblečenie, dotýka sa cudzích ľudí bez súhlasu a pod.).

Vtedy ide už o sexuálnu deviáciu, ktorá môže vyžadovať odbornú pomoc (psychológ, sexuológ, psychiater).

Etičný a právny pohľad

Pri hodnotení fetišizmu sú kľúčové tri otázky:

• Prebieha všetko dobrovoľne a so súhlasom všetkých zúčastnených?
• Nejde o objekt alebo situáciu, ktorá je sama o sebe nelegálna alebo neetická (napr. mŕtve telo, deti, zvieratá)?
• Nespôsobuje toto správanie ujmu iným alebo sebe (fyzickú, psychickú, sociálnu)?

Ak:

• je fetiš dobrovoľný, bezpečný a súhlasný medzi dospelými, zostáva na úrovni netypickej, ale neškodnej preferencie.
• zahŕňa neživé telá, deti, bezbranných, bolesti, nátlak či porušovanie zákona, ide už o závažnú deviáciu a často trestný čin.

Fetišizmus a psychologická pomoc

Človek môže vyhľadať odborníka, ak:

• ho jeho fetiš psychicky trápi (pocity viny, hanba, úzkosť),
• má pocit, že ho úplne ovláda a narúša mu bežný život,
• bojí sa, že by mohol prekročiť hranice zákona alebo niekomu ublížiť.

Psychologická a psychiatrická pomoc:

• môže pomôcť lepšie pochopiť vlastné prežívanie,
• naučiť sa kontrolovať impulzy,
• nastaviť bezpečné hranice, aby nedošlo k ubližovaniu iným.

Stručné zhrnutie

• Fetišizmus je sexuálne zameranie na určitú časť tela alebo predmety (napr. bielizeň, obuv, šperky, koža a iné).
• V miernej forme môže ísť o netypickú, ale neškodnú sexuálnu preferenciu, pokiaľ je všetko dobrovoľné a nikoho to nepoškodzuje.
• Ak je fetiš jediným alebo dominantným zdrojom vzrušenia, spôsobuje problémy alebo vedie k porušovaniu hraníc a zákona, hovoríme už o sexuálnej deviácii, ktorá patrí do starostlivosti odborníkov.

Pozri nižšie ďalšie výrazy zo Sexuálneho slovníka.