V najvyšších polohách Slovenska sú vysokohorské spoločenstvá, sú najmenej zasiahnuté činnosťou človeka. Tvorí ich horná hranica lesa, kosodrevina, horské lúky a skalné bralá.
Rastliny a živočíchy, ktoré tu žijú sa prispôsobili drsným klimatickým podmienkam – tuhej dlhej zime bohatej na sneh a krátkej jari a letu.
Vo vyšších polohách prevládajú smrekové lesy, rastie tam jarabina a vŕba rakytová. Časté vetry poškodzujú smreky, ktoré majú korene plytko v zemi. Porasty oslabené vetrom napádajú lykožrúty.
V smrekových lesoch rastie
brusnica čučoriedková a brusnica obyčajná.
Na skalnej pôde prevládajú machy a paprade. V oblasti hranice
lesa rastie borovica kosodrevinová (kosodrevina). Borovica limba rastie len vo Vysokých Tatrách. Je
charakteristická širokou zaokrúhlenou korunou. Je odolná voči vetru a mrazu.
Vo vyšších polohách rastú vysokohorské trávy a na skalách lišajníky. Vysokohorské rastliny sú nízke a drobné. Sýte farby kvetov odolávajú škodlivému slnečnému žiareniu. Poduškovité formy porastov odolávajú náporu vetra, lepšie si udržiavajú vlhko a teplotu. Žije v nich veľa hmyzu, ktorý opeľujú voňavé kvety.