Vzhľad trávnatých porastov určujú najmä byliny. Na lúkach a pasienkoch žijú
rozličné rastliny a živočíchy. Závisia od množstva vody, zloženia pôdy a pod.
Väčšina lúk, pasienkov a polí vznikla
vyrubovaním lesov na získanie pôdy na pestovanie plodín a chod hospodárskych zvierat.
Na lúkach s prevahou bylín žije veľa živočíchov , najmä hmyz a drobné stavovce.
Suché lúky a kamenisté
svahy prevažujú na miestach s nedostatkom vlahy.
Vlhké lúky sa vyskytujú v údoliach riek s dostatkom vody.
Kosené lúky sa raz alebo viac krát do roka kosia, čo podporuje rast rastlín. Z prvej kosby (seno), aj z druhej
kosby (mládza) sa získava potrava pre hospodárske zvieratá.
Lúky spestrujú rozličné rastliny, ktoré postupne kvitnú od jari do jesene.
Trávnaté porasty, ktoré spásajú hospodárske zvieratá, sú pasienky. Ich stav závisí od spôsobu pasenia a druhu zvierat (hovädzí dobytok spása porast nerovnomerne, udupáva ho, ovce spásajú porast na krátko)
Pri pasení sa majú pasienky striedať. Pasenie dobytka stále na jednom mieste ničí porasty postupným udupávaním
a hromadením výkalov.
Na pasienkoch žije veľa motýľov a malých cicavcov. Hmyz, semená tráv aj drobné cicavce sú potravou pre
vtáky.
Polia, na ktorých sa pestujú hospodárske plodiny, sú vytvorené človekom.
Pestujú sa na
nich poľnohospodárske plodiny ako zdroj výživy pre človeka, krmivo pre hospodárske zvieratá, suroviny pre spracovateľský priemysel.
Jeden druh pestovanej plodiny na poli tvorí monokultúru (napr. pšenica, kukurica, zemiaky.)
Striedanie obilnín, trávnatých porastov
a úhorov (neobrábaná pôda, na ktorej sa nič nepestuje) vytvára vhodné podmienky na rast rastlín.
Lúky, pasienky a polia veľmi
poškodzuje vypaľovanie trávy. Je to rušivý zásah do vývinu všetkých organizmov. Poškodzujú sa výhonky rastlín aj pôdne mikroorganizmy.
Vypaľovanie ničí najmä bezstavovce (čmele), zdroje potravy a úkryty stavovcov (najmä zajacov)
Trávnaté porasty ohrozuje odnos pôdy
vetrom, alebo vodou (nazýva sa to erózia).
Osamelé stromy, stromoradia, medze (neobrábaná plocha medzi poľami) a riedke lesíky
spevňujú pôdu, čím zabraňujú jej odnosu. Zadržiavajú vodu, zabraňujú odnášaniu pôdy, zachytávajú škodlivé látky z ovzdušia,
pôsobia ako protihluková bariéra. Poskytujú úkryty hmyzu a drobným cicavcom, miesto na hniezdenie vtákov.
· Kde je
nevhodná klíma na rast stromov pre sucho alebo vlhko, prevládajú porasty tráv (sú to napr. savana, step, préria, pampa, tundra)
·
Vtáky hniezdiace väčšinou na zemi bezpečne vyvádzajú mláďatá, ak sa lúky kosia v druhej polovici júla. Dovtedy dozrejú aj semená
lúčnych rastlín, ktorými sa mnohé vtáky živia.
· Činnosť bezstavovcov aj stavovcov žijúcich na pôde a v nej (mraveniská,
krtince diery hlodavcov.) obnažuje malé plôšky pôdy na povrchu a prenáša semená ukryté v pôde. Tým sa tvorí priestor na rast rastlín
a rozšírenie počtu druhov organizmov.
· Na poli sa majú striedať poľnohospodárske plodiny a používať vhodné agrotechnické
postupy (zber, orba)
· Chemické postreky pri premnožení škodcov poškodzujú aj iné druhy rastlín a živočíchov.
· Polia
potrebujú hnojenie (dodatočnú výživu) na udržanie úrodnosti
· Málo členité prostredie polí, nedostatok úkrytov, hluk, ťažké
mechanizmy zapríčiňujú nedostatočnú rozmanitosť druhov organizmov.
· Pri horení starej trávy vzniká teplota 600- 800°C- zničia sa
vývinové štádiá hmyzu.
· Osamelé rastliny, stromoradia medze a riedke lesíky na poliach a lúkach sa volajú rozptýlené rastliny
(nie sú pestovanými plodinami na poliach, ani celistvý lúčny porast).