Fibronektín

Medzi proteínmi systému zrážania krvi sa uvádza aj fibronektín. Tento plazmový fibronektín sa počas poslednej fázy zrážania krvi pomocou transglutaminázy(faktora XIII a) priečne viaže s fibrínom, a vytvára tak sieťovú štruktúru krvnej zrazeniny.Rozpustný fibronektín bol známy pod názvom v chlade rozpustný plazmový globulín už od roku 1948.Asi pred tridsiatimi rokmi sa zistilo,že takýto globulín sa vyskytuje vo forme tenkých vlákenok na povrchu mnohých buniek,v spojivovom tkanive a vo väčšine bazálnych membrán, kde plní funkciu adhezívnej molekuly(zodpovedá za vzájomnú adherenciu-priľnavosť buniek a niektorých biopolymérov).

Molekula ľudského rozpustného fibronektínu sa skladá z dvoch podobných,ale nie identických polypeptidových reťazcov sMr=220 000.Obidva sú spojené disulfidovými slučkami a dvomi voľnými skupinami -SH.Skladá sa z niekoľkých nezávislých domén spojených flexibilnými peptidovými úsekmi,ktoré sú veľmi citlivé na proteolýzu.Jednotlivé domény majú špecifické biologické funkcie.N-koncová doména I má schopnosť viazať stafylokoky,obsahuje miesto pre slabú väzbu heparínu a miesto pre krížovú(priečnu)väzbu kolagénu a fibrínu.               Na doméne II je oblasť pre nekovalentnú väzbu želatíny.

Domény I a III môžu viazať aktín a DNA.Doména III predstavuje stred reťazca a je najväčšia.Doména IV obsahuje miesto,ktorým sa fibrinektínový reťazec pripája na povrch buniek.Doména V je úsek,na ktorý sa nadväzuje heparín silnou väzbou.Na domény III a V sa môže nadviazať fibrín a hyaluronát.             Poslednú doménu VI predstavuje C-koniec reťazca a obsahuje medzireťazcovú disulfidovú väzbu.Fibronektín má afinitu k bunkovým povrchom i k rozličným zložkám mimobunkových štruktúr.Preto jeho interakcie s povrchovými štruktúrami buniek a rôznymi extracelulárnymi substanciami,ako sú glykozamínglykány,kolagén,aktín a fibrín, sú podkladom regulácie adhézie,pohyblivosti a zhlukovania buniek do monokultúr a tkanív.