Túto pôvabne sfarbenú kačicu objavil v roku 1775 nemecký zoológ Johann Gottlieb Georgi pri brehoch Bajkalského jazera. Svoje druhové meno “kosierkavá” získala podľa krásne odstávajúcich zaoblených pierok. Starší slovenský výraz pre zahnuté pero napr. z kohutieho chvosta, ktoré sa dávalo za klobúk je kosier alebo zdrobnene kosierik. Areál jej rozšírenia zaberá veľkú časť v juhovýchodnej Sibíri, Mongolsku, na Kurilských ostrovoch, Sachaline a v severnej Číne. Dospelý káčer vo svadobnom šate vyniká nádhernou zeleno-fialovou hlavou s tmavým leskom a čiernou kresbou na bielej časti krku. Ostatné perie je prevažne jemne čiernobielo alebo sivo vlkované. Sfarbenie samice je nenápadne hnedé, občas hrdzavohnedé, na niektorých miestach s tmavými znakmi. Obe pohlavia majú na krídlach tmavozelené zrkadlo. Kačica kosierkavá dosahuje veľkosť 46-54 cm a v rozpätí krídel môže dosiahnuť do 90 cm. Hmotnosť sa udáva v rozmedzí 422-770 g, samce bývajú o tretinu ťažšie. V pároch alebo malých skupinách obývajú sladkovodné jazerá, rybníky, rieky a močiare, najmä v zalesnených oblastiach.
V Japonsku sa počas zimy objavujú aj na pobreží. Pred zimou vo veľkých kŕdľoch migrujú; najväčšia časť populácie zimuje v Číne,
Severnej a Južnej Kórei a na japonských ostrovoch. Zriedkavo sa presúvajú aj do severovýchodnej Indie, Nepálu a Bangladéši. Boli zaznamenané
aj vo Vietname, Thajsku alebo na Taiwane. Sú to sezónne monogamné vtáky, rozmnožujú sa v období od mája do začiatku júla. Hniezda budujú
vždy na zemi vo vysokej tráve alebo tŕstí a v blízkosti vody. Znáška obsahuje 6-9 krémovo žltých vajec, liahnutie nastáva po 24-26 dňoch.
Mláďatá sú plne operené a schopné letu po 45-60 dňoch. Potravu zbierajú pri hustej pobrežnej vegetácií, niekedy aj na voľnej vode alebo sa
pasú na lúkach pri vode. Tvoria ju semená a zelené častí vodných rastlín, tráva a drobné živočíchy, na zimoviskách často navštevujú
aj ryžové polia. Kačica kosierkavá v zoologických záhradách nie je bežným druhom, odchovy mláďat sú vzácne. Vo voľnej prírode jej stavy
klesajú, v mnohých pôvodných lokalitách dnes chýba. Súčasná svetová populácia je odhadovaná na 89 tisíc jedincov. Naša zoo chovala tento
druh po prvýkrát v rokoch 1989-1997. Chov sa nám podarilo obnoviť v auguste 2012 – dva páry sme priviezli z ostravskej zoo, v ktorej
zatiaľ ako jedinej spomedzi všetkých českých a slovenských zoo kačicu kosierkavú úspešne rozmnožili.