Surikaty sú malé šelmičky patriace do čeľade mungovitých. Pochádzajú z južných častí Afriky, presnejšie zo suchých oblastí púští a polopúští Kalahari a Namib v Botswane, Namíbii a Juhoafrickej republike. V zoologických záhradách sú nesmierne populárne pre neustálu aktivitu a obľúbené panáčkovanie. Ide o sociálny tozn. skupinovým životom žijúci druh. Rodinné skupiny nazývané aj klany môžu dosahovať počet 20-30 zvierat. Základom skupiny je vedúci rodičovský pár tzv. alfa pár, ostatné jedince zvyčajne tvoria ich potomkovia, príbuzní a podobne. V skupine sa členovia navzájom čistia, alfa pár značkuje ostatných členov, aby potvrdil svoje vedúce postavenie. Vzájomne spolupracujú, kým niektoré sa kŕmia alebo lovia potravu, iné strážia na hliadke a pozorujú okolie pred nebezpečím. Pri zistení nepriateľa vydávajú hlasný signál a klan okamžite zmizne v bezpečí úkrytu. Podriadené samice sa podieľajú na výchove mláďat. Ich potrava je veľmi pestrá, najradšej konzumujú rôzny hmyz, no poradia si i s menšími stavovcami, ako sú jašterice, hady či ojedinele i s malými vtákmi.
Voči niektorým hadím jedom sú imúnne. Priemerná váha jednej surikaty je okolo 700 gramov. Dĺžka tela je od 25 do 35 cm, chvost k tomu
meria do 25 cm. Chvost využívajú na vyrovnávanie rovnováhy pri vzpriamenom postoji. Okolo oči majú čierno sfarbené plochy, akési pandie
oči. Tmavá škvrna je i pri uchu. Prsty majú vybavené dlhými pazúrikmi, ktoré sú skvelou adaptáciou na hrabanie nôr v zemi. Sfarbenie srsti
tela je obvykle svetlohnedé so striebristým nádychom. Na chrbte ich zdobia vlnkované pásiky (odtiaľ ich druhové meno), ktoré sú od ramien až
po koreň chvosta. Počas chladných rán odhaľujú vzpriameným postojom redšie osrstenú brušnú časť s čiernou kožou. Vďaka tomu absorbujú
teplo slnečných lúčov. Gravidita trvá 11 týždňov. Mláďatá sa rodia slepé, oči otvárajú po dvoch týždňoch, odstavené sú po dvoch
mesiacoch. Teritórium si značkujú. Ozývajú sa rôznymi hlasovými signálmi. Ako domáci miláčikovia nie sú veľmi vhodné, cudzích ľudí
nemajú rady a môžu bolestivo hrýzť. Bojnická zoo dlho váhala s chovom tohto druhu, pretože je v takmer každej zoo. Prvé jedince prišli do
zoo dňa 6.4.2012. Ich expozícia pozostáva z dvoch častí, vnútorná sa nachádza v predsieni pavilónu slonov, do vonkajšej prechádzajú
podzemným tunelom.