Ťava dvojhrbá

Ťava dvojhrbá

• Zaradenie: Cicavce


• Výskyt: Ázia


• Biotop: Púšte a polopúšte, Stepi


• Potrava: Rastlinožravce

Ťava dvojhrbá reprezentuje spolu s ťavou jednohrbou a lamami čeľaď ťavovitých kopytníkov. V prírode je ťava dvojhrbá na pokraji vyhynutia. Posledné voľne žijúce populácie prežívajú v počte niekoľko stoviek jedincov v púšti Gobi na juhozápade Mongolska. Pre mimoriadne schopnosti prekonávať veľké vzdialenosti v ťažkých podmienkach púští sa stala domácim zvieraťom. Zdomácnených tiav sa naopak chová na svete viac ako 1,5 milióna.

Ťava je mimoriadne nenáročná, uspokojí sa s výživne veľmi chudobným krmivom a v hospodárení s vodou je mimoriadne efektívna. Hrby slúžia na vytváranie tukových zásob – zdroja metabolickej vody. Vžitý mýtus o tom, že ťava nosí v hrboch zásoby vody je preto nepravdivý. Dospelé jedince dosahujú výšku v kohútiku 1,8 až 2 m a hmotnosť 500 až 700 kg. Žijú jednotlivo alebo v pároch, najčastejšie v malých skupinkách 4-6 jedincov. V potrave tiav prevažuje trávnatá a listová zložka. Samica rodí po gravidite, ktorá trvá vyše roka, jedno mláďa. Samice pohlavne dospievajú vo veku 3-4 rokov, samce v 5-6 rokoch. Do našej zoo prišli prvé ťavy dvojhrbé už v roku 1958, a v istom roku sa tu narodilo historicky prvé mláďa. V minulosti sme chovali aj ťavu jednohrbú (Camelus dromedarius).