Huby - Fungi

- tvoria samostatnú ríšu;
- huby skúma mykológia /mykos = huba, logos = veda/;
- sú:  eukaryotické, heterotrofné, ich telo je jednobunková, alebo mnohobunková stielka;
 
Charakteristické znaky húb:
- nikdy neobsahujú plastidy, ani asimilačné farbivá, nie sú schopné fotosyntézy /heterotrofia/;
- produktom metabolizmu húb je podobne ako u živočíchoch glykogén, ďalšou zásobnou látkou sú oleje;
- v bunkovej stene húb prevláda chitín, nie celulóza ako u rastlín;
 
Telo húb tvorí stielka, ktorá má mikroskopické, alebo makroskopické rozmery.
Stielka môže byť:  jednobunková,  vláknitá,  alebo je neurčitého tvaru, má rôsolovitú štruktúru = plazmódium.
Hubové vlákna = hýfy  – môžu mať tvar trubice /sipho/ - býva viacjadrová;
    -  alebo sú vlákna priehradkované = rozdelené na viac buniek.
Spleť hubových vláken = mycélium /podhubie/.
Hubové vlákna sa môžu druhotne zoskupovať a zrastať / typické pre huby /– vytvárajú nepravé pletivá /pseudoparenchým, alebo plektenchým/  - z nich vznikajú voľným okom viditeľné plodnice húb.
 
Výživa húb – heterotrofia = saprofytizmus, parazitizmus, alebo symbióza.
Saprofytické huby patria z ekologického hľadiska do skupiny –reducentov /dekompozítorov/. Niektoré huby prekonávajú vo svojom živote saprofytické aj parazitické štádium /saproparazitické huby/.Veľa húb žije v symbióze s inými rastlinnými organizmami. Napríklad symbióza koreňov vyšších rastlín s mycéliom húb – mykoríza. Veľká väčšina lesných drevín žije v mykoríze s hubami. Lichenizmus je zvláštna forma symbiózy – spolužitie húb s riasami /alebo sinicami/. Lišajník je vplyvom symbiózy morfologicky a ekologicky odlíšený organizmus.
 
Rozmnožovanie húb
Nepohlavné rozmnožovanie  -  delením buniek na 2 dcérske bunky
 - pučaním;
 - časťami hýf;
 - spórami  -  môžu byť aj pohyblivé /zoospóry/, alebo nepohyblivé  - najčastejšie spóry sú konídie;
 
Pohlavné rozmnožovanie -  prebieha splývaním pohlavných buniek;
  - podľa veľkosti a tvaru gamét to môže byť  -  izogamia, anizogamie, oogamia;
izogamia  -  splývajú dve pohyblivé gaméty – rovnakého tvaru a veľkosti;
anizogamia  -  splývajú dve pohyblivé gaméty rôzneho tvaru a veľkosti;
oogamia  -  splýva väčšia nepohyblivá s menšou pohyblivou;
Pre huby je charakteristický pohlavný proces, pri ktorom splýva celý obsah pohlavných orgánov – najskôr splýva cytoplazma, oveľa neskôr splývajú aj jadrá./mycélium s jedným jadrom je primárne, s dvoma jadrami –sekundárne/.
 
SYSTÉM HÚB - huby tvoria samostatnú skupinu organizmov; systém je zložitý, neustále sa mení;
ODDELENIE:  SLIZOVKY /MYXOMYCOTA/
- sú to najjednoduchšie huby, jednobunkové, alebo stielku tvoria plazmódiá;
- žijé saprofyticky alebo paraziticky -  na rastlinách;
Nádorovky  
- sú parazitické, narobia značné škody v poľnohospodárstve;
- vyvolávajú nádorové ochorenia rastlín, najmä čeľaď kapustovité – kapusta, kel, kaleráb, karfiol;
- patrí sem rakovinovec zemiakový -  je pôvodcom rakoviny zemiakov – infikované klíčky zemiakových hľúz sa zmenia na nádory, ktoré sú vyplnené výtrusmi – rozširujú nákazu a môžu v pôde prežívať aj 20 rokov – spôsobujú značné škody na úrode;
 
ODDELENIE:  RIASOVKY /OOMYCETES/
- názorne dokazujú prechod húb z vodného prostredia na súš;
- žijú saprofyticky alebo paraziticky – na vodných rastlinách a drobných živočíchoch;
- patrí sem hnilovka hojná – môže žiť na organických zvyškoch vo vode, pri premnožení na žiabrach akváriových rýb – spôsobujú ich úhyn;
- suchozemské parazitické huby – plasmopara viničová, tzv. perenospóra – zapríčiňuje ochorenie viniča hroznorodého – prejavuje sa olejovými škvrnami na listoch viniča;
- fytoftóra zemiaková – infikuje listy zemiakov a rajčiakov – hnednú a odumierajú;
ODDELENIE:  VLASTNÉ HUBY /EUMYCOTA/
- stielka je vláknitá, zriedkavo jednobunková – kvasinky;
- hýfy sú bohato rozkonárené-väčšinou priehradkované /jednotlivé bunky sú jednojadrové, alebo dvojadrové/
- spleť hubových vláken vytvára mycélium;
 
Rozmnožovanie
Nepohlavné rozmnožovanie
spórami  - konídiá;
-  askospóry – vreckaté spóry - vytvárajú ich  vreckaté huby;
-  bazídiospóry – vytvárajú ich bazídiové huby;
pučaním  -  kvasinky;
 
Pohlavné rozmnožovanie
  je komplikované a špecifické pre jednotlivé triedy oddelenia, väčšinou dochádza k splývaniu celých obsahov  pohlavných orgánov;
 
TRIEDY:  SPÁJAVÉ  PLESNE
  VRECKATÉ HUBY
  BAZÍDIOVÉ HUBY
 
TRIEDA:  SPÁJAVÉ  PLESNE /ZYGOMYCETES/ - plesne
  -  sú mikroskopické, väčšinou saprofytické; niektoré parazitické spôsobujú mykózy u človeka;
  - nebezpečný je veľký počet spór, ktoré vznikajú pri nepohlavnom rozmnožovaní – sú prítomné v prachu, u citlivých ľudí môžu vyvolať alergie;
  - plesne rastú na zahnívajúcich organických substrátoch – ovocie, zelenina, mlieko, syr, chlieb;
Pleseň hlavičkatá - žije na nesprávne uskladnených /zahnívajúcich/ potravinách – vlhký chlieb, zelenina, marmeláda – mycélium vytvára belavé kožovité povlaky, z ktorých vyrastajú stopky ukončené čiernymi hlavičkami, ktoré sú viditeľné aj voľným okom.
 
TRIEDA:  VRECKATÉ HUBY /ASCOMYCETES/
- významným znakom je tvorba zvláštnych výtrusníc – vreciek /ascus/;
- vo vrecku je 8 výtrusov – askospór;
- okrem askospór vytvárajú aj konídie – na špecifických nosičoch – konídiofóroch;
- vrecká s výtrusmi bývajú uložené v podniciach, ktoré môžu mať – guľovitý, miskovitý, bankovitý tvar;
- vrecká môžu byť v plodniciach voľne roztrúsené, alebo vytvárajú výtrusorodú vrstvu – técium;
- počtom zástupcov sú vreckaté huby najpočetnejšia skupina húb;
 
Významné rady vreckatých húb:
RAD: KVASINKOTVARÉ HUBY  /SACCHAROMYCETES/ - kvasinky;
- stielku tvorí jedna bunka, rozmnožujú sa pučaním;
- majú fermentačné schopnosti, čo sa využíva pri kvasných biotechnológiách v potravinárstve, poľnohospodárstve a krmovinárstve;
Kvasinka pivná  - využíva sa na:
-  skvasovanie sladu pri výrove piva;
-  na výrobu pekárenských kvasníc – lisované kvasinky s hladkou múkou;
Kvasinka vínna -  nachádza sa voľne v prírode na bobuliach hrozna;
-  vyvoláva tzv. alkoholové kvasenie –  rozkladá cukry  za vzniku alkoholu a CO2 - výroba vín;
Kvasinky a baktérie sa využívajú pri výrobe jogurtov a kefíru. Pre vysoký obsah vitamínov /B/ sa z kvasiniek pripravujú aj vitamínové liečivá.
Mnohé kvasinky žijúce v prírode sú pre človeka nebezpečné. Sú pôvodcami mnohých nepríjemných kvasinkových ochorení. Napríklad druhy rodu CANDIDA spôsobujú kožné aj pľúcne ochorenia človeka /Candida albicans/.
 
RAD: PAPLESŇOTVARÉ  HUBY  /EUROTIALES/ - paplesne
- podieľajú sa na hnití ovocia, zeleniny, krmiva, semien a pod.;
- prevažne saprofytické huby;
- niektoré druhy napriek tomu, že sú to prevažne saprofytické huby produkujú nebezpečné jedy – mykotoxíny, ktoré môžu spôsobiť mnohé ochorenia, preto by sa potraviny napadnuté paplesňou nemali konzumovať ani  po oddelení mycélia!!
- patria sem aj huby veľmi užitočné pre človeka – druh Penicillium notatum – produkuje antibiotikum – penicilín; iné druhy tohto rodu – Penicillium sa využívajú pri výrobe syrov – rokfort , camembert a i. ;
Penicilín objavil a potvrdil jeho liečivý účinok sir A.Fleming r.1928. Za objav dostal Nobelovu cenu r.1945
- druh Aspergil čierny je veľmi rozšírený – spolu s niektorými druhmi rodu Penicillium vytvára na potravinách povlaky, čím ich znehodnocuje;
Z mycélia paplesní vyrastajú vzpriamené nosiče- konídofory, ktoré produkujú veľmi veľa spór. Bývajú príčinou rôznych alergií. Sú súčasťou ovzdušia – všade prítomné.
 
RAD: KYJANIČKOTVARÉ  HUBY  /CLAVICIPITALES/
- ich vreckách sa nachádzajú v bankovitých plodniciach;
- sú to prevažne parazitické huby;
Kyjanička purpurová /Claviceps purpurea/ - cudzopasná huba – cudzopasí v semenníku raži;
- semenník je premenený na tvrdý, černastý rožkovitý útvar – námeľ – nachádzajú sa v ňom toxické látky – alkaloidy – farmaceutický priemysel z nich vyrába liečivá na úprava krvného tlaku a zníženie krvácania;
-  ak sa toxické alkaloidy dostanú  do múky, môžu spôsobiť hromadný úhyn poľnohospodárskych zvierat a ľudí;
 
RAD: ČIAŠKOTVARÉ HUBY
- saprofytické , aj parazitické huby;
- vrecká s askospórami sú uložené v miskovitej plodnici – vytvárajú tu výtrusorodú vrstvu – nápadne sfarbená – hnedá, červená, zelená;
- patria sem aj veľké mäsité huby – ich výtrusorodá vrstva pripomína klobúk:
–  smrčok jedlý - dobrá jedlá jarná huba; 
–  ušiak jedovatý – jeho poprehýbaný klobúk pripomína ľudský mozog – jedovatá huba!
- hľuzovky sú vzácne huby, rastú pod povrchom pôdy  v teplých dubinách;  v hľuzovitých plodniciach sú vrecká s výtrusmi trvalo uzavreté;
Vreckaté huby spôsobujú mnohé hubové ochorenia kultúrnych rastlín – rakovinu ovocných stromov, sivé plesnivenie jahôd, moniliózy /zahnívanie ovocia/, chrastavitosť jabĺk a hrušiek a iné.
 
TRIEDA:  BAZÍDIOVĚ HUBY  /BASIDIOMYCETES/
- veľmi početná skupina húb; 
- pomenovanie je odvodené od bazídiospór, ktoré vznikajú na kyjakovitých bunkách – bazídiách – vytvárajú výtrusorodú vrstvu – hyménium;
- bazídiá môžu byť - jednobunkové – majú ich všetky naše klobúkovité huby  /plodnica: hlúbik a klobúk/;
  - štvorbunkové  /delené/;
Najvýznamnejšie rady:
 
RAD:  ROZNOTVARÉ  HUBY
- majú morfologicky rôznotvaré plodnice, sú saprofytické aj parazitické;
Patria sem trúdniky, majú na substrát bokom prirastené plodnice, mnohé sú drevokazné;
trúdnikovec  pestrý – rastie na listnatých stromoch, má pestro sfarbené plodnice;
sírovec obyčajný  - na začiatku jari, má napadne žlto sfarbené plodnice, mladé, ešte šťavnaté plodnice sú jedlé;
 
RAD: PEČIARKOVITÉ HUBY
- plodnice majú rozlíšené na klobúk a hlúbik;
- bazídiá sú umiestnené na lupeňoch alebo rúrkach;
- počas rastu mladej plodnice sú chránené čiastočnou plachtičkou, z ktorej zostáva ako zvyšok na dospelej plodnici na hlúbiku prsteň;
- muchotrávky majú aj celkovú plachtičku – spočiatku obaľuje celú mladú plodnicu – neskôr z nej zostáva zvyšok na báze hlúbika - pošva, poprípade drobné útržky na klobúku ;
- pošva a prsteň sú významné morfologické znaky, ktoré musíme veľmi dobre poznať pri zbere jedlých húb;
- medzi často zbierané huby patria veľmi dobré jedlé huby: pečiarky, bedle, plávky, rýdziky, hríbové huby – na spodnej strane klobúka majú rúrky – najviac sa zbierajú hríby, suchohríby, kozáky, masliaky;
- naša najjedovatejšia huba je muchotrávka zelená /naštudovať znaky a príznaky otravy!!/;
- k smrteľne jedovatým hubám patrí aj muchotrávka končistá,  muchotrávka tigrovaná, hodvábnica veľká;
 
Medzi bazídiové huby patria aj mikroskopické parazitické huby.
- nevytvárajú plodnice, rozmnožujú sa rôznymi spórami;
- patria sem sneti a hrdze;
 
Sneti
- cudzopasia na vyšších rastlinách - premieňajú semenníky /zrno/  na obrovské množstvo čiernohnedých spór, podnecujú vznik nádorov naplnených spórami - sneť kukuričná;
- mazľavka  pšenicová -  výtrusy sa pri mlátení uvoľňujú a dostávajú na zdravé zrná  /morenie/; 
- patrí sem -  prašná sneť pšenicová, prašná sneť jačmeňová,  prašná sneť ovsová;
 
Hrdze
- na rozdiel od snetí vytvárajú počas vegetačného obdobia niekoľko druhov spór, počas vývinu často striedajú aj dvoch hostiteľov, napr. hrdza trávna – jej spóry na jar klíčia na listoch dráča a potom infikujú obilniny;
 
význam húb:
- huby nachádzame takmer vo všetkých biotopoch – v pôde, vo vode, vo vzduchu /aj keď len ako spóry/, nachádzajú sa na telách rastlín, živočíchov a človeka;
- je ich minimálne toľko, ako semenných rastlín, možno aj viac – väčšinou sú to mikroskopické huby;
- spolu s baktériami majú nenahraditeľnú úlohu reducentov, čím  zabezpečujú obeh anorganických látok  v prírode;
- biotechnológia – potravinársky a farmaceutický priemysel;
- humánna a veterinárna medicína – antibiotiká, cytostatiká, vitamíny a i.;
  - huby môžu byť pôvodcami rôznych hubových chorôb – mykóz rastlín, živočíchov a človeka;
  - mnohé mikroskopické huby produkujú jedovaté látky –  mykotoxíny, ktoré sú veľmi nebezpečné;
  - iné druhy húb sa využívajú v ľudovom liečiteľstve;
  - pre človeka predstavujú aj významný zdroj prírodných – biologicky účinných látok /hliva ustricová/;

LIŠAJNÍKY /LICHENES/ - lichenizované huby
  -  lišajníky sú z hľadiska výživy symbiotické organizmy; 
- stielku lišajníkov tvoria bunky siníc alebo rias /autotrofné/ a spleť hubových vláken /heterotrofné/ – nikdy nesmú chýbať,  k podkladu je lišajník prichytený príchytnými vláknami;
- huba, ktorá je súčasťou lišajníka sa volá lichenizovaná huba, preto sa zaraďujú medzi huby;
- tvar stielky lišajníka môže byť – kôrovitá /zemepisník/,  lupeňovitá /diskovník/,  kríčkovitá /dutohlávka/, slizovitá – má rôsolovitú konzistenciu;
- najjednoduchším spôsobom rozmnožovania je vegetatívne rozmnožovanie, najčastejšie úlomkami stielky
- sú v prírode veľmi rozšírené a ako prvé organizmy osídľujú extrémne stanovištia-holé skaly, púšte, lávu a i.
 
Význam lišajníkov:
- sú bioindikátormi čistoty ovzdušia – neznášajú znečistené životné prostredie;
  -  zistilo sa, že mnohé majú účinky:  fungicídne /pôsobia proti hubám/ a  cytostatické /inhibujú delenie buniek/, čo sa využíva v medicíne a farmácii;
  - sú priekopníkmi života na holých skalách – ich povrch naleptávajú vylučovanými kyselinami;
  -   odumreté stielky tvoria základ humusu;
- v polárnych oblastiach sú potravou bylinožravých zvierat, najmä sobov;