Heterotrofné jednobunkovce – prvoky

Prírodné vedy » Biológia

Autor: maturant
Typ práce: Referát
Dátum: 14.09.2008
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 2 075 slov
Počet zobrazení: 26 134
Tlačení: 1 021
Uložení: 1 900
Prvoky sú živočíšne jednobunkovce. Ich telo tvorí jedna bunka – eukaryotická, ktorá vykonáva všetky životné funkcie ako samostatný organizmus, a preto v porovnaní s bunkami mnohobunkovcov má oveľa intenzívnejší metabolizmus. Sú väčšinou mikroskopických rozmerov /merajú väčšinou od 2 mikrometrov do 3mm/. K vykonávaniu rôznych funkcií majú bunkové organely a okrem nich aj organely, ktoré im umožňujú  pohyb, získanie potravy a niektoré ďalšie životné funkcie. U väčšiny prvokov je cytoplazmatická membrána modifikovaná a vytvára tenkú pružnú blanu pelikulu. Niektoré druhy vytvárajú schránky. Koreňonožce nemajú na povrchu tela pelikulu.

Organelami pohybu sú panôžky, bičíky a brvy.  Panôžky /pseudopódiá/ sú typické pre koreňonožce. Sú rôzneho typu a slúžia na meňavkovitý pohyb bunky, vznášanie sa vo vode a na chytanie koristi. Bičíky /flagellum/ umožňujú pohyb bunky bičíkovcov. Brvy /cilie/ zabezpečujú pohyb nálevníkov.
Z hľadiska spôsobu výživy sú prvoky heterotrofné. Potravu môžu prijímať osmoticky, pinocytózou a fagocytózou. Najzložitejšie organely pre príjem potravy súvisia s fagocytózou. Mnohé prvoky majú bunkové ústa, bunkový hltan, tráviacu /potravovú/ vakuolu a otvor na vylučovanie nestrávených zvyškov potravy – bunkový anus. Príjem potravy pri nálevníkoch zabezpečuje sústava bŕv a membrán pred bunkovými ústami, hlavne pri druhoch, ktoré sa živia baktériami. Tráviace vakuoly sú mechúriky naplnené tekutinou obsahujúcou tráviace enzýmy.

Sladkovodné prvoky majú aj pulzujúce vakuoly, ktoré slúžia na odstraňovanie prebytočnej vody /vyrovnávanie osmotického tlaku/ a na odstraňovanie odpadových látok /splodín látkového metabolizmu/. Morské a parazitické druhy nemajú pulzujúce vakuoly /v prostredí, v ktorom žijú /morská voda, telové tekutiny/ je rovnaký osmotický tlak ako v ich bunke/. Niektoré prvoky môžu metabolity odstraňovať aj celým povrchom tela. Výmenu dýchacích plynov uskutočňujú celým povrchom tela – difúziou.
Rozmnožujú sa pohlavne /kopuláciou/ aj nepohlavne /delením a rozpadom/. V životnom cykle sa tieto spôsoby rozmnožovania striedajú. V takomto prípade podobne ako pri rastlinách hovoríme o rodozmene /metagenéze/.
Prvoky žijú väčšinou vo vodnom prostredí, mnohé sú parazitické. Malé rozmery im umožňujú ľahko preniknúť do väčších organizmov, preto mnohé z nich ako parazity vyvolávajú početné ochorenia živočíchov a človeka. Ich fylogenetickou výhodou sú malé rozmery, rýchlosť rozmnožovania a možnosť prežívať nepriaznivé podmienky v podobe cysty alebo spóry. Cysty sa vyskytujú vo voľne žijúcich prvokoch. Je v nich uzavretá len jedna bunka. Spóry tvoria parazitické druhy, pri nich z jednej zárodočnej bunky rozpadom vzniká viacero nových jedincov. Cysty a spóry majú pevné obaly, v ktorých prežívajú nepriaznivé podmienky /sú veľmi odolné aj voči rôznym agresívnym chemickým látkam/ často aj veľmi dlho /zatiaľ bolo dokázané oživenie až po 50 rokoch/.

Prvoky sa na Zemi objavili pravdepodobne pred 1 miliardou rokov. Z fylogenetického hľadiska ich považujeme za východiskovú skupinu pre vývoj mnohobunkových organizmov. Mnohé mnohobunkové organizmy majú podobné bunky ako rôzne prvoky, čo svedčí o ich príbuznosti /napr. telovú dutinu hubiek vystieľajú golierikovité bunky podobné bunkám bičíkovcov radu golierikotvaré, rod Bodo; spermie pripomínajú bunky bičíkovcov a pod./ Východiskovou skupinou väčšiny mnohobunkovcov sú pravdepodobne bičíkovce váľačovité, ktoré tvoria kolónie.
Prvoky rozdeľujeme na 9 kmeňov. Z nich najdôležitejšie sú meňavkobičíkovce /Sarcomastigophora/, výtrusovce /apicomplexa/ a nálevníky /Ciliophora/.
 
1. kmeň: meňavkobičíkovce /Sarcomastigophora/
Charakteristickým znakom tejto skupiny je pohyb panôžkami alebo bičíkmi. Vyživujú sa heterotrofne, alebo autotrofne /rastlinné bičíkovce/. Delenie buniek je vždy pozdĺžne.
Táto systematická skupina vznikla spojením bičíkovcov a koreňonožcov /predtým 2 samostatné kmene/, pretože sa našlo veľa zástupcov, ktoré v určitých štádiách svojho vývinu prechádzajú z bičíkovitého tvaru do meňavkovitého.
Podľa prevládajúceho štádia životného cyklu /foriem s bičíkom, alebo v podobe meňavky/ sa tento kmeň rozdeľuje na 2 podkmene: bičíkovce   koreňonožce.
 
1. podkmeň: bičíkovce /Mastigophora/
Pohybujú sa pomocou jedného alebo viacerých bičíkov. Majú jedno, alebo viac rovnocenných jadier.
/U rastlinných  bičíkovcov môžeme pozorovať prítomnosť plastidov, sú schopné fotosyntézy. Zaraďujeme ich do ríše rastlín – nižšie rastliny/.
Medzi najznámejšie bičíkovce, ktoré stratili zelené farbivo a vyživujú sa heterotrofne patria voľne žijúce golierikovce. Ich bunka má okolo bičíka plazmatický lem. Podobné bunky sa vyskytujú aj pri hubkách. Patrí sem veľa druhov rodu bodo, ktoré sa vyskytujú najmä v organicky veľmi znečistených vodách.
Mnohobičíkovce žijú v čreve švábov a termitov. Pomáhajú rozkladať celulózu na stráviteľné zvyšky.
Medzi najznámejšie parazitické druhy patrí trypanozóma spavičná /Trypanosoma gambiense/, ktorá spôsobuje spavú nemoc rozšírenú v tropických krajinách Afriky. Má jeden bičík a undulujúcu membránu. Žije v krvi živočíchy a na človeka ju prenáša mucha tse-tse. Z krvi po určitom čase napadne nervovú sústavu a vyvoláva únavu. Človek potom upadá do leletargie pripomínajúcej spánok. Ak sa choroba nelieči, človek umiera. Mnohé ďalšie druhy trypanozóm žijú v rôznych živočíchoch / dobytok – trypanozóma brucei, kone, potkany/.
Ryby napáda bičovka rybia. Nájdeme ju v akváriách. Parazituje na pokožke a žiabrach rýb, kde tvorí biele povlaky a spôsobuje masové hynutie najmä mladých rýb.
Žardia črevná parazituje v tenkom čreve detí, spôsobuje črevné katary. /Má 2 jadrá a 8 bičíkov/. Medzi bičíkovce parazitujúce u človeka patria aj trichomonády. Majú 4 bičíky a undulujúcu membránu. Trichomonas vaginalis  žije v pohlavných orgánoch a spôsobuje nepríjemné výtoky najmä u žien. Prenáša sa pohlavným stykom a pri premnožení spôsobuje neplodnosť.
Od bičíkovcov s heterotrofnou výživou možno odvodiť mnohobunkovcov.
 
2. podkmeň: koreňonožce /Sarcodina/
Počas svojho životného cyklu prežívajú väčšiu časť života ako meňavky, ktoré vytvárajú panôžky /pseudopodie/. Nemajú pelikuku. Panôžky sú  výbežky cytoplazmy, pomocou nich sa pohybujú a získavajú potravu. Niektoré  koreňonožce vytvárajú vápenaté, alebo kremičité schránky. Žijú vo všetkých vodných biotopoch , okrem toho tvoria početné spoločenstvá aj v pôde, kde regulujú množstvo baktérií. Sladkovodné druhy majú pulzujúcu vakuolu. Množstvo druhov parazituje. Žijú hlavne v tráviacom ústrojenstve bezstavovcov a stavovcov. Schránky dierkavcov a mrežovcov tvoria po odumretí bunky na dne morí mohutné, usadené vrstvy – sú horninotvorné. Vyhynuté dierkavce /napr.numulity/ mali v priemere až 10 cm, doteraz sú najväčšie známe bunky prvokov.
Patria sem nadtriedy - meňavkovce a nitkonožce.
 
1. nadtrieda: meňavkovce /Rhizopoda/
Patria sem triedy meňavky a dierkonožce - druhy lezúce po dne.
 
1. trieda: meňavky
Majú mohutné panôžky, lezú po podklade. Nemajú telo chránené schránkou. Žijú voľne i paraziticky. Najznámejším zástupcom je voľne žijúca meňavka veľká /Amoeba proteus/, ktorá sa vyskytuje v sladkých vodách rôznych typov / na dne vôd, ale i v rašeliniskách/.
Meňavka črevná /Entamoeba coli/ žije v čreve človeka, je neškodná.
Medzi parazitické meňavky patrí meňavka červienková /meňavka dyzenterická/-Entamoeba histolytica. Cudzopasí v čreve človeka v dvoch formách – v neškodnej forme minuta, ktorá sa živí črevnými baktériami. Pri oslabení organizmu sa táto forma mení na agresívnu formu – magna, ktorá napáda črevný epitel, spôsobuje hnačky /dyzentériu/ a krvácanie do čreva. Táto forma sa môže rýchlo šíriť znečistenou vodou a nehygienicky spracovanými potravinami, takže niekedy dosiahne jej rozšírenie epidemický charakter. Rozšírená je najmä v tropických a subtropických krajinách.
Meňavka včelia žije vo vylučovacích ústrojoch /Malpigických žľazách/ včiel a spôsobuje hromadné hynutie včiel. Uhynuté včely sa musia spáliť.
/Slzovičkovka zhubná vyvoláva u človeka atypický zápal mozgových blán. Žije v teplých vodách /okolo 37 °C/, nosom sa dostáva k čuchovému nerv pomocou ktorého preniká do mozgu  a môže spôsobiť smrť./
 
2. trieda: dierkavce /Foraminiferida/
Tvoria pestrofarebné schránky väčšinou z uhličitanu vápenatého, často zložené z mnohých komôrok. Cez otvory vybiehajú tenké panôžky, ktorými získavajú potravu a lezú po dne.
Vyhynuté dierkavce /numulity/ mali až 10 cm – najväčšie prvoky.
 
2. nadtrieda: Nitkonožce /Actinopoda/
Patria sem triedy mrežovce a slncovky - druhy vznášajúce sa vo vode pomocou tenkých panôžok. 
 
1. trieda:  mrežovce  /Radiolaria/ sú najznámejšou triedou tejto skupiny. Vytvárajú veľmi pekné, dekoratívne kremičité schránky.
Schránky dierkavcov a mrežovcov tvoria po odumretí bunky na dne morí mohutné usadené vrstvy – sú horninotvoré.
 
2. trieda: slncovky /Heliozoa/ sú sladkovodné prvoky, ich panôžky sú vystužené a lúčovito vyčnievajú na všetky strany. Nadnášajú sa vo vode.
 
2. kmeň:  výtrusovce /Apicomplexa/
  Je to kmeň parazitických prvokov. Ich názov odvodzujeme od toho, že v prednej /apikálnej/ časti tela majú sústredené organely /tvorené kanálikmi a vylučovacími vačkami/, ktoré im slúžia k prenikaniu do bunky hostiteľa, alebo k prichyteniu na jeho povrchu. Vylučovacie vačky produkujú látky, ktoré spomaľujú imunologické reakcie napadnutých buniek, čo umožňuje prenikanie do ich vnútra.  V hrubej pelikule sú aj malé otvory, ktoré slúžia na príjem potravy. Nemajú pohybové orgány a majú zložitý spôsob rozmnožovania - vývinové cykly – kde sa strieda nepohlavné a pohlavné rozmnožovanie.
Takéto rozmnožovanie vyvoláva ochorenie a zabezpečuje prežitie parazita. Patria sem parazity, ktoré spôsobujú veľmi rozšírené choroby živočíchov a človeka.
 
Trieda: gregariny
[Zástupcovia triedy gregariny žijú v čreve a v telových dutinách bezstavovcov. Sú to mimobunkové pararzity. Pohybujú sa zvláštnym kĺzavým pohybom. V tele švába žije gregarina švábia].
 
Trieda: kokcídie
Do triedy kokcídie /Coccidia/ patria vnútrobunkové parazity článkonožcov a stavovcov. Spôsobujú ochorenie zvané kokcidióza. Napádajú predovšetkým bunky epitelov čreva  a žlčových kanálikov - kokcídia pečeňová /Eimeria stiedae/. Choroba napáda zvyčajne mladé králiky a zajace.  Kokcídie sa rozmnožujú nepohlavne rozpadom a pohlavne /iba v 1 hostiteľovi/. Nakazené králiky sa málo pohybujú, trpia hnačkami, majú spuchnuté brucho. Kokcidióza často končí hromadným úhynom králikov. Nákazy sa šíri cystami, ktoré králik vylučuje trusom a ostatné králiky ich požierajú spolu s potravou. Prevencia – udržiavanie čistoty.
Človeka napáda toxoplazma gondii, ktorá spôsobuje ochorenie – toxoplazmózu, ktorá vyvoláva ochorenie prejavujúce sa horúčkami. Po prekonaní ochorenia sa získava trvalá imunita. Ochorenie je nebezpečné najmä pre tehotné ženy, pretože dochádza k poškodeniu plodu - vrodené chyby  – hydocefalus, zrakové a sluchové poruchy. Môžu dôjsť aj k odumretiu plodu /potrat/. Rezervoárom ochorenia môžu byť rôzne domáce zvieratá, /najmä mačky, ale aj holuby , napr. v mestských aglomeráciách/,pri ktorých sa ochorenie prejaví najmä hnačkami. Pri nedostatočnej hygiene, ale aj pri poranení alebo konzumácii mäsa sa ich cysty môžu dostať do človeka. [Babesia bovis je ďalší zástupca kokcídií, ktorý môže spôsobiť smrteľné ochorenia hospodárskych zvierat].
 
Trieda: krvinovky
Zástupcovia triedy krvinovky – hemosporídie parazitujú v rôznych epiteloch hostiteľov /stavovcov/. Patrí sem aj pôvodca jednej z najrozšírenejších chorôb – malárie. Túto chorobu spôsobuje maláriovec -Plasmodium malariae.
V komplikovanom životnom cykle maláriovca dochádza k striedaniu dvoch hostiteľov, pričom pohlavne sa rozmnožuje v komárovi rodu Anofeles a nepohlavne v človeku.
 
Vývin maláriovca
Komár rodu Anofeles sa nacicia krvi človeka a z jeho slín prejdú štíhle zárodky /sporozoidy/ do krvi človeka. V krvi človeka majú najprv kosákovitý tvar. Zachytávajú sa na stenách krvných vlásočníc, kde sa zaguľacujú. Potom sa nepohlavným spôsobom  rozmnožovaniaschizogóniou rozpadnú  na zárodky, ktoré buď znovu vnikajú do epitelových buniek ciev, alebo do erytrocytov, kde sa po niekoľkých dňoch rozpadnú  na viacero /8 – 24/ jedincov, ktoré znovu vnikajú do erytrocytov a rozpadom sa delia. Schizogónia sa môže viackrát opakovať. Pre človeka postihnutého maláriou každé takéto vyrojenie nových jedincov znamená horúčkovitý záchvat /poznáme preto maláriu jednodňovú, troj- a štvordňovú - podľa dĺžky trvania tohto cyklu./.
Po určitom čase rozmnožovania rozpadom sa môžu zárodky meniť na pohlavné bunky /samčie a samičie/, ktoré sa však môžu  vyvíjať už iba v tele komára.
Vývin pokračuje v čreve  komára, ktorý sa nacical krvi chorého človeka. Pohlavným spôsobom - kopuláciou  vznikne štíhla pohyblivá bunka, ktorá vnikne do žalúdočnej steny  komára. Tu sa zaguľacuje  a mení sa na objemnú bunku /spóru/, v ktorej vznikne veľký počet tenkých zárodkov /sporozoidov/.  Po prasknutí spóry prechádzajú sporozoidy telovou dutinou do slinných žliaz komára a pri nacicaní sa dostanú do krvi človeka. Maláriovec sa v čreve komára rozmnožuje sporogóniou - utváraním výtrusov /spór/.
 
Obranou proti šíreniu tejto choroby je ničenie prenášača a preventívne užívanie liekov.
Podľa údajov zdravotníckych organizácií každoročne ochorie na maláriu asi 200 miliónov ľudí
[Z fylogenetického hľadiska je zaujímavé, že v bunkách výtrusovcov sa našli zvyšky plastidov, čo potvrdzuje ich príbuzenské vzťahy s autotrofnými bičíkvcami].
 
3. kmeň:  nálevníky /Ciliophora/
  Nálevníky sú veľkou skupinou prevažne voľne žijúcich prvokov, s veľmi zložitou bunkovou stavbou. Bunka je pokrytá brvami /cíliami/, ktoré sú tzv. bazálnymi telieskami viazané v pelikule. Majú buď celé telo pokryté brvami, alebo len v určitých častiach. Brvy sa líšia od bičíkov tým, že sú kratšie a pohybujú sa jednoduchým veslovaním, kým bičíky sa zväčša špirálovite krútia. Pohyb brvami pripomína obilné pole zvlnené vetrom.  Okrem pohybu majú brvy okolo bunkových ústočiek aj úlohu vťahovať potravu.
Charakteristické sú pre ne dve jadrá. Veľké jadro /makronukleus/ riadi metabolizmus bunky. Menšie jadro /mikronukleus/ riadi rozmnožovanie - pri osobitnom spôsobe pohlavného rozmnožovania – konjugácii sa po redukčnom delení stáva pohlavným /haploidným/ jadrom. Pri konjugácii sa prikladajú konjugujúce bunky k sebe bunkovými ústami. Makronukleus sa rozpadá a mikronukleus sa redukčne delí - vznikajú 4 haploidné jadrá, z ktorých tri sa rozplynú a štvrté sa ešte raz rozdelí na: jedno pohyblivé – migrujúce jadro a jedno stále – stacionárne jadro. Pohyblivé jadro si bunky navzájom vymenia, splývajú so stacionárnymi jadrami. Potom sa črievičky oddelia a vytvoria si veľké jadrá. Konjugáciou /spájaním/ sa nálevníky rozmnožujú iba za určitých podmienok. Nálevníky sa rozmnožujú aj nepohlavne delením.
Na prijímanie potravy majú vytvorené bunkové ústa, bunkový hltan a potravovú vakuolu. Potravou bývajú zväčša baktérie, ale aj riasy, ktoré pomocou pohybu bŕv vháňajú do bunkových úst a bunkovým hltanom sa potrava dostane do potravových vakuol, ktoré obsahujú tráviace enzýmy.  Nestrávené zvyšky potravy odstraňujú bunkovým anusom. Sladkovodné nálevníky majú  pulzujúcu vakuolu, ktorá slúži na vyrovnávanie osmotického tlaku, ale aj na vylučovanie splodín látkového metabolizme. /Zhromažďujúca bublina je obkolesená niekoľkými lúčovito usporiadanými prívodnými kanálikmi, ktorými sa odstraňuje voda aj s metabolitmi/.
Nálevníky žijú vo všetrkých typoch vôd a vo vodohospodárskej praxi sa využívajú ako indikačné faktory znečistenia /organického/ vôd. Voda, v ktorej žijú obsahuje hnijúce rastlinné zvyšky /seno, voda vo váze a i./, aby sa v nej rozmnožilo veľa baktérií, ktorými sa mnohé nálevníky živia. Významnou mierou sa podieľajú na samočistiacich procesoch vo vodách. Roznášané sú vetrom v štádiu cysty.
Najznámejšími druhmi sú črievička končistá – Paramecium caudatum a bôbovka a i.
Niektoré druhy nálevníkov žijú v žalúdku /v bachore/ a čreve  prežúvavcov  a  termitov, kde pomáhajú hostiteľovi tráviť celulózu – symbióza.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.023 s.
Zavrieť reklamu