Zóny pre každého študenta

Svalová sústava človeka

Svalová sústava (Systema musculorum)

Je objemovo najmohutnejšou sústavou ľudského tela. Základnou funkciou svalového tkaniva je schopnosť zmršťovať sa a skracovať (tzv. svalové kontrakcie). Túto funkciu majú vláknité myofibrily uložené v cytoplazme svalových buniek. Ľudské telo má tri druhy svalového tkaniva: hladké, priečne pruhované a svalovinu srdca.

V ďalších častiach sa budeme venovať výlučne priečne pruhovaným svalom, ktoré spolu s kostrou umožňujú pohyb človeka a tvoria s ňou jeden funkčný celok – oporno-pohybový orgán (aktívny i pasívny pohybový aparát). Nazývajú sa tiež kostrovými svalmi a umožňujú vykonávanie voľných i zautomatizovaných pohybov celého tela i jeho jednotlivých častí.

Orgánmi svalovej sústavy sú svaly (musculi), ktoré tvoria asi 35 % celkovej hmotnosti tela človeka. Je ich vyše 600 a súhrnne ich označujeme ako svalstvo.

Svaly podľa funkcie delíme na ohýbače (flexory), naťahovače (extenzory), odťahovače (abduktory), priťahovače (adduktory) a zvierače (sfinktery). Podľa tvaru delíme svaly na dlhé, ploché a krátke. Podľa smeru svalových snopcov svaly delíme na priame, šikmé, priečne a pod. Podľa oblasti na prsný, čelový a pod., podľa obrysu napr. kruhový a podľa stavby na dvojhlavý, trojhlavý sval. Niektoré svaly pôsobia súčasne v jednom smere (synergisti), iné svaly sa pri tom istom pohybe uvoľňujú, pôsobia proti sebe (antagonisti). Príkladom je antagonizmus ohýbačov a naťahovačov ramena pri ohnutí v lakti. Ohýbače sú synergistami.

Kostrové svaly sa delia do skupín podľa oblastí tela na svaly hlavy, krku, trupu a končatín. Ku kostre sa upínajú spravidla v dvoch oblastiach: prvá sa nazýva začiatok (origo) a druhá úpon (insertio).

Na kostrovom svale rozlišujeme mäsitú časť svalu − svalové bruško (najmä u svalov vretenovitého tvaru) a šľachy. Základom mäsitej časti je priečne pruhované svalové tkanivo (obr. 15). Skladá sa z mnohojadrových svalových vlákien mikroskopickej veľkosti, ktoré sú riedkym väzivom združené v makroskopicky viditeľné snopčeky. V snopčeku býva 10 až 100 svalových vlákien. Brušká drobných svalov sú

zložené zo snopčekov. V objemných svaloch sa snopčeky spájajú do snopcov, ktoré sú pokryté silnejším väzivovým obalom. Povrch celého svalového bruška kryje pevná a pružná väzivová blana fascia. Na oboch koncoch svalu sa nachádzajú šľachy, ktoré sú zväčša pevne napojené na kosti ako začiatky a úpony svalov. Niekedy sa šľacha rozširuje do plochy. Svaly sú doplnené cievami a nervami.

Chemické zloženie svalu

Najväčšou zložkou svalovej hmoty je voda (75 %), ďalej organické látky (24 %) a približne jedno percento anorganických látok. Z organických látok prevládajú bielkoviny. V sarkoplazme svalových vlákien sú prítomné albumíny, globulíny a myoglobín. Myoglobín je bielkovina podobnej štruktúry a funkcie ako červené krvné farbivo hemoglobín. Má však dvadsaťkrát väčšiu schopnosť viazať a opäť uvoľňovať kyslík. Vytvára sa tak zásoba kyslíku vo svaloch, ktorá je potrebná najmä vtedy, keď nie je jeho dostatočný prísun v krvi napr. pri plávaní pod vodou. V myofibrilách sa nachádzajú bielkoviny aktín a myozín, ktoré sa zúčastňujú svalových kontrakcií.

Anorganické látky, okrem vody, sú vo svaloch prítomné v malom množstve. Ide o rôzne soli ako draslík, sodík, vápnik, horčík, železo a fosfor nevyhnutné pre činnosť svalu. Z ďalších anorganických látok sú vo svale prítomné na energiu bohaté fosfáty, schopné dodávať energiu priamo (adenozíntrifosfát), kyselina mliečna, svalový glykogén, enzýmy a ďalšie.

Fyzikálne a fyziologické vlastnosti svalu

Kostrové svaly sú pevné a pružné. Pružnosť sa prejavuje tak, že pri zaťažení sa sval pretiahne. V momente, keď prestane sila pôsobiť, sval sa skráti na pôvodnú dĺžku. Sval sa môže pretiahnuť o 40 % svojej pokojovej dĺžky, avšak ďalšie natiahnutie vedie k pretrhnutiu. Pevnosť svalu sa charakterizuje ako odolnosť svalu voči pretrhnutiu.

Základnou fyziologickou vlastnosťou svalových vlákien je dráždivosť a vodivosť. Adekvátnym podnetom pre podráždenie sú nervové vzruchy, ktoré do svalov privádzajú motorické nervové vlákna obvodových nervov na nervovosvalovej platničke. Odtiaľ je potom nervový vzruch vedený po svalových vláknach. Reakciou svalu na podráždenie je svalový sťah, kontrakcia.

Inervácia svalu

Na činnosť svalov je potrebný prívod vzruchov z centrálnej nervovej sústavy. Svaly sú inervované mozgovými a miechovými nervami, a to motoricky i senzitívne.

Motorické vlákna

Motorické vlákna vychádzajú z motorických jadier mozgových nervov pre svaly tváre a krku a z predných miechových rohov pre svaly trupu a končatín. Vzruchy privádzajú do svalu a vyvolávajú jeho kontrakciu. Vo svale sa každý neurit vetví do krátkych výbežkov, ktoré končia na každom svalovom vlákne v nervovosvalovej platničke (obr. 16).

Nervovosvalová platnička (motorická) má tvar plochého hrboľa, ktorý má stavbu a vlastnosť jednoduchej synapsie. Mediátorom vzruchu z nervovej sústavy na svalové vlákno je acetylcholín. Vzruch z jedného nervového vlákna uvádza do

Obrázok 16 Nervovosvalová platnička

činnosti viac svalových vlákien, pretože nervové vlákno sa pred svojim zakončením vo svale vetví a inervuje tak väčší počet nervovosvalových platničiek. Súbor svalových vlákien, ktoré

patria k jednému motoneurónu, sa nazýva hybná (motorická) jednotka.Vo svaloch vykonávajúcich presné a jemné pohyby sú motorické jednotky veľmi malé (napr. v okohybných svaloch tvorí motorickú jednotku 8 − 12 svalových vlákien). Pri svaloch, ktoré vykonávajú hrubšie pohyby, je počet svalových vlákien jednej motorickej jednotky vyšší (viac ako 500 svalových vlákien na jedno nervové vlákno).

Inervácia svalu má pre aktívnu činnosť svalov zásadný význam. Aktívny svalový pohyb je vyvolaný len na základe nervových impulzov, ktoré do svalu privádzajú motorické vlákna. Najdôležitejšiu úlohu majú práve vzruchy privádzané prostredníctvom pyramídovej dráhy z motorickej oblasti mozgovej kôry, keďže umožňujú voľné pohyby. Pri porušení inervácie v ktoromkoľvek úseku tejto motorickej dráhy (pri detskej mozgovej obrne, pri mozgovej mŕtvici), strácajú svaly schopnosť aktívnych vedomých pohybov. Svaly, ktoré sa nehýbu (napr. počas dlhodobej hospitalizácie) sa zmenšujú (atrofia).

Senzitívne vlákna

Senzitívne vlákna sú dostredivé a vychádzajú zo svalových vretienok a šľachových teliesok. Ich činnosť je základom hybného vnímania (svalstvo je pre veľký obsah receptorov i zmyslovým orgánom podobne ako koža). Je významná pre udržanie vzpriameného postoja, zabezpečenie správnej polohy tela a jeho častí v pokoji ako aj pri vykonávaní rôznych pohybov.

Svalové vretienka sú jemné, 1 – 5 mm dlhé svalové snopčeky, ktoré sú od okolitých snopčekov oddelené vretenovitým väzivovým puzdrom. Vstupuje do nich zväzoček motorických a senzitívnych nervových vlákien. Motorické vlákna končia v nervovosvalových platničkách vretienka. Senzitívne vlákna vytvárajú špirály na povrchu svalových vlákien vretienka. Tieto špirálovité vetvičky sú citlivé na pretiahnutie svalu. Nervové vzruchy, ktoré v nich vznikajú, sú odvádzané do centrálnej nervovej sústavy a informujú o zmene dĺžky svalu.

Šľachové telieska (Golgiho telieska) majú podobnú stavbu ako svalové vretienka. Sú dráždené pretiahnutím šľachy pri skrátení svalu. Vyskytujú sa na prechode svalu do šľachy.

Vlákna vegetatívnych nervov, ktoré do svalov vstupujú, vedú k svalovým cievam a sprostredkúvajú ich hybné reakcie.

Svalový sťah

Sval reaguje na podráždenie sťahom (kontrakciou). Pri podráždení sa zmení najskôr pokojový potenciál na akčný potenciál. Dochádza k zmene usporiadania kladných nábojov na povrchu svalového vlákna a záporných nábojov vo vnútri vlákna. Nastáva depolarizácia a vlna záporného potenciálu sa šíri po povrchu svalového vlákna. Vzniká svalový vzruch, ktorý predchádza svalovému sťahu. Pri dráždení svalu nervovými impulzmi prebehnú nasledujúce deje:

Elektrické zmeny prechádzajú do mechanickej kontrakcie (obr. 17):

Koncentrácia ATP sa vo svaloch príliš nemení, keďže po uvoľnení svalu sa ATP ihneď obnovuje. K tejto reakcii sa získava energia štiepením glukózy zo svalového glykogénu. Po dlhšom zaťažení sa využíva energia v tukoch a bielkovinách.

Pri svalovej činnosti vzniká teplo ako produkt metabolických procesov, ktoré pokrýva tepelné straty tela. Svalový sťah je mechanickou odpoveďou na nervové podráždenie, ku ktorému dochádza v priebehu svalového vzruchu. Svalové vlákno sa pri ňom skráti a zväčší o jeho priečny rozmer. To, čo sa deje s jednotlivými svalovými vláknami, sa deje i s celou mäsitou časťou svalu, ktorá sa počas sťahu skráti, viac vystúpi a stvrdne.

Druhy svalových kontrakcií

Podľa zmien na svale rozlišujeme dva druhy svalových kontrakcií:

Izotonickú kontrakciu, pri ktorej sa sval zmršťuje a skracuje, mení teda svoju dĺžku, ale vnútorné napätie ostáva rovnaké. Pri izometrickej kontrakcii sval dĺžku nemení, ale mení sa len vnútorné napätie svalu. Podľa stvrdnutia svalového bruška pozorujeme, že sval je v činnosti. Veľkosť kontrakcie závisí od veľkosti a frekvencie podnetu, od teploty a únavy. Pri telesných a rehabilitačných cvičeniach s telesne postihnutými deťmi je práve preto potrebné zabezpečiť priemernú teplotu miestnosti, aby boli svaly prehriate a dobre prekrvené.

Dlhodobé skrátenie svalu a neschopnosť ochabnutia sa nazýva kontraktúra. Spôsobuje trvalo chorobné držanie končatín, napr. pri poškodení prvej časti pyramídovej dráhy pri detskej mozgovej obrne. Niekedy sa kontraktúra objavuje pri veľkej únave, napr. kontraktúra lýtkového svalstva pri dlhodobom pochode. Pri odpočinku mizne.

Svalové napätie

Okrem krádkodobých kontrakcií je každý sval i v pokoji v stave určitého zmrštenia (slabá izometrická kontrakcia). Tento pokojový trvalý stav sa nazýva pokojové napätie svalu alebo svalový tonus, a predstavuje základný nervovosvalový reflexný dej. Pokojové napätie zabezpečuje držanie tela a jeho častí. U niektorých svalov ustupuje pohybová funkcia takmer do úzadia a jej základnou činnosťou je svalový tonus, ktorý napomáha udržovať vzpriamený postoj a spojenie kostí v kĺboch. Svalový tonus nevyvoláva únavu svalu a nie je energeticky náročný. Pre jeho udržovanie má veľký význam senzitívna inervácia z okolitých kĺbov. Pokojový tonus mizne len po strate inervácie alebo po smrti. Behom života nie je pokojové napätie rovnaké. Znižuje sa v spánku, v bezvedomí a narkóze.

Spasticita je zvýšený svalový tonus, ktorý vzniká z rôznych príčin napr. pri poškodení pyramídových a extrapyramídových dráh. Rozvinutá spasticita na končatinách sa klinicky zistí tak, že pasívne napínaný sval kladie stále väčší odpor.

Svalová hypotónia je zníženie svalového napätia napr. pri poruchách mozočku.

Svalová sila a svalová práca

Sval pri každom sťahu vyvíja svalovú silu, ktorá sa vyjadruje ako hmotnosť závažia, ktoré sval ešte udrží v rovnováhe proti gratvitácii. Silu svalových skupín meriame rôznymi typmi dynamometrov. Svalová sila je najväčšia na začiatku sťahu a postupne sa zmenšuje. Počas ontogenetického vývinu sa svalová sila zväčšuje do 25. roku života, vrcholí v 30. rokoch a potom postupne klesá. Ženy majú o 30 ‒ 50 % menšiu svalovú silu ako muži, pričom trénovaním sa sila svalov zväčšuje.

Prácou svalu sa rozumie pôsobenie svalovej sily po určitej dráhe. Z fyziologického hľadiska rozlišujeme tri druhy svalovej práce:

  1. Pozitívna práca, pri ktorej sval pracuje proti odporu a dodáva telesu polohovú alebo pohybovú
  2. Statická práca, pri ktorej udržiavame predmet v rovnakej výške.
  3. Negatívna práca; sval povoľuje proti odporu a zadržuje pohyb alebo pád

Svalová únava

Pri namáhavej a dlhotrvajúcej práci klesá výkonnosť svalov a dostavuje sa únava. Svalové kontrakcie sa postupne zmenšujú až úplne vymiznú. Rýchlosť nástupu únavy závisí na veľkosti práce a na rytme, v ktorom sval pracuje. Príčinou únavy je vyčerpanie zdrojov energie, najmä ATP, a nahromadenie splodín látkovej premeny. Tieto zmeny znemožňujú prenos vzruchu na nervovosvalovej platničke. Únava má pre organizmus ochranný význam. Nastupuje skôr ako sa úplne vyčerpajú energetické rezervy a tak chráni organizmus pred vyčerpaním a poškodením. Svalovú únavu odstraňujeme odpočinkom, pri ktorom sa obnovuje pôvodný funkčný stav svalstva.

Cievne zásobenie svalu

Krv zabezpečuje vo svaloch látkovú premenu. Kolmo k svalu prichádza tepna, ktorá sa vo vnútri vetví. Konečné vetvičky vytvárajú bohatú sieť vlásočníc. Vlásočnice prebiehajú pozdĺžne medzi svalovými vláknami, majú však medzi sebou priečne spojky. Na 1 mm2 priečneho prierezu svalom pripadá približne 2000 vlásočníc.

Súčet priesvitov vlásočníc tvorí proti vstupnej tepne veľmi široké krvné riečisko, takže prúd krvi sa značne spomalí. Vlásočnice sú miestom výmeny látok medzi krvou a svalovým tkanivom. Privádzajú svalovým vláknam kyslík a výživné látky a odoberajú oxid uhličitý a splodiny látkovej premeny. Na žilovej strane sa spájajú do žíl, ktoré vo svojej dráhe sprevádzajú tepny.

V pokoji je do činnosti zapojených nie viac ako 5 % vlásočníc, pričom ostatné (95 %) tvoria rezervu pre zapojenie svalu z pokoja do činnosti. Činný sval sa bohato prekrvuje a podľa intenzity činnosti sa zvyšuje látková výmena.

Rast a vývin svalstva

Svaly sa začínajú rozlišovať už v prenatálnom období. Pohyby plodu v piatom mesiaci vnútromaternicového vývinu, ktoré tehotná žena pociťuje, sú dôkazom činnosti svalov.

U novorodenca sú všetky svaly tvarovo vyvinuté, ale nie sú schopné plného výkonu, a to aj preto, že centrálna nervová sústava spolu s obvodovými nervami v tomto období iba dozrieva. V priebehu ďalšieho rastu a vývinu sa zvyšuje podiel svalstva asi z jednej štvrtiny na jednu tretinu celkovej telesnej hmotnosti. V novorodeneckom období pribúdajú v kostrových svaloch svalové vlákna a zväčšuje sa ich hrúbka, čím svaly rastú.

Svaly detí majú vyšší obsah vody (82 %) a v porovnaní so svalmi dospelých sa omnoho ľahšie unavia. Pri ďalšom vývine sa vo svaloch znižuje obsah vody a zväčšuje sa podiel bielkovín. Veľký rozvoj svalstva nastáva predovšetkým u chlapcov v období pohlavného dospievania, a práve preto potrebujú v tomto období stravu bohatú na bielkoviny.

S pribúdaním svalovej hmoty prebieha i rozvoj činnosti svalov. V predškolskom veku sa vyvíjajú hlavne veľké svaly. Od šiesteho roku sa začína vyrovnávať nepomer vo vývine veľkých a malých svalov. Drobné svaly sa začínajú viac uplatňovať a tak je možné začať s rozvojom jemnej motoriky rúk.

V mladšom školskom veku postupuje vývin svalstva a jeho zdokonaľovanie pozvoľne. Ide

o obdobie nácviku pohybových návykov v súlade s vývinom funkcie mozgovej kôry. Toto obdobie je charakteristické krátkodobými a menej výkonnými pohybmi, ktoré nie sú také jemné a presné ako u dospelých ľudí.

V staršom školskom veku svalstvo mohutnie a spresňuje sa jeho pohybová koordinácia. Spevňuje sa aj väzivový aparát kĺbov a dokončuje sa osifikácia kostí. Svalstvo získava schopnosť pohybov, pri ktorých sa prejavuje sila, vytrvalosť, obratnosť a rýchlosť.

Poruchy svalovej funkcie

Príčiny porúch kostrových svalov sú rôzne. Sú spôsobené:

Plégia je totálne ochrnutie, ktoré sa prejavuje úplnou neschopnosťou aktívneho voľného pohybu.

Paréza predstavuje čiastočné ochrnutie, a teda iba čiastočnú neschopnosť aktívneho voľného pohybu.

Hyperkinézy sú chorobné mimovoľné pohyby, ktoré rušia voľné alebo reflexné pohyby. Patrí k nim tremor (rytmicky sa opakujúce mimovoľné trasenie ľubovoľnej časti tela, prstov, brady, krku, pier), kŕče, spazmy (obvykle záchvatové alebo dlhotrvajúce sťahy svalových skupín) a tiky alebo zášklby (mimovoľné pohyby neurotického pôvodu objavujúce sa spravidla na malých svalových skupinách ako grimasy, mrkanie, krivenie úst, krčenie nosa, posmrkávanie, krčenie ramien).

1. Svaly hlavy

Svaly hlavy (obr. 18) tvoria dve skupiny, a to svaly mimické a žuvacie.

Žuvacie svaly sa začínajú na kostiach mozgovej časti lebky a po preklenutí spánkovosánkového kĺba sa upínajú na sánku a umožňujú jej pohyblivosť. Patrí sem spánkový sval (m. temporalis), vonkajší žuvací sval (m. masseter) a dva krídlové svaly (mm. pterygoidei). Žuvací sval priťahuje dolnú čeľusť a tak sa uplatňuje pri rozomieľaní potravy stoličkami. Spánkový sval priťahuje dolnú čeľusť a jeho zadné snopce ju posúvajú dozadu. Krídlové svaly posúvajú dolnú čeľusť dopredu a do strán a tiež ju priťahujú.

Obrázok 18 Svaly hlavy

Mimické svaly smerujú od lebečných kostí a upínajú sa do kože na tvári alebo spájajú rôzne kožné úseky. Po zmrštení pohybujú kožou a ovplyvňujú aktuálny výraz tváre, mimiku. Ich funkciou je najmä motorické ovládanie otvorov okolo receptorov a začiatkov tráviacej a dýchacej sústavy. Majú význam aj pre rast a formovanie čeľustí a chrupu. Na základe uvedeného sa svalový systém nazýva i orofaciálnou sústavou. K okostici lebečnej klenby je riedkym väzivom pripojená väzivová blana (galea aponeurotica) a z jej dolného okraja sa do kože rozbieha čelový sval a dozadu záhlavný sval. Čelový sval zvrašťuje čelo a vyťahuje obočie nahor a záhlavný sval ťahá väzivovú blanu dozadu a vyrovnáva vrásky. Okolo očníc sa nachádza párový zvierač (zužuje a uzatvára) očnej štrbiny kruhový sval očný (m. orbicularis oculi), ktorého kruhovité snopce sú v koži viečok. Kruhový sval ústny (m. orbicularis oris), ktorý tvorí podklad hornej a dolnej pery, uzatvára ústnu štrbinu a pritláča pery k zubom. V stenách tváre je najväčší, najmohutnejší mimický sval, tvárový sval (m. buccinator). Začína na hornej a dolnej čeľusti nad stoličkami a končí v kútiku úst. Prestupuje ním vývod príušnej žľazy. Patria sem i drobné mimické svaly, ktoré spolu so žuvacími svalmi zabezpečujú hryzenie, mrkanie, spev, smiech, plač a ďalšie svalové sťahy, ktoré vyjadrujú citové stavy.

Krčné svaly (obr. 19) sa nachádzajú pred krčnou chrbticou medzi lebkou a hrudníkom. Ležia v niekoľkých vrstvách. Pod kožou na prednej strane krku je tenký a plochý podkožný sval krku (m. platysma). Jeho pokojové napätie bráni tvoreniu kožných rias pri pohyboch hlavy. U človeka je redukovaný, avšak u niektorých cicavcov tvorí veľkú plochu a umožňuje pohyb kožou. Patrí sem ďalej pravý a ľavý zdvíhač

hlavy (m. sternocleidomastoideus), ktorý začína na rukoväti hrudnej kosti a kľúčnej kosti a upína sa na bradavkovom výbežku spánkovej kosti. Ťahá hlavu do záklonu a zdvíha tvár do strany. Pod dolnou čeľusťou sa nachádza skupina nadjazylkových svalov, ktoré vytvárajú dno ústnej dutiny, zdvíhajú jazylku a tým aj hrtan, a sťahujú sánku. Podjazylkové svaly priťahujú hrtan a jazylku nadol. Po bokoch krčnej chrbtice sú šikmé svaly (mm. scaleni), ktoré napomáhajú pri pohyboch hlavy. Spájajú krčné stavce s prvými dvoma rebrami. Uplatňujú sa i ako pomocné dýchacie svaly, keďže zdvíhajú rebrá ku ktorým sa upínajú. Dlhý sval krku a dlhý sval hlavy (m. longus colli et m. longus capitis) spájajú krčné stavce s hornými hrudnými stavcami. Medzi priečnymi výbežkami stavcov sú napäté krátke svaly spájajúce krčné stavce.

Svaly hrudníka sú uložené vo viacerých vrstvách. Vonkajšia vrstva prechádza z hrudníka na hornú končatinu, vo vnútornej vrstve sa svaly pripájajú oboma koncami ku kostre hrudníka. Delia sa aj na vlastné svaly hrudníkovej steny a svaly začínajúce sa na kostre hrudníka, ale upínajúce sa na ramennú kosť (svaly pletenca hornej končatiny). Vlastné svaly hrudníka tvoria vnútorné a vonkajšie medzirebrové svaly (m. intercostales), ktoré spájajú jednotlivé rebrá medzi sebou. Dvíhaním rebier umožňujú dýchanie. Veľký prsný sval (m. pectoralis major) a malý prsný sval (m. pectoralis minor) sú pomocnými dýchacími svalmi (zdvíhajú rebrá) a zúčastňujú sa na priťahovaní lopatky a hornej končatiny k trupu. Veľký prsný sval tvorí prednú stenu hrudníka. Upína sa na kľúčnu kosť, rebrá a priame brušné svaly na jednej strane a na druhej strane sa upína na hranu veľkého hrbolku ramennej kosti. Priťahuje rameno

k hrudníku. Zakrýva malý prsný sval, ktorý začína na horných rebrách a upína sa k lopatke. Uplatňuje sa pri predpažení. Veľký prsný sval zakrýva i podkľúčny sval vsunutý medzi kľúčnu kosť a prvé rebro. Prednú stenu hrudníka tvorí predný pílovitý sval (m. serratus anterior) a pripája sa deviatimi zubami na rovnaký počet rebier, odkiaľ smeruje pod lopatku, kde sa upína. Zabezpečuje odďaľovanie lopatiek a otáčanie kĺbovej jamky nahor. Napomáha pri upažení, predpažení a vzpažení prednej končatiny a uplatňuje sa aj pri vdychu. Bránica (diaphragma) (obr. 20) je plochý sval, ktorý oddeľuje hrudnú dutinu od brušnej. Je vyklenutá do hrudnej dutiny. Stred bránice tvorí plochá šľacha, na ktorú zhora nasadá srdce, čím je bránica uprostred mierne smerom nadol prehnutá a mäsité časti sa na oboch stranách vyklenujú vyššie do hrudníka, čím je vytvorená pravá a ľavá bráničná klenba. V pokoji zasahuje pravá klenba do štvrtého medzirebria a ľavá o jeden až dva centimetre nižšie. V bránici sú tri otvory pre prechod pažeráka, aorty a dolnej dutej žily. Je to najdôležitejší dýchací sval. Zabezpečuje bráničné dýchanie. Pri kontrakcii poklesne a hrudná dutina sa zväčší. Nastáva vdych a do pľúc prúdi vzduch. Pri uvoľnení sa vyklenuje späť do hrudnej dutiny a dochádza k výdychu.


Svaly brucha (obr. 21) sú ploché, doskovité svaly nachádzajúce sa medzi dolným okrajom hrudníka a hornými okrajmi panvových kostí. Bočnú brušnú stenu brušnej dutiny tvorí

Obrázok 20 Bránica

vonkajší a vnútorný šikmý sval (m. obliquus externus et m. obliquus internus abdominis). Uplatňujú sa pri predklone a otáčaní trupu. Strednú časť steny vpredu dotvárajú priame svaly

brucha (mm. recti), ktoré prechádzajú od hrudnej kosti a chrupavčitých koncov rebier až po lonovú kosť. Naprieč svalom prechádzajú tri vodorovné šľachové priečky. Sťahovanie brušných svalov má význam pri vyprázdňovaní vnútorných orgánov (črevá, močový mechúr, maternica). Vypudzovacia sila svalov je označovaná ako brušný lis. Najhlbšiu vrstvu bočných stien brucha tvorí priečny brušný sval (m. transversus abdominis). V zadnej strane brušnej dutiny je pozdĺž chrbtice umiestnený štvorhlavý bedrový sval (m. quadratus lumborum), ktorý ohýba driekovú časť chrbtice do bokov alebo ju napriamuje.

Obrázok 21 Svaly brucha

Svaly chrbta sú rovnako umiestnené v niekoľkých vrstvách. V hornej časti sú umiestnené veľké svaly, ktoré spájajú osovú kostru s hornou končatinou. Trapézový sval (m. trapezius) je veľký plochý sval trojuholníkovitého tvaru. Od šije, výbežkov krčných a hrudných stavcov sa zbieha k ramenu a upína sa na kľúčnu kosť, nadpažok a hrebeň lopatky. Spolu s najširším širokým svalom chrbta (m. latissimus dorsi) zabezpečujú záklon, úklony hlavy, polohu lopatky pri rôznych pohyboch hornej končatiny, pritiahnutie ramena a dvíhanie trupu. Široký sval chrbta sa zbieha od dolnej polovice chrbtice, z oblasti krížovej a od hrebeňa bedrovej kosti na malom hrbolku ramennej kosti. Horný okraj tvorí zadný obrys podpazuchovej jamky. Otáča rameno dovnútra, zapažuje a pripažuje. V hlbších vrstvách sú vzpriamovače chrbtice (m. erector spinae) rovnobežne pozdĺž chrbtice. Brušnú dutinu uzatvára panvové dno. Je tvorené najmä plochým svalom zdvíhačom konečníka (m. levator ani). Prechádzajú ním močovody a u žien pošva. Uplatňuje sa i ako zvierač konečníka.

Pri svaloch končatín platí pravidlo, že sval ležiaci na časti bližšie k trupu pohybuje časti vzdialenejšie. Svaly ležiace na ramennom pletenci pohybujú ramennou kosťou a svaly na ramennej kosti pohybujú predlaktím a pod. Svaly hornej končatiny tvoria svaly ramenného kĺbu (deltový sval, m. deltoideus), ktorý prechádza od kľúčnej kosti, nadpažku a od hrebeňa lopatky na drsnatinu ramennej kosti. Zdvíha rameno do upaženia. Medzi svaly, ktoré spájajú lopatku s ramennou kosťou a hýbu rameno patrí nadhrebeňový sval, podhrebeňový sval, podlopatkový sval a oblé svaly. Na prednej strane ramena je skupina ohýbačov: ohýbače predlaktia a ohýbače ramenného a lakťového kĺba. Ide o dvojhlavý sval ramena (m. biceps brachii) (ohyb v lakti), ramenný sval (m. brachialis) a zobákovoramenný sval (m. coracobrachialis). Svaly zadnej skupiny (naťahovače) vystierajú predlaktie a sú tvorené trojhlavým svalom ramena (m. triceps brachii). Na prednej strane predlaktia leží skupina ohýbačov zápästia, prstov a palca. Na zadnej strane predlaktia je silný, povrchovo uložený vretenný sval (m. brachioradialis), ktorý je ohýbačom lakťového kĺbu. Svaly predlaktia sa delia do troch skupín. Na dlaňovej strane ležia ohýbače prstov a ruky, ktorých dlhé šľachy sú voľne hmatateľné. Palcovú stranu tvoria vystierače ruky. Chrbtovú stranu tvoria naťahovače ruky a naťahovače prstov. Ich dlhé šľachy sú na chrbte ruky veľmi nápadné.

Na dlaňovej strane ruky ležia krátke svaly viazané na kostru ruky. Svaly ruky sú malé, krátke, a spojené sú do skupiny svalov palca, malíčka a do skupiny hĺbkových svalov dlane. Tieto svaly zabezpečujú jemné a veľmi presné pohyby prstov. Jednou z evolučne najvýznamnejších funkcií je schopnosť priťahovania a opozície palca voči ostatným prstom, pri uchopení predmetu a manipulácie s ním.

Svaly dolnej končatiny začínajú na panve. Svaly bedrového kĺba tvoria zo zadnej strany sedacie svaly, ktoré sú uložené v troch vrstvách pod sebou: veľký , stredný a malý sedací sval. Prechádzajú zo zadnej plochy bedrovej kosti na veľký chochlík stehnovej kosti a na drsnatinu pod ním. Zabezpečujú vzpriamenú postavu, uplatňujú sa pri skákaní, stúpaní a pri pohyboch dolnej končatiny v bedrovom kĺbe. Mohutný je najväčší sedací sval (m. glutaeus maximus), ktorý sa podieľa na chôdzi.

Svaly stehna sa delia do viacerých skupín, na predné, vnútorné a zadné. Ku skupine predných svalov patrí štvorhlavý sval stehna (m. quadriceps femoris), ktorý je vystieračom kolenného kĺbu a ohýbačom bedrového kĺbu. V úponovej šľache tohto svalu je vsunuté jabĺčko. Do vnútornej skupiny patria svaly priťahujúce dolnú končatinu, t.j umožňujúce prinoženie. Svaly

na zadnej ploche stehna ohýbajú predkolenie a pomáhajú pri vystieraní končatiny v bedrovom kĺbe. Šikmo cez stehno prechádza krajčírsky sval (m. sartorius), ktorý je najdlhším svalom ľudského tela. Vzhľadom k špirálovitému priebehu môže tento sval ohýbať a priťahovať v bedrovom kĺbe a ohýbať v kolennom kĺbe.

Svaly na vnútornej strane stehna priťahujú kolená k sebe. Začínajú na lonovej kosti a upínajú sa na rôznych častiach stehnovej kosti. Najdlhší a najmohutnejší z nich je veľký priťahovač (m. adductor magnus). Patrí sem i štíhly stehnový sval (m. gracilis). Na zadnej strane stehna sa nachádzajú ohýbače koleno. Hlavným z nich je dvojhlavý stehnový sval (m. biceps femoris). Jednou stranou sa upína na sedaciu kosť, druhou na stehnovú kosť a spoločnou šľachou sa oba upínajú na hlavicu píšťaly.

Na predkolení sú svaly, ktoré umožňujú pohyb končatiny. Najväčší trojhlavý lýtkový sval (m. triceps surae) je na povrchu zadnej strany predkolenia. Tzv. Achillovou šľachou sa upína k hrboľu pätovej kosti. Je najsilnejším ohýbačom nohy a pomocným ohýbačom kolena. Predná skupina svalov vystiera nohu a prsty. Podobnú funkciu majú aj svaly na malíčkovom okraji predkolenia. Obidve skupiny svalov udržiavajú svojím napätím priečnu klenbu nohy.

Svaly nohy sú tvorené svalovými skupinami palca, malíčka a hĺbkovými svalmi nohy. V porovnaní s rukou sú tieto svaly určené predovšetkým na zabezpečenie pozdĺžnej klenby nohy. Patria sem ohýbače prstov a palca, naťahovače prstov a palca, dlhý a krátky sval lýtkový.

Zones.sk – Najväčší študentský portál
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/17265-svalova-sustava-cloveka/