Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním

Prírodné vedy » Biológia

Autor: ursula (22)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.04.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 1 810 slov
Počet zobrazení: 2 788
Tlačení: 184
Uložení: 288

Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním (glandulae sine ductibus)

Riadenie funkcií je zabezpečované dvoma riadiacimi systémami: endokrinnou a nervovou sústavou. Navzájom úzko spolupracujú, dokonca niektoré časti nervovej sústavy (napr. hypotalamus, dreň nadobličiek) plnia funkciu endokrinných žliaz.

Endokrinné (hormonálne) regulácie sú fylogeneticky staršie a podriadené mladšej nervovej sústave. Ústredné postavenie medzi endokrinnými žľazami má hypotalamo-hypofyzárny systém. Jedným zo základných princípov riadenia je princíp spätnej väzby. Spätná väzba predstavuje taký postup informácií, keď riadiaci člen dostáva informácie o regulovanej veličine a spätne ich uplatňuje v riadení.

Endokrinné žľazy (obr. 14) – žľazy s vnútorným vylučovaním (glandulae sine ductibus) ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela, prenášajú informácie vo vnútri tela s cieľom zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, homeostázu.

Produktmi endokrinných žliaz sú biologicky aktívne látky, hormóny, ktoré sú vylučované priamo do krvi (prípadne do miazgy či tkanivového moku), a následne do celého organizmu. Hormóny sú špecificky aktívne látky zúčastňujúce sa na regulácii organizmu. Sú to chemicky presne definované látky, ktoré majú špecifický účinok na určité orgány a tkanivá. Ich účinok je pomalý, avšak už nepatrné množstvo hormónu vyvolá silnú reakciu. Pôsobia ako regulátory špecifických funkcií, nové funkcie však nevytvárajú. Pôsobia buď ako inhibítory alebo aktivátory.

Delíme ich na:

  • Hormóny peptidogénne (s bielkovinovou podstatou): napr. rastový hormón, hormóny štítnej žľazy, pankreasu a prištítnych
  • Hormóny odvodené od aminokyselín: hormóny kôry nadobličiek. Sú rozpustné vo
  • Hormóny steroidnej povahy: hormóny pohlavných žliaz. Sú rozpustné v

Mechanizmus účinku hormónov

  • Môžu aktivovať zmenu priepustnosti bunkovej membrány (týmto mechanizmom hormóny zvyšujú napríklad prísun cukrov, vody alebo iónov do bunky − využijú sa pri metabolizme).
  • Môžu aktivizovať niektorý enzým, ktorý sám spúšťa konkrétne biochemické
  • Môžu priamo zasahovať do bunkového jadra alebo do bunkových organel (napr. ovplyvnenie syntézy bielkovín).

K žľazám s vnútornou sekréciou zaraďujeme hypofýzu, štítnu žľazu, prištítne žľazy, nadobličky, zhluky hormonálne aktívnych buniek v podžalúdkovej žľaze, v semenníkoch a vaječníkoch. Ako dočasná žľaza pôsobí aj placenta.

Hormóny hypofýzy

Hypotalamus je s hypofýzou spojený dvomi cestami: cievnymi sieťami s predným lalokom hypofýzy a nervovými vláknami so zadným lalokom hypofýzy.

Hypofýza sa nachádza v lebečnej dutine pod mozgom v tureckom sedle (sella turcica) klinovej kosti. Je tvorená dvomi lalokmi: väčší predný lalok (adenohypophysis), je tvorený epitelovými

bunkami a menšia zadná časť (neurohypophysis), je tvorená nervovými elementami a veľkým množstvom gliových buniek obsahujúcich pigmentové zrná. Stredný lalok ako samostatný útvar u človeka, na rozdiel do nižších stavovcov, a je tvorený malými dutinkami. Hypofýza má fazuľovitý tvar veľkosti jeden centimeter. Krátkou stopkou (infundibulum) je spojená s medzimozgom.

Je centrom hormonálnej regulácie, jej hormónmi sú riadené a ovplyvňované iné žľazy s vnútornou sekréciou. Do hypofýzy tiež prichádzajú informácie z orgánov, ktoré kontroluje.

Predný lalok hypofýzy, adenohypofýza, produkuje hormóny:

Somatotropný hormón (STH) − nepriamo podporuje rast tela, hojenie poškodených tkanív, transport bielkovín a zvyšuje látkovú premenu. Urýchľuje osifikáciu kostí (u dospelých pôsobí len na látkovú premenu bielkovín). Stimuluje produkciu ribonukleovej kyseliny (RNA) a tým aj proteosyntézu. Produkcia hormónu je riadená z centrálnej nervovej sústavy (CNS).

Nízka produkcia somatotropného hormónu spôsobuje hypofyzárny nanizmus (trpasličí vzrast), vysoká produkcia naopak gigantizmus (nadmerný vzrast). V prípade, ak sa STH nadmerne vylučuje aj po dosiahnutí dospelosti, môže spôsobiť akromegáliu (rast okrajových častí tela, napr. prstov, nosa, brady, a pod.).

Luteotropný hormón (prolaktín) (LTH) – stimuluje rast a sekrečnú aktivitu prsníka v priebehu tehotenstva (u mužov rast prostaty, mechúrikovitých žliaz). Podnecuje produkciu progesterónu v žltom teliesku.

Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – riadi sekréciu hormónov z kôry nadobličiek (najmä glukokortikoidov a androgénov).

Tyreotropný hormón (TTH) − stimuluje aktivitu štítnej žľazy a podporuje rast.

Luteinizačný hormón (LH) – ovplyvňuje rast a vývin folikulov, dozrievanie vajíčka a tvorbu žltého telieska. Vyvoláva prasknutie folikulu. U mužov pôsobí na bunky semenníka produkujúce testosterón.

Folikulostimulačný hormón (FSH) – ovplyvňuje dozrievanie, rast a vývin folikulov. Je nevyhnutný pre udržanie produkcie estrogénu. U mužov vplyvňuje rast semenovodných kanálikov v semenníku, povzbudzuje spermiogenézu. Jeho produkcia závisí od koncentrácie estrogénov v krvi a nervových podnetov.

Stredný lalok hypofýzy produkuje:

Melanotropín – vplýva na intenzitu kožnej pigmentácie.

Zadný lalok hypofýzy, neurohypofýza, je spojený s predným lalokom hypofýzy, ale hormóny sa v nej primárne netvoria. Preto hovoríme o sekundárnom spojení. Hormóny neurohypofýzy vznikajú primárne v jadre medzimozgu. Odtiaľ prúdia nervovými vláknami do neurohypofýzy, kde sa uvoľňujú z nervových zakončení do krvného obehu.

Antidiuretický hormón (vazopresín) (ADH) – zvyšuje priepustnosť obličky v distálnej (spodnej) časti obličky. Reguluje spätnú resorpciu vody v obličkových kanálikoch. Zvyšuje krvný tlak.

Oxytocín – vyvoláva rytmické sťahy maternice pri pôrode. Vyvoláva aj sťahy svalových buniek v stene mliekovodov. Dráždenie prsníkových bradaviek pri dojčení vyvoláva reflexné zvýšenie vylučovania hormónov – udžiava sa vysoká produkcia oxytocínu potrebná na vyprázdňovanie mliekovodov prsníkovej žľazy.

Hormóny štítnej žľazy (glandula thyreoidea)

Štítna žľaza, uložená v dolnej prednej časti krku, prilieha k priedušnici a štítnej chrupavke. Je tvorená dvoma lalokmi kužeľovitého tvaru. Na povrchu sa nachádza väzivové puzdro, ktoré je pokryté svalmi krku. Základnými stavebnými a funkčnými jednotkami štítnej žľazy sú mechúriky (folikuly). Každý z nich je vystlaný jednovrstvovým epitelom. Vo vnútri folikulov sa nachádza koloid, v ktorom sa zhromažďujú hormóny štítnej žľazy. Mimo folikulov sa nachádzajú parafolikulárne bunky tvoriace hormón kalcitonín. Epiteliálne bunky folikulov separujú z krvi jód. Štítna žľaza je bohato zásobená krvou a inervovaná vegetatívnymi nervami. Váži približne 30 − 40 g.

Štítna žľaza je ovplyvňovaná tyreotropným hormónom (hormónom adenohypofýzy). Je jedinou endokrinnou žľazou priamo závislou od prísunu prvku získaného výlučne z potravy – jódu.

Štítna žľaza produkuje hormóny:

Tyroxín (tetrajódtyronín) a trijódtyronín. Ich účinok sa dá rozdeliť do niekoľkých úrovní.

  • Metabolický účinok – priame pôsobenia na jadro bunky a ovplyvňovanie syntézy bielkovín, zvyšovanie spotreby kyslíka a urýchľovanie vstrebávania sacharidov v tráviacej sústave. Zvyšujú rozpad
  • Termoregulačný účinok – tvorba
  • Rastový účinok – obidva zvyšujú tvorbu bielkovín, ktoré vo zvýšenej miere organizmus spotrebúva v období
  • Maturácia tkaniva CNS, kostného Nedostatok tyroxínu spôsobuje kretenizmus, pri ktorom sa zastavuje epifyzárny rast kostí, rozvoj orgánov, svalstva, mozgu, a pod. Nadbytok spôsobuje Grawes-Basedovovu chorobu.
  • Zabezpečujú hospodárenie s

Tyrokalcitonín bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu vápnika v krvi.

Kalcitonín –znižuje koncentráciu vápnika v krvi.

Prištítne žľazy (glandula parathyreoidea superior et inferior)

Sú to dva páry hráškovitých útvarov umiestnených na zadnej strane štítnej žľazy. Produkujú hormón parathormón, ktorý zvyšuje priepustnosť buniek pre vápnik a fosfor. Pôsobí na koncentráciu vápnika v krvi. Významný je jeho účinok na obličky, kosti, črevá a šošovky.

  • Účinok na obličky. Parathormón ovplyvňuje priepustnosť buniek obličkových kanálikov pre vápnik a Jeho vplyvom sa znižuje spätné vstrebávanie fosforu, ktorý sa vylučuje močom. Zároveň sa zvyšuje spätná resorpcia vápnika
  • Účinok na kosti spočíva v aktivácii osteoklastov. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kostného tkaniva. Nadprodukcia parathormónu spôsobuje odbúravanie vápnika z kostí, čím hrozí demineralizácia a poškodenie kostného tkaniva. Pri nedostatku vápnika a nadbytku fosforu v krvi uvoľňuje parathormón vápnik z kostí a zubov. Nadbytok vápnika a pokles fosforu tlmí činnosť prištítnych žliaz.
  • Účinok na črevá. Parathormón zvyšuje prenos vápnika cez črevnú stenu a tak vplýva na jeho využitie z prijímanej
  • Účinok na šošovku spočíva v eliminácii ukladania vápnika v tejto časti oka. Nedostatok parathormónu zapríčiňuje zákal šošovky.

Hormóny nadobličiek (glandula suprarenales)

Nadobličky sú párové endokrinné žľazy, uložené na horných póloch oboch obličiek. Pravá nadoblička je mierne trojhranná (opiera sa o dolnú dutú žilu), ľavá je polmesiačkovitá. Rozlišujeme kôru (cortex), a fylogeneticky staršiu, dreň (medula) nadobličiek. Kôra tvorí približne 90 % nadobličky a je tvorená epitelovými bunkami tvoriace trámce. Sfarbenie kôry je zlatožlté, dreň je sivastá. Tkanivo nadobličiek obsahuje veľké množstvo kyseliny askorbovej (vitamínu C). Nadobličky majú vlastnú autonómnu nervovú spleť (plexus suprarenalis) a sú bohato cievne zásobované.

Hormóny kôry nadobličiek (kortikosteroidy):

Kôra produkuje viac ako 30 látok steroidnej povahy, chemicky blízkych pohlavným hormónom.

Delíme ich do troch skupín:

1. Mineralokortikoidy

Úlohou mineralokortikoidov je udržiavanie rovnováhy medzi sodíkovými a draslíkovými soľami. Hlavným predstaviteľom mineralokortikoidov je hormón aldosterón. Jeho pôsobenie sa obmedzuje na obličky. Podporuje zadržiavanie sodíka (Na) v tele a vylučovanie draslíka

(K) obličkami.

2. Androgény

Sú to pohlavné hormóny. U žien sa prejavujú vysoké hladiny androgénov maskulinizáciou a u mužov spôsobuje veľké množstvo estrogénov feminizáciu.

3. Glukokortikoidy

Pôsobia na hladinu cukru, ktorú zvyšujú tým, že podnecujú premenu bielkovín na cukry. K najdôležitejším patrí kortizol. Glukokortikoidy mobilizujú tkanivové bielkoviny, pôsobia protizápalovo a tlmia fagocytózu.

Hormóny drene nadobličiek

Medzi hormóny drene nadobličiek patria adrenalín a noradrenalín, ktoré sa tvoria aj na sympatických nervových zakončeniach a vo vegetatívnych centrách hypotalamu. Podporujú svalový tonus orgánov a všetky funkcie srdca a krvného obehu.

Adrenalín – rozširuje svalové cievy a podporuje činnosť srdca, pôsobí stimulujúco na centrálny nervový systém. Zvyšuje ventiláciu pľúc, pôsobí i na hladké svalstvo priedušiek. Mobilizuje zásoby glykogénu, čím zvyšuje hladinu krvného cukru.

Noradrenalín naopak, vyvoláva celkové zúženie ciev.

Obidva hormóny zvyšujú krvný tlak, no len noradrenalín zvyšuje aj tlak diastolický (podáva sa pri náhlom poklese tlaku). Majú tiež význam pri vnútornej eliminácii stresových situácií a zúčastňujú sa tzv. poplachových reakcií.

Fylogenéza poplachových reakcií:

Primárnymi obrannými reakciami človeka v minulosti sú boj alebo útek resp. činnosti, ktoré vyžadovali značnú fyzickú aktivitu. Preto sa pri poplachových reakciách aktivizujú predovšetkým také procesy, ktoré zvyšujú látkovú premenu v kostrových svaloch a zvyšujú celkovú mobilitu. Pôsobením adrenalínu a noradrenalínu sa zvýši metabolizmus v srdcovom svale, zväčší sa lúmen ciev vo svaloch a v prieduškách a nakoniec sa uvoľnia rezervné látky (tuky, sacharidy) determinujúce zvýšenú aktivitu CNS a svalov. Zvyšuje sa i prietok krvi mozgom, čím sa zefektívňuje orientácia a koordinácia svalových pohybov. Zároveň sa aktivizuje kôra nadobličiek a uvoľňujú sa ďalšie hormóny.

Podžalúdková žľaza (pankreas)

Je zmiešanou žľazou, endokrinnou i exokrinnou (obr. 15). Jej vonkajšiu časť tvoria žľazové bunky, ktoré produkujú pankreatickú šťavu do tráviacej rúry a vnútornú tvoria zhluky buniek tvoriace ostrovčeky (Langerhansove ostrovčeky), ktorých produkty sa vstrebávajú priamo do krvi. Majú priemer približne 0,3 mm, v počte milión. U človeka sú tvorené bunkami: A-bunky tvoria glukagón, ktorý pôsobiaci antagonisticky, zvyšuje hladinu krvného cukru. B-bunky produkujú životne dôležitý hormón inzulín, ktorý znižuje hladinu krvného cukru tým, že povzbudzuje ukladanie rezerv glykogénu v pečeni, brzdí glykogenézu (tvorbu glykogénu z bielkovín a tukov), podnecuje a zlepšuje využitie glukózy v tkanivách. Podstata regulácie

koncentrácie cukru v krvi spočíva v schopnosti inzulínu zvyšovať priepustnosť tkanivových buniek pre glukózu a aminokyseliny. Inzulín nie je nevyhnutný pre metabolické procesy, môžu prebiehať aj bez jeho prítomnosti, avšak v oveľa menšej miere. Pri zvýšení hladiny inzulínu v krvi prejde do tkanív viac cukru a jeho koncentrácia v krvi poklesne. V tomto prípade hovoríme o hypoglykémii. V opačnom prípade, teda ak cukor nemôže prestupovať do buniek a hromadí sa v krvi, hovoríme o hyperglykémii.

Pri poruche tvorby inzulínu nastáva ochorenie cukrovka (diabetes mellitus), pričom rozlišujeme dva typy. Typ závislý od inzulínu je spôsobený nedostatočnou tvorbou inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch. Typ nezávislý od inzulínu je spôsobený nedostatočnou citlivosťou cieľových tkanív na inzulín.

Hormonálna činnosť iných orgánov

V niektorých orgánoch, zastávajúce úplne inú hlavnú funkciu, sa tvoria látky, ktoré majú podobnú funkciu ako hormóny. Tieto látky označujeme ako tkanivové hormóny (napr. sérotonín, histamín, sekretín, gastrín). Najviac ich vzniká v sliznici tráviacej sústavy, kde regulujú činnosť tráviacej sústavy. Napr. v obličkách v stene ciev glomerulov sa tvorí hormón renín, ktorý hormonálnym pôsobením zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak.

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#žľazy s vnútorným vylučovaním #hormony #zľazy svnútorným vylučovaním

Diskusia: Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním

Pridať nový komentár


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.027 s.
Zavrieť reklamu