Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním
Typ práce: Referát
Jazyk:
Počet zobrazení: 2 788
Uložení: 288
Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním (glandulae sine ductibus)
Riadenie funkcií je zabezpečované dvoma riadiacimi systémami: endokrinnou a nervovou sústavou. Navzájom úzko spolupracujú, dokonca niektoré časti nervovej sústavy (napr. hypotalamus, dreň nadobličiek) plnia funkciu endokrinných žliaz.
Endokrinné (hormonálne) regulácie sú fylogeneticky staršie a podriadené mladšej nervovej sústave. Ústredné postavenie medzi endokrinnými žľazami má hypotalamo-hypofyzárny systém. Jedným zo základných princípov riadenia je princíp spätnej väzby. Spätná väzba predstavuje taký postup informácií, keď riadiaci člen dostáva informácie o regulovanej veličine a spätne ich uplatňuje v riadení.
Endokrinné žľazy (obr. 14) – žľazy s vnútorným vylučovaním (glandulae sine ductibus) ovplyvňujú činnosť rôznych orgánov tela, prenášajú informácie vo vnútri tela s cieľom zabezpečiť v organizme stálosť vnútorného prostredia, homeostázu.
Produktmi endokrinných žliaz sú biologicky aktívne látky, hormóny, ktoré sú vylučované priamo do krvi (prípadne do miazgy či tkanivového moku), a následne do celého organizmu. Hormóny sú špecificky aktívne látky zúčastňujúce sa na regulácii organizmu. Sú to chemicky presne definované látky, ktoré majú špecifický účinok na určité orgány a tkanivá. Ich účinok je pomalý, avšak už nepatrné množstvo hormónu vyvolá silnú reakciu. Pôsobia ako regulátory špecifických funkcií, nové funkcie však nevytvárajú. Pôsobia buď ako inhibítory alebo aktivátory.
Delíme ich na:
- Hormóny peptidogénne (s bielkovinovou podstatou): napr. rastový hormón, hormóny štítnej žľazy, pankreasu a prištítnych
- Hormóny odvodené od aminokyselín: hormóny kôry nadobličiek. Sú rozpustné vo
- Hormóny steroidnej povahy: hormóny pohlavných žliaz. Sú rozpustné v
Mechanizmus účinku hormónov
- Môžu aktivovať zmenu priepustnosti bunkovej membrány (týmto mechanizmom hormóny zvyšujú napríklad prísun cukrov, vody alebo iónov do bunky − využijú sa pri metabolizme).
- Môžu aktivizovať niektorý enzým, ktorý sám spúšťa konkrétne biochemické
- Môžu priamo zasahovať do bunkového jadra alebo do bunkových organel (napr. ovplyvnenie syntézy bielkovín).
K žľazám s vnútornou sekréciou zaraďujeme hypofýzu, štítnu žľazu, prištítne žľazy, nadobličky, zhluky hormonálne aktívnych buniek v podžalúdkovej žľaze, v semenníkoch a vaječníkoch. Ako dočasná žľaza pôsobí aj placenta.
Hormóny hypofýzy
Hypotalamus je s hypofýzou spojený dvomi cestami: cievnymi sieťami s predným lalokom hypofýzy a nervovými vláknami so zadným lalokom hypofýzy.
Hypofýza sa nachádza v lebečnej dutine pod mozgom v tureckom sedle (sella turcica) klinovej kosti. Je tvorená dvomi lalokmi: väčší predný lalok (adenohypophysis), je tvorený epitelovými
bunkami a menšia zadná časť (neurohypophysis), je tvorená nervovými elementami a veľkým množstvom gliových buniek obsahujúcich pigmentové zrná. Stredný lalok ako samostatný útvar u človeka, na rozdiel do nižších stavovcov, a je tvorený malými dutinkami. Hypofýza má fazuľovitý tvar veľkosti jeden centimeter. Krátkou stopkou (infundibulum) je spojená s medzimozgom.
Je centrom hormonálnej regulácie, jej hormónmi sú riadené a ovplyvňované iné žľazy s vnútornou sekréciou. Do hypofýzy tiež prichádzajú informácie z orgánov, ktoré kontroluje.
Predný lalok hypofýzy, adenohypofýza, produkuje hormóny:
Somatotropný hormón (STH) − nepriamo podporuje rast tela, hojenie poškodených tkanív, transport bielkovín a zvyšuje látkovú premenu. Urýchľuje osifikáciu kostí (u dospelých pôsobí len na látkovú premenu bielkovín). Stimuluje produkciu ribonukleovej kyseliny (RNA) a tým aj proteosyntézu. Produkcia hormónu je riadená z centrálnej nervovej sústavy (CNS).
Nízka produkcia somatotropného hormónu spôsobuje hypofyzárny nanizmus (trpasličí vzrast), vysoká produkcia naopak gigantizmus (nadmerný vzrast). V prípade, ak sa STH nadmerne vylučuje aj po dosiahnutí dospelosti, môže spôsobiť akromegáliu (rast okrajových častí tela, napr. prstov, nosa, brady, a pod.).
Luteotropný hormón (prolaktín) (LTH) – stimuluje rast a sekrečnú aktivitu prsníka v priebehu tehotenstva (u mužov rast prostaty, mechúrikovitých žliaz). Podnecuje produkciu progesterónu v žltom teliesku.
Adrenokortikotropný hormón (ACTH) – riadi sekréciu hormónov z kôry nadobličiek (najmä glukokortikoidov a androgénov).
Tyreotropný hormón (TTH) − stimuluje aktivitu štítnej žľazy a podporuje rast.
Luteinizačný hormón (LH) – ovplyvňuje rast a vývin folikulov, dozrievanie vajíčka a tvorbu žltého telieska. Vyvoláva prasknutie folikulu. U mužov pôsobí na bunky semenníka produkujúce testosterón.
Folikulostimulačný hormón (FSH) – ovplyvňuje dozrievanie, rast a vývin folikulov. Je nevyhnutný pre udržanie produkcie estrogénu. U mužov vplyvňuje rast semenovodných kanálikov v semenníku, povzbudzuje spermiogenézu. Jeho produkcia závisí od koncentrácie estrogénov v krvi a nervových podnetov.
Stredný lalok hypofýzy produkuje:
Melanotropín – vplýva na intenzitu kožnej pigmentácie.
Zadný lalok hypofýzy, neurohypofýza, je spojený s predným lalokom hypofýzy, ale hormóny sa v nej primárne netvoria. Preto hovoríme o sekundárnom spojení. Hormóny neurohypofýzy vznikajú primárne v jadre medzimozgu. Odtiaľ prúdia nervovými vláknami do neurohypofýzy, kde sa uvoľňujú z nervových zakončení do krvného obehu.
Antidiuretický hormón (vazopresín) (ADH) – zvyšuje priepustnosť obličky v distálnej (spodnej) časti obličky. Reguluje spätnú resorpciu vody v obličkových kanálikoch. Zvyšuje krvný tlak.
Oxytocín – vyvoláva rytmické sťahy maternice pri pôrode. Vyvoláva aj sťahy svalových buniek v stene mliekovodov. Dráždenie prsníkových bradaviek pri dojčení vyvoláva reflexné zvýšenie vylučovania hormónov – udžiava sa vysoká produkcia oxytocínu potrebná na vyprázdňovanie mliekovodov prsníkovej žľazy.
Hormóny štítnej žľazy (glandula thyreoidea)
Štítna žľaza, uložená v dolnej prednej časti krku, prilieha k priedušnici a štítnej chrupavke. Je tvorená dvoma lalokmi kužeľovitého tvaru. Na povrchu sa nachádza väzivové puzdro, ktoré je pokryté svalmi krku. Základnými stavebnými a funkčnými jednotkami štítnej žľazy sú mechúriky (folikuly). Každý z nich je vystlaný jednovrstvovým epitelom. Vo vnútri folikulov sa nachádza koloid, v ktorom sa zhromažďujú hormóny štítnej žľazy. Mimo folikulov sa nachádzajú parafolikulárne bunky tvoriace hormón kalcitonín. Epiteliálne bunky folikulov separujú z krvi jód. Štítna žľaza je bohato zásobená krvou a inervovaná vegetatívnymi nervami. Váži približne 30 − 40 g.
Štítna žľaza je ovplyvňovaná tyreotropným hormónom (hormónom adenohypofýzy). Je jedinou endokrinnou žľazou priamo závislou od prísunu prvku získaného výlučne z potravy – jódu.
Štítna žľaza produkuje hormóny:
Tyroxín (tetrajódtyronín) a trijódtyronín. Ich účinok sa dá rozdeliť do niekoľkých úrovní.
- Metabolický účinok – priame pôsobenia na jadro bunky a ovplyvňovanie syntézy bielkovín, zvyšovanie spotreby kyslíka a urýchľovanie vstrebávania sacharidov v tráviacej sústave. Zvyšujú rozpad
- Termoregulačný účinok – tvorba
- Rastový účinok – obidva zvyšujú tvorbu bielkovín, ktoré vo zvýšenej miere organizmus spotrebúva v období
- Maturácia tkaniva CNS, kostného Nedostatok tyroxínu spôsobuje kretenizmus, pri ktorom sa zastavuje epifyzárny rast kostí, rozvoj orgánov, svalstva, mozgu, a pod. Nadbytok spôsobuje Grawes-Basedovovu chorobu.
- Zabezpečujú hospodárenie s
Tyrokalcitonín – bráni odbúravaniu kostného tkaniva a znižuje hladinu vápnika v krvi.
Kalcitonín –znižuje koncentráciu vápnika v krvi.
Prištítne žľazy (glandula parathyreoidea superior et inferior)
Sú to dva páry hráškovitých útvarov umiestnených na zadnej strane štítnej žľazy. Produkujú hormón parathormón, ktorý zvyšuje priepustnosť buniek pre vápnik a fosfor. Pôsobí na koncentráciu vápnika v krvi. Významný je jeho účinok na obličky, kosti, črevá a šošovky.
- Účinok na obličky. Parathormón ovplyvňuje priepustnosť buniek obličkových kanálikov pre vápnik a Jeho vplyvom sa znižuje spätné vstrebávanie fosforu, ktorý sa vylučuje močom. Zároveň sa zvyšuje spätná resorpcia vápnika
- Účinok na kosti spočíva v aktivácii osteoklastov. Spolu s vitamínom D, ktorý riadi obsah fosforu, regulujú tvorbu kostného tkaniva. Nadprodukcia parathormónu spôsobuje odbúravanie vápnika z kostí, čím hrozí demineralizácia a poškodenie kostného tkaniva. Pri nedostatku vápnika a nadbytku fosforu v krvi uvoľňuje parathormón vápnik z kostí a zubov. Nadbytok vápnika a pokles fosforu tlmí činnosť prištítnych žliaz.
- Účinok na črevá. Parathormón zvyšuje prenos vápnika cez črevnú stenu a tak vplýva na jeho využitie z prijímanej
- Účinok na šošovku spočíva v eliminácii ukladania vápnika v tejto časti oka. Nedostatok parathormónu zapríčiňuje zákal šošovky.
Hormóny nadobličiek (glandula suprarenales)
Nadobličky sú párové endokrinné žľazy, uložené na horných póloch oboch obličiek. Pravá nadoblička je mierne trojhranná (opiera sa o dolnú dutú žilu), ľavá je polmesiačkovitá. Rozlišujeme kôru (cortex), a fylogeneticky staršiu, dreň (medula) nadobličiek. Kôra tvorí približne 90 % nadobličky a je tvorená epitelovými bunkami tvoriace trámce. Sfarbenie kôry je zlatožlté, dreň je sivastá. Tkanivo nadobličiek obsahuje veľké množstvo kyseliny askorbovej (vitamínu C). Nadobličky majú vlastnú autonómnu nervovú spleť (plexus suprarenalis) a sú bohato cievne zásobované.
Hormóny kôry nadobličiek (kortikosteroidy):
Kôra produkuje viac ako 30 látok steroidnej povahy, chemicky blízkych pohlavným hormónom.
Delíme ich do troch skupín:
1. Mineralokortikoidy
Úlohou mineralokortikoidov je udržiavanie rovnováhy medzi sodíkovými a draslíkovými soľami. Hlavným predstaviteľom mineralokortikoidov je hormón aldosterón. Jeho pôsobenie sa obmedzuje na obličky. Podporuje zadržiavanie sodíka (Na) v tele a vylučovanie draslíka
(K) obličkami.
2. Androgény
Sú to pohlavné hormóny. U žien sa prejavujú vysoké hladiny androgénov maskulinizáciou a u mužov spôsobuje veľké množstvo estrogénov feminizáciu.
3. Glukokortikoidy
Pôsobia na hladinu cukru, ktorú zvyšujú tým, že podnecujú premenu bielkovín na cukry. K najdôležitejším patrí kortizol. Glukokortikoidy mobilizujú tkanivové bielkoviny, pôsobia protizápalovo a tlmia fagocytózu.
Hormóny drene nadobličiek
Medzi hormóny drene nadobličiek patria adrenalín a noradrenalín, ktoré sa tvoria aj na sympatických nervových zakončeniach a vo vegetatívnych centrách hypotalamu. Podporujú svalový tonus orgánov a všetky funkcie srdca a krvného obehu.
Adrenalín – rozširuje svalové cievy a podporuje činnosť srdca, pôsobí stimulujúco na centrálny nervový systém. Zvyšuje ventiláciu pľúc, pôsobí i na hladké svalstvo priedušiek. Mobilizuje zásoby glykogénu, čím zvyšuje hladinu krvného cukru.
Noradrenalín – naopak, vyvoláva celkové zúženie ciev.
Obidva hormóny zvyšujú krvný tlak, no len noradrenalín zvyšuje aj tlak diastolický (podáva sa pri náhlom poklese tlaku). Majú tiež význam pri vnútornej eliminácii stresových situácií a zúčastňujú sa tzv. poplachových reakcií.
Fylogenéza poplachových reakcií:
Primárnymi obrannými reakciami človeka v minulosti sú boj alebo útek resp. činnosti, ktoré vyžadovali značnú fyzickú aktivitu. Preto sa pri poplachových reakciách aktivizujú predovšetkým také procesy, ktoré zvyšujú látkovú premenu v kostrových svaloch a zvyšujú celkovú mobilitu. Pôsobením adrenalínu a noradrenalínu sa zvýši metabolizmus v srdcovom svale, zväčší sa lúmen ciev vo svaloch a v prieduškách a nakoniec sa uvoľnia rezervné látky (tuky, sacharidy) determinujúce zvýšenú aktivitu CNS a svalov. Zvyšuje sa i prietok krvi mozgom, čím sa zefektívňuje orientácia a koordinácia svalových pohybov. Zároveň sa aktivizuje kôra nadobličiek a uvoľňujú sa ďalšie hormóny.
Podžalúdková žľaza (pankreas)
Je zmiešanou žľazou, endokrinnou i exokrinnou (obr. 15). Jej vonkajšiu časť tvoria žľazové bunky, ktoré produkujú pankreatickú šťavu do tráviacej rúry a vnútornú tvoria zhluky buniek tvoriace ostrovčeky (Langerhansove ostrovčeky), ktorých produkty sa vstrebávajú priamo do krvi. Majú priemer približne 0,3 mm, v počte milión. U človeka sú tvorené bunkami: A-bunky tvoria glukagón, ktorý pôsobiaci antagonisticky, zvyšuje hladinu krvného cukru. B-bunky produkujú životne dôležitý hormón inzulín, ktorý znižuje hladinu krvného cukru tým, že povzbudzuje ukladanie rezerv glykogénu v pečeni, brzdí glykogenézu (tvorbu glykogénu z bielkovín a tukov), podnecuje a zlepšuje využitie glukózy v tkanivách. Podstata regulácie
koncentrácie cukru v krvi spočíva v schopnosti inzulínu zvyšovať priepustnosť tkanivových buniek pre glukózu a aminokyseliny. Inzulín nie je nevyhnutný pre metabolické procesy, môžu prebiehať aj bez jeho prítomnosti, avšak v oveľa menšej miere. Pri zvýšení hladiny inzulínu v krvi prejde do tkanív viac cukru a jeho koncentrácia v krvi poklesne. V tomto prípade hovoríme o hypoglykémii. V opačnom prípade, teda ak cukor nemôže prestupovať do buniek a hromadí sa v krvi, hovoríme o hyperglykémii.
Pri poruche tvorby inzulínu nastáva ochorenie cukrovka (diabetes mellitus), pričom rozlišujeme dva typy. Typ závislý od inzulínu je spôsobený nedostatočnou tvorbou inzulínu v Langerhansových ostrovčekoch. Typ nezávislý od inzulínu je spôsobený nedostatočnou citlivosťou cieľových tkanív na inzulín.
Hormonálna činnosť iných orgánov
V niektorých orgánoch, zastávajúce úplne inú hlavnú funkciu, sa tvoria látky, ktoré majú podobnú funkciu ako hormóny. Tieto látky označujeme ako tkanivové hormóny (napr. sérotonín, histamín, sekretín, gastrín). Najviac ich vzniká v sliznici tráviacej sústavy, kde regulujú činnosť tráviacej sústavy. Napr. v obličkách v stene ciev glomerulov sa tvorí hormón renín, ktorý hormonálnym pôsobením zužuje cievy a zvyšuje krvný tlak.
Podobné práce | Typ práce | Rozsah | |
---|---|---|---|
Endokrinná sústava | Referát | 2 309 slov | |
Hormonálna (endokrinná) sústava, Pohlavné žľazy | Ostatné | 574 slov | |
Endokrinná žľaza | Referát | 1 976 slov |
Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:
#žľazy s vnútorným vylučovaním #hormony #zľazy svnútorným vylučovanímBiológia človeka
Ďalšie práce z rovnakej sady | Rozsah | |
---|---|---|
Kostrová (oporná) sústava človeka | 6 857 slov | |
Svalová sústava človeka | 4 135 slov | |
Krv a obehová sústava | 7 690 slov | |
Miazgová sústava človeka | 902 slov | |
Dýchacia sústava človeka | 4 295 slov | |
Tráviaca sústava (Systema digestorium) | 8 786 slov | |
Vylučovacia sústava človeka | 2 076 slov | |
Endokrinná sústava – žľazy s vnútorným vylučovaním | 1 810 slov | |
Pohlavná sústava človeka a reprodukcia | 3 553 slov | |
Kožná sústava človeka | 1 899 slov | |
Nervová sústava človeka | 3 658 slov | |
Zmyslové orgány | 1 971 slov | |
Biológia človeka - otázky (test) | 873 slov |