Pohlavná sústava človeka a reprodukcia

Prírodné vedy » Biológia

Autor: Dievča ursula (17)
Typ práce: Referát
Dátum: 16.04.2019
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 3 553 slov
Počet zobrazení: 99
Tlačení: 5
Uložení: 5

Pohlavná sústava

Mužské pohlavné orgány (Organa genitalia musculina)

Pohlavná sústava je tvorená z pohlavných žliaz a prídavných pohlavných orgánov. Pohlavné žľazy produkujú pohlavné bunky (gaméty) a pohlavné hormóny. Ženské pohlavné orgány majú i ďalšiu funkciu, dochádza v nich k splynutiu mužskej a ženskej pohlavnej bunky, zabezpečujú vývin nového jedinca pred narodením a umožňujú jeho vypudenie počas pôrodu.

Vývin pohlavných žliaz je úzko spätý s vývinom močovej sústavy. Obe sústavy sa zakladajú z párovej mezodermovej lišty v zárodočnom období. V štvrtom týždni sa z nej začína odlišovať základ semenníkov (ak je prítomný chromozóm Y) a v desiatom týždni základ vaječníkov. Obe pohlavné žľazy sa zakladajú v brušnej dutine v bedrovej oblasti. Ešte počas vnútromaternicového vývinu zostúpia vaječníky do malej panvy. Semenníky začínajú zostupovať koncom siedmeho mesiaca, a u donoseného novorodenca je ich zostup dokončený. V období detstva až do puberty sú pohlavné žľazy v rastovom a funkčnom kľude. Ich rýchly rast a vstup do funkcie začína v puberte. Od konca puberty sú v plnej funkcii a organizmus sa nachádza v období pohlavnej zrelosti, tvorí pohlavné hormóny pod vplyvom gonadotropných hormónov hypofýzy, a tvorí pohlavné bunky. V 45. roku života začína u žien postupne vyhasínať činnosť pohlavných žliaz (nastáva klimaktérium) a prestávajú sa tvoriť pohlavné bunky, ustáva produkcia hormónov a nastáva menopauza. U mužov dochádza k pozvoľnému zníženiu hormonálnej činnosti a tvorby spermií, avšak tieto funkcie nikdy úplne nezanikajú tak ako u žien.

Pohlavné orgány (obr. 16) rozdeľujeme na vnútorné a vonkajšie. Medzi vnútorné mužské pohlavné orgány patria: semenníky, nadsemenníky, semenovody, semenné mechúriky, hľuzovo-močovo-rúrové žľazy a predstojnica. Vonkajšími pohlavnými orgánmi sú pohlavný úd a miešok.

Pohlavný úd (penis)

Je erektilný kopulačný orgán cylindrického tvaru. Prebieha cez neho močová rúra. Skladá sa z dvoch dutinkatých telies (corpora cavernosa penis) a jedného hubovitého telesa (corpus spongiosum penis), ktoré sú obalené väzivovou blanou. Na nej sa nachádza beztukové

podkožné tkanivo, ktoré umožňuje pohyb kože proti základu. Na povrchu sa nachádza jemná, posuvná pigmentovaná koža.

Pohlavný úd sa skladá z fixovanej časti koreňa (radix penis) a voľnej, kožou pokrytej pohyblivej časti (corpus penis). Kužeľovité zakončenie údu, žaluď (glans penis), prekrýva kožná duplikatúra predkožka (preputium). Na spodnej strane je predkožka pripojená uzdičkou predkožky (frenulum preputii).

Ochabnutý penis meria od lonovej spony 10 − 12 cm, pri obvode 8 − 9 cm. Erigovaný penis je priemerne, podľa posledných výskumov, 13,12 cm dlhý a má obvod 10 − 13 cm. Historicky, najdlhší dokumentovaný penis mal pri erekcii 34,3 cm.

Mechanizmus erekcie

Podnetom k erekcii môže byť priame dráždenie povrchu penisu, ktorý je bohato inervovaný, alebo tiež zodpovedajúcimi psychickými podnetmi. Dutinkaté a hubovité telieska sú tvorené väzivom s veľkým množstvom dutiniek (kaverny), ktoré sa pri pohlavnom vzrušení plnia krvou. Ich vyprázdňovanie a napĺňanie zabezpečujú tepny a žily tak, že krv sa vlieva cez tepny do dutinkatých telies. Naplnenie dutín krvou je sprevádzané stoporením penisu (erekciou). Odvodné žily sa stlačia, čo sťažuje spätný odtok krvi. Ochabnutie penisu je vyvolané opätovným zvýšením tonusu hladkého svalstva tepien. Týmto sa krvný prítok znižuje a krv odteká z komôrok do žíl, čo spôsobí ochabnutie pohlavného údu.

Miešok (scrotum)

Je vakovitý útvar tvoriaci obal pre semenníky, nadsemenníky a semenovody. Párové dutiny oddeľuje väzivová priehradka mieška. Povrch tvorí koža, na ktorej je predozadne prebiehajúci šev (raphe scroti). Koža je jemná, zvrásnená, tmavšia, riedko ochlpená obsahujúca potné a mazové žľazy.

Semenníky (testes)

Sú párové žľazy vajcovitého tvaru, uložené v miešku mimo brušnej dutiny. Ľavý semenník, v porovnaní s pravým, je väčší, ťažší a nižšie uložený. Má veľkosť približne 4 − 5 cm, hmotnosť 25 g. Definitívnu veľkosť dosahujú semenníky medzi 20. – 30. rokom života.

Z tkaniva semenníka vystupujú väzivové priehradky, ktoré vnútro semenníka členia na semenníkové lalôčiky (200 − 300). Vnútro týchto lalôčikov vypĺňajú tenulinké, stočené semenovodné kanáliky (tubuli seminigeri contorti), ktorých stena je tvorená bazálnou membránou, na ktorú zvnútra nasadajú mužské pohlavné bunky v rôznom štádiu vývinu. Pri zadnom okraji semenníkov sa spájajú a spoločne vyúsťujú do kanálikov nadsemenníka. V stene semenovodných kanálikov rozlišujeme dva typy buniek v rôznom štádiu vývinu (zrelé spermie a Sertoliho nezrelé pohlavné bunky).

Zrelé spermie sú uvoľňované do semenovodných kanálikov a zatlačované do nadsemenníka. Vo väzive semenníkov, ktoré vypĺňajú priestory medzi semenovodnými kanálikmi, sa nachádzajú tzv. Leydigove bunky tvoriace endokrinné tkanivo semenníka. Ich hlavným produktom je mužský pohlavný hormón testosterón vylučovaný priamo do krvi. Testosterón ovplyvňuje vývin pohlavných orgánov, dozrievanie spermií, vznik sekundárnych pohlavných znakov (napr. ochlpenie, typ postavy a pod.). Svojim pôsobením na osifikáciu rastových chrupaviek zastavuje rast tela a ovplyvňuje sexuálnu aktivitu muža. Testosterón vplýva na telo muža už počas prenatálneho vývinu. V tomto období však nejde o testosterón produkovaný Leydigovými bunkami, ale androgénmi nadobličiek.

Dozrievanie spermií (spermiogenéza) je nepretržitým procesom, ktorý sa začína v období puberty a trvá až do neskorého veku. Dozrievanie spermií iniciuje luteotropný hormón vylučovaný predným lalokom hypofýzy. Meióza spermií (redukčné delenie, pri ktorom sa diploidné bunky s plným počtom chromozómov rozdelia na haploidné bunky s polovičným počtom chromozómov) a ich ďalšie dozrievanie trvá približne 74 dní. Podmienkou normálnej

tvorby spermií je prísna teplotná regulácia. Spermie dozrievajú len pri teplote asi o štyri stupne nižšej ako je teplota v brušnej dutine. Zrelé spermie obsahujú buď pohlavný chromozóm X alebo Y. Keďže ženské vajíčko má iba chromozóm X, pohlavie dieťaťa u človeka určuje muž. Ak s vajíčkom splynie spermia s pohlavným chromozómom X, oplodnené vajíčko bude mať sadu chromozómov XX, t.j. bude ženského pohlavia. Ak s vajíčkom splynie spermia Y, bude sa zygota ďalej vyvíjať ako chlapec.

Nadsemenníky (epididymis)

Je párová trubica uložená na hornej a zadnej ploche semenníka, dĺžky približne päť centimetrov. Trubica má rozšírenú časť (caput) nasadajúcu na semenníky zhora, pokračuje do tela (corpus) a do chvosta (cauda), ktorý pokračuje do semenovodu. Do nadsemenníka ústia odvodné kanáliky semenníka.

Nadsemenník je tvorený mnohonásobne stočenými trubičkami (ductus epididymidis), dĺžky 4

  • 5 m, spájajúcich sa do jedného vývodu nadsemenníkov – semenovodu. Určitý čas sa v ňom zadržiavajú a ukončujú svoje dozrievanie spermie. Sekrét buniek nadsemenníkov má osobitný význam pre látkový metabolizmus spermií a ich schopnosť pohybu. Zrelé spermie si udržujú v nadsemenníkoch úplnú funkčnú schopnosť 40 dní a pri ejakulácii sú reflexne vytláčané kontrakciou

Semenovod (ductus deferens)

Je svalová rúra dlhá 35 − 40 cm prebiehajúca od nadsemenníkov do brušnej dutiny. Pod močovým mechúrom ústi do močovej rúry, ktorá prechádza prostatou. Prebieha medzi dnom močového mechúra a konečníkom. Stena semenovodu sa skladá z hladkého svalstva, ktoré sa pri pohlavnom vzrušení zmršťuje, zároveň nasáva z nadsemenníkov spermie a vypudzuje ich do močovej rúry.

Semenné mechúriky (glandulae vesiculosae)

Sú uložené na zadnej a spodnej strane močového mechúra. Väčšinou sú párové, 4 − 5 cm dlhé, obsahujúce poprehýbanú trubicu, ktorej vývod ústi do semenovodu. Tieto žľazy produkujú alkalický sekrét, ktorý sa primiešava k ejakulátu, zvyšuje mobilitu spermií a pravdepodobne zabezpečuje aj ich výživu.

Predstojnica (prostata)

Je svalovo-žľazový orgán veľkosti vlašského orecha (vážiaci 25 g) bledohnedej farby, uložený pod dnom močového mechúra. Tvorí ju 30 − 50 tubulo-alveolárnych žliazok, ktoré prostredníctvom 15 − 20 vývodov (ductuli prostatici) vyúsťujú do močovej rúry. Žľazy produkujú zakalený alkalický sekrét, ktorý vyprázdňujú počas rytmického zmršťovania svaloviny semenovodu a vypudzovania spermií z nadsemenníka pri pohlavnom akte. Sekrét zvyšuje životnosť a pohyblivosť spermií a neutralizuje kyslé prostredie pošvy. Obsah prostaty a semenných mechúrikov sa vyprázdňuje do močovej trubice. V nej sa premieša so spermiami a hlienovým sekrétom nadsemenníkov a vzniká ejakulát (sperma). Ejakulát je mierne alkalická lepkavá tekutina, obsahujúca sekréty nadsemenníkov, semenných mechúrikov, prostaty a hľuzovo-močovo-rúrových žliaz. Samotné spermie tvoria len 5 % ejakulátu. Jeho množstvo sa pohybuje od 2 − 3 ml a je priamo úmerné veľkosti semenníkov. Každý mililiter ejakulátu obsahuje viac ako 120 miliónov spermií, t.j. pri pohlavnom styku sa uvoľní 300 − 400 miliónov spermií. Ak je v dávke ejakulátu menej ako 40 − 50 miliónov spermií hovoríme o impotencii. V nadsemenníkoch je uložené množstvo spermií postačujúcich približne na šesť ejakulácií počas 24 hodín.

Hľuzovo-močovo-rúrová žľaza (glandula bulbourethralis)

Je párová žľaza veľkosti hrášku uložená za koreňom penisu. Vystupuje z nej kanálik, ktorý ústi do močovej rúry. Vylučuje lepkavý sekrét primiešavajúci sa do ejakulátu.

Ženské pohlavné orgány (Organa genitalia feminina)

Sú zložené z vonkajších a vnútorných pohlavných orgánov (obr. 17). Medzi vnútorné ženské pohlavné orgány patria: vaječníky, vajíčkovody, maternica a pošva. Vonkajšie ženské pohlavné orgány sa nazývajú ženské ohanbie ku ktorému patria: vrch ohanbia, veľké a malé pysky ohanbia, predsieň pošvy, malé a veľké predsieňové žľazy a hľuza pošvy.

Ženské ohanbie (pudendum femininum)

Vrch ohanbia (mons pubis) je kožná vyvýšenina umiestnená pred symfýzou lonových kostí. Smerom dozadu prechádza v pozdĺžne kožné záhyby podložené tukovým väzivom, do veľkých pyskov ohanbia (labia majora pupendi). Na vonkajšej strane sú tmavšie sfarbené a od puberty sú ochlpené. Ide o terciárne ochlpenie (pubes), ktoré prechádza až na vrch ohanbia. Medzi sebou uzatvárajú štrbinu ohanbia (rima pudendi), v ktorej prekrývajú malé pysky ohanbia (labia minora pudendi). Sú to tenké kožné valy, ohraničujúce vchod do pošvy. Ich podklad tvorí väzivo, ktoré neobsahuje tukové bunky. Obsahujú mazové žľazy. Smerom dopredu smerujú k dráždcu a vytvárajú predkožku (preputium clitoridis) a uzdičku (frenulum clitoridis) dráždca. Smerom dozadu sa zužujú a prechádzajú do veľkých pyskov.

Dráždec (clitoris) je tvorený dvoma dutinkatými telieskami (corpora cavernosa clitoridis) močovej rúry, ktoré sú podobné dutinkatým telesám penisu. Spájajú sa a tvoria telo dráždca (corpus clitoridis), na ktoré nasadá zakrpatený žaluď (glans clitoridis). Má podobnú stavbu

(i ontogenetický vývin) ako penis, preto ho označujeme ako homologický orgán penisu. Podobnosť je najlepšie viditeľná počas prenatálneho vývinu – až do štvrtého mesiaca života plodu sa penis a klitoris prakticky nedajú rozoznať, preto sa prenatálna diagnostika pohlavia plodu pred štvrtým mesiacom nerobí. V dráždci a v malých pyskoch ohanbia je veľké množstvo špecializovaných nervových zakončení, z ktorých vychádzajú podnety k pohlavnému vzrušeniu sprevádzanému miernou erekciou dráždca a čiastočne aj malých pyskov ohanbia.

Medzi malými pyskami je uložená predsieň pošvy, pred ktorou sa nachádza vývod močovej trubice. V sliznici predsiene sa nachádzajú početné malé predsieňové žľazy (glandualae vestibulares minores), v spodine malých pyskov je uložená dlhá hľuza predsiene (bulbus vestibuli) tvorená spleťou žíl a za hľuzou, pri dolnom okraji pošvového vchodu, je uložená párová veľká predsieňová žľaza (glandula vestibularis major, známa ako aj Bartoliniho žľaza). Predsieňové žľazy vylučujú hlienovitý sekrét, ktorý zvlhčuje vchod do pošvy.

Pošva (vagina)

Svalovo-väzivová trubica dĺžky 12 − 14 cm, ktorá tvorí spojenie medzi vonkajšími a vnútornými pohlavnými orgánmi. Uložená je medzi močovou cestou a močovým mechúrom z jednej strany a konečníkom a análnym otvorom z druhej strane. Začína sa od krčku maternice, popri ktorom vytvára vagína klenbu (fornix vaginae) a vyúsťuje do predsiene pošvy (vestibulum vaginae) medzi malými pyskami ohanbia. Pošva s maternicou zviera 90° uhol (anteversio uteri).

Sliznicu pošvy pokrýva viacvrstvový dlaždicový epitel, ktorý prechádza do epitelu vystielajúceho dutinu maternice. Neobsahuje žliazky, ale i napriek tomu je celá pokrytá vrstvou hlienu produkovaným krčkom maternice. Hlien a odlúpené bunky sliznice spolu tvoria belavý sekrét, ktorý rozkladá mikroorganizmy, bežne žijúce v pošvovej sliznici, na kyselinu mliečnu. Takto vzniká v pošve kyslé prostredie predstavujúce prirodzenú ochranu pred patogénmi, ktoré môžu vniknúť do pošvy cez vonkajšie pohlavné orgány. Na sliznici pošvy prebiehajú zmeny, ktoré súvisia s menštruačným cyklom, a práve podľa nich je možné určiť fázu menštruačného cyklu. Riedky hlien je typický pre ovuláciu, počas ktorej sa môžu spermie ľahšie dostať cez krčok maternice. Naopak, počas luteálnej (sekrečnej) fázy, je hlien hustejší.

Vchod do pošvy čiastočne uzatvára sliznicová riasa tzv. panenská blana (hymen), v ktorej je malý otvor (hymen seminularis) umožňujúci odtok menštruačnej krvi. Táto riasa má individuálny tvar, veľkosť a pevnosť. Pri prvom pohlavnom styku sa obyčajne radiálne trhá, a

po prvom pôrode sa prakticky celá stratí. Podľa tvaru okrajov delíme hymen na niekoľko typov: hymen anularis, h. cribriformis, h. finubriatus a h. septus. Ojedinele môže otvor v panenskej blane chýbať – v takom prípade hovoríme o poruche atresia hymenalis, ktorá sa odstraňuje chirurgicky, pretože v opačnom prípade nedochádza k odtoku menštruačnej krvi. Posudzovanie hymenu má význam v súdnom lekárstve. Biologický význam hymenu nie je známy, ale podľa niektorých, dodnes nepotvrdených hypotéz môže hymen u malých dievčat blokovať prechod (fekálnych) baktérií do pošvy a ochraňovať tak vnútorné pohlavné orgány pred infekciou.

Je kopulačným orgánom ženy, slúži k zavedeniu spermií do dutín ženských pohlavných orgánov, a zároveň je vývodnou pôrodnou cestou pri vypudzovaní plodu z maternice. V okolí pošvy sa nachádza riedke väzivo umožňujúce veľkú roztiahnuteľnosť pri pôrode.

Vnútorné pohlavné orgány sú uložené v malej panve a susedia s konečníkom a močovým mechúrom.

Vaječníky (ovaria)

Sú párové pohlavné žľazy oválneho mandľovitého tvaru, ležiace na bočných stenách panvovej dutiny, po stranách maternice. Fixované sú pomocou väziva.

Povrch je pokrytý epitelom, pod ktorým sa nachádza tenká väzivová vrstva. Vaječník sa skladá sa z kôrovej a dreňovej časti.

Dreň vaječníkov je utvorená z väziva, ciev a nervov vstupujúcich do vaječníka, ako aj z malého množstva hladkej svaloviny. Slúži k výžive vaječníkov.

V kôre vaječníkov sa nachádza približne 300 − 400 primárnych folikulov − Graafove folikuly (folliculi ovarici primarii et vesiculosi). Každý primárny folikul je tvorený drobnými folikulárnymi bunkami, medzi ktorými sa nachádza nezrelá ženská pohlavná bunka vajíčko (oocyt), ktoré sa však v detstve ďalej nevyvíjajú. Niektoré z folikulov zanikajú a niektoré sa menia na folliculi ovarici vesiculosi, obsahujúce zrelú pohlavnú bunku vajíčko (ovulum).

Veľkosť, tvar a povrch vaječníkov sa mení podľa ich veku a funkčného stavu. Najväčšie sú medzi 20. a 30. rokom, pomaly sa zmenšujú, a najmenšie sú po klimaktériu. Úplne vyvinutý vaječník je 2,5 − 5 cm dlhý, 1,5 cm široký, 1 cm hrubý, vážiaci 6 − 10 g. Povrch vaječníkov je do puberty hladký, v období pohlavnej dospelosti sa mení, je zbrázdený drobnými jazvičkami po uvoľnených vajíčkach a od vyčnievajúcich folikulov.

Vaječníky sú nielen pohlavnými žľazami produkujúcimi pohlavné bunky, ale sú aj významnými endokrinnými žľazami.

Menštruačný cyklus (obr. 18) sa začína v puberte (medzi 12. – 14. rokom) a končí medzi 40.

– 50. rokom života ženy (v menopauze). V období embryonálneho vývinu je v každom vaječníku 6 − 7 miliónov nezrelých vajíčok, pri narodení už len 700 tisíc a do začiatku puberty sa ich počet zníži na 300 − 400 000. Počas celého fertilného obdobia ženy však dozrie len 400

  • 500 vajíčok, t.j. väčšina folikulov degeneruje. Dodnes sa nepodarilo objasniť, ktoré folikuly sú určené na dozretie a akým mechanizmom sa vyberajú. Podľa niektorých hypotéz však ide

o selekciu najživotaschopnejších vajíčok, čo sa však vzhľadom k úrovni dnešných technológií zatiaľ nedá testovať.

Do obdobia puberty majú nezrelé pohlavné bunky diploidný počet chromozómov. V puberte sa dokončuje redukčné delenie (meióza), pričom z každého oocytu vzniká len jedna pohlavná bunka. V priebehu ovulačného cyklu sa zvyčajne jeden folikul začne účinkom folikulostimulačného a luteinizačného hormónu zväčšovať a približovať sa k povrchu vaječníka. Vo folikule vznikne drobná dutinka s malým množstvom tekutiny. Graafov folikul produkujúci estrogény dosahuje na konci svojho vývinu veľkosť 10 − 15 mm. V čase dozretia vajíčka stúpajúci tlak tekutiny vo folikule napokon zapríčiní jeho prasknutie, folikulárna tekutina vystrekne a vyplaví zrelé vajíčko do pobrušnicovej dutiny. Tento proces sa nazýva ovulácia (nastáva medzi 9 − 14 dňom ovulačného cyklu). Vajíčko je zachytené brušným koncom vajíčkovodu odkiaľ sa dostáva do dutiny maternice. Prasknutý Graafov folikul sa po vypudení vajíčka zacelí a vytvorí žlté teliesko (corpus luteum), ktoré pôsobí ako dočasná endokrinná žľaza produkujúca hormón progesterón. V prípade, ak nedošlo k oplodneniu, žlté teliesko po desiatich dňoch zaniká, a mení sa na belavú väzivovú jazvičku (corpus albicans). Ak dôjde k oplodneniu, žlté teliesko sa mení na žlté teliesko gravidity a funguje do 5. – 6. mesiaca vývinu plodu. Po tomto období jeho funkciu preberá placenta. Progesterón počas gravidity inhibuje (brzdí) dozrievanie ďalších vajíčok a pôsobí na sliznicu maternice, v ktorej sa vyvíja embryo.

Fázy menštruačného cyklu sa počítajú vždy od prvého dňa začatia ovulácie a trvá spravidla 28 dní.

  1. Fáza: menštruácia – odlúčenie, odstránenie poškodenej sliznice maternice a strata menštruačnej krvi (priemerne 50 − 100 ml). Trvá približne 3 − 5 dní.
  2. Proliferačná (folikulárna) fáza – nastáva rast novej sliznice maternice, ktorá je pod vplyvom estrogénov, a dozrievanie Graafovho folikulu. V 14. deň cyklu obvykle Graafov folikul praská a dochádza k ovulácii. Samotná ovulácia trvá len 12 – 24 hodín.
  3. Sekrečná (luteálna) fáza – sliznica maternice sa zväčšuje (dosahuje hrúbku až 5 mm), prekrvuje sa. Tieto zmeny sú ovplyvnené progesterónom vylučovaným žltým telieskom. Trvá od 14. − 27. dňa
  4. Ischemická fáza trvá posledných 24 hodín a nastáva – 28. deň cyklu. Sliznica maternice už nie je pod vplyvom progesterónu a zo zadného laloka hypofýzy sa uvoľňuje oxytocín, čo vyvoláva niekoľkohodinové kŕčovité stiahnutie ciev zásobujúcich sliznicu.

Nedostatočne prekrvená sliznica maternice sa rozpadne a následne dochádza k jej odlupovaniu a menštruačnému krvácaniu, t.j. k začiatku nového cyklu.

Vajíčkovody (tubae uterinae)

Sú párové svalové orgány upevňujúce sa na tzv. rohy maternice, smerujúce k bočnej stene panvy, pričom sú voľne zavesené v pobrušnicovej riase, fixované pobrušnicovým závesom (mesosalpinx).

Stena vajíčkovodu je vystlaná sliznicou, ktorá je na povrchu krytá jednovrstvovým riasinkovým epitelom. Tvorená je špirálovito usporiadaným hladkým svalstvom, ktoré svojím rytmickým zmršťovaním posúva vajíčko smerom k maternici.

Priemerná dĺžka je 10 − 15 cm. Vonkajší, lievikovito rozšírený koniec vajíčkovodu, má na svojom obvode 15 − 20 strapcovitých výbežkov (fimbriae tubae), ktoré sa pri ovulácii prikladajú k povrchu vaječníka a zachytávajú uvoľnené vajíčko. Tento koniec je voľne otvorený do pobrušnicovej dutiny (ostium abdominale tubae). Druhý koniec vajíčkovodu ústí do dutiny maternice.

Pohyb vajíčka, ktorý trvá trvá 3 − 5 dní uľahčujú práve kmitajúce riasinky na vnútornej stene vajíčkovodu. K oplodneniu dochádza približne vo vonkajšej tretine vajíčkovodu. Ak k oplodneniu nedôjde, vajíčko je vstrebané sliznicou vajíčkovodu alebo maternice.

Maternica (uterus)

Je nepárový dutý svalový orgán hruškovitého tvaru, uložený medzi močovým mechúrom a konečníkom v malej panve, naklonený mierne dopredu. Je fixovaná pomocou väzivových pruhov od krčka maternice k bočným stenám malej panvy a ku krížovej kosti.

Stena maternice má štyri vrstvy: vonkajšia vrstva primaterničné väzivo (perimetrium), pod ňou sa nachádza podserózny povlak (parametrium), nasleduje hrubá svalová vrstva (myometrium) a nakoniec najvnútornejšia vrstva sliznica (endometrium).

Sliznica, vystielajúca dutinu maternice, je pokrytá epitelom s riasinkami, ktoré kmitajú k otvoru maternice. Rozlišujeme dve vrstvy sliznice: bazálnu, ktorá nasadá priamo na svalovinu a funkčnú, ktorá mení hrúbku, stav a stavbu v závislosti od menštruačného cyklu (prípadne gravidity). Jej zmeny sú riadené hormonálne. V prípade oplodnenia sa do sliznice maternice uhniezďuje (niduje) oplodnené vajíčko. Sliznica, prostredníctvom tubulóznych žliazok,

vplyvom progesterónu produkuje sekrét do dutiny maternice, ktorý nidáciu uľahčuje. Ak však nedošlo k oplodneniu a nidácii vajíčka, odlupuje sa funkčná časť sliznice, odchádza s neoplodneným vajíčkom a krvou z porušených ciev z tela von. Na sliznicu nasadá svalová vrstva, ktorá tvorí najhrubšiu časť steny maternice. Je tvorená hladkými svalovými bunkami uloženými v troch vrstvách. Väzivová vrstva prechádza z maternice na konečník a močový mechúr a vytvára medzi nimi väzivové záhyby.

Na maternici rozlišujeme tri časti. Prvou je telo maternice (corpus uteri) trojuholníkovitého tvaru, druhou časťou je dno maternice (fundus uteri). Medzi dnom a telom po stranách vstupujú do maternice vajíčkovody. V tomto mieste dutina maternice vybieha do tzv. rohov maternice. Smerom nadol sa maternica zužuje do tretej časti maternice, tzv. krčka maternice (cervix uteri). Krčok sa rozdeľuje sa na dve časti. Jedna sa vnára do pošvy, pošvová časť a zakončuje sa čípkom maternice, druhá prechádza do tela maternice nadpošvová časť. Na vrchole krčku maternice je otvor (ostium uteri), prostredníctvom ktorého komunikuje dutina maternice s pošvou.

U žien, ktoré ešte nerodili, má maternica dĺžku 6 − 8 cm, šírku 4 − 5 cm a hrúbku 2,5 − 3 cm, a hmotnosť 40 − 50 g. Svoje rozmery mnohonásobne zväčšuje počas gravidity (hmotnosť sa zvýši až na 1000 g), a zasahuje do brušnej dutiny až pod bránicu. Po pôrode sa dostáva do svojho pôvodného tvaru, pričom zostáva väčšia o jeden centimeter väčšia a o 30 g ťažšia.

Pohlavné hormóny

Regulujú pohlavné funkcie a s nimi súvisiace deje v organizme. Rozdeľujú sa na ženské (estrogény a gestagény) a mužské (androgény) pohlavné hormóny. Obe pohlavia však tvoria mužské aj ženské pohlavné hormóny, ale v rôznych koncentráciách. V semenníkoch, činnosťou Leydigových buniek, vzniká testosterón. Produkciu a vyplavovanie testosterónu riadi luteotropný hormón hypofýzy. Podobný účinok má androsterón a androgény kôry nadobličiek. Testosterón a androsterón majú maskulizačný účinok v organizme. Spôsobujú vývin sekundárnych pohlavných znakov mužského typu, ochlpenie ohanbia, rast hrtanu (mutácia hlasu), rast fúzov a celkové ochlpenie tela, formujú tiež telesné proporcie. V dospelosti je tvorba testosterónu potrebná na udržanie vitality spermií.

Najdôležitejšími ženskými hormónmi sú estrogény (estradiol a estrón) a gestagény. Medzi gestagény patrí hormón žltého telieska progesterón. Tvoria sa hlavne vo vaječníkoch, v placente a v malom množstve v kôre nadobličiek, u mužov v semenníkoch. Ich tvorba je

riadená z hypofýzo-hypotalamického systému. Produkcia estrogénu je v detstve u oboch pohlaví rovnaká. V dospelosti ich produkcia u žien kolíše v závislosti od veku a štádia menštruačného cyklu. V období puberty sa ich účinkom zväčšujú malé pysky ohanbia, zvyšuje sa sekrečná funkcia a prekrvenie žliaz predsiene pošvy. Zasahujú aj do riadenia cyklických zmien na sliznici maternice. Estrogény determinujú špecifické sexuálne správanie ženy. Vplývajú tiež na vývin mliečnych žliaz, rozloženie tuku, rast prsníkov a formovanie telesných proporcií. Regulujú vývin sekundárnych pohlavných znakov vrátane terciárneho ochlpenia tela (t.j. ochlpenia v podpazuší a v okolí pohlavných orgánov).

Progesterón sa tvorí v žltom teliesku, v kôre nadobličiek a v placente. Najvyššia koncentrácia je na konci gravidity a pred menštruáciou. Udržiava funkčnú časť endometria v sekrečnej fáze, rozširuje alveoly prsnej žľazy, zrýchľuje dýchanie a pulzovú frekvenciu.

Počas gravidity sa v placente tvorí choriogonadotropín, stúpa tiež tvorba estrogénov a progesterónu. Zabezpečujú udržanie maternice na vývin plodu, zastavujú dozrievanie ďalších primárnych folikulov a pripravujú mliečnu žľazu na produkciu mlieka. Na produkciu mlieka tesne pred a po skončení gravidity vplýva luteotropý hormón (prolaktín).

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1 (10-najlepšie, priemer: 0)

Vyhľadaj ďalšie vhodné študentské práce pre tieto kľúčové slová:

#reprodukčný proces človeka

:: Prihlásenie



Založiť nové konto Pridať nový referát

Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE - Referáty, ťaháky, maturita:

0.023