Nervová sústava človeka

Nervová sústava (Systema nervosum)

Nervová sústava je zložitým systémom ľudského tela. Jej úlohou je zabezpečovať kontakt organizmu s prostredím, vnútornú integritu organizmu a koordináciu činnosti ostatných sústav.

Jednou zo všeobecných vlastností živej hmoty je schopnosť odpovedať na zmeny vo vonkajšom alebo vnútornom prostredí. Odpoveď organizmu na podráždenie je sprostredkované práve nervovou sústavou. Zmeny, ktoré vyvolávajú podráždenie nazývame podnety (stimulus). Podnety zaznamenávajú receptory (prijímače), ktoré ich spracúvajú na vzruchy.

Základnou stavebnou a funkčnou jednotkou nervovej sústavy je neurón. Skladá sa z tela, z ktorého výstupujú krátke a dlhé výbežky (obr. 22). Telo je bohaté na cytoplazmu, uprostred

ktorej sa nachádza jadro. Okrem organel sa v cytoplazme nachádzajú jemné vlákna neurofibrily a drobné hrudky Nisslovej hmoty. Neurofibrily prechádzajú z tela do krátkych a dlhých výbežkov. Hmota mizne pri vyčerpaní nervových buniek, pričom po zotavení sa opäť obnovuje. Krátke a rozvetvené výbežky sa nazývajú dendrity. Odstupujú z tela neurónu a vedú vzruchy smerom do nervovej bunky. Spolu s telami buniek tvoria v mozgu a v miehce šedú hmotu. Dlhý výbežok, neurit (väčšina buniek má iba jeden, a môže býť aj jeden meter dlhý), sa vetví až na konci a vedie vzruchy z bunky. Neurity v mozgu a v mieche sú obalené myelínovou pošvou tukovej povahy (myelín). V centrálnej nervovej súsatev tvorí bielu hmotu. V obvodových nervoch majú neurity ešte druhý obal, tvorený plochými Schwannovými

bunkami. Nervové bunky sa rozmnožujú delením v období vntútromaternickového vývinu človeka. Po narodení strácajú schopnosť deliť sa a ich počet je definitívny. Poškodenie alebo zánik neurónu sa už nenahradí. Regeneračnú schopnosť majú iba neurity, ak nie je poškodené ich spojenie s telom bunky. V nervovej sústave sa neuróny spájajú do zložitých reťazcov, ktoré sú anatomickým podkladom ich reflexnej činnosti.

Neuróny sú v centrálnej nervovej sústave (CNS) vzájomne poprepájané. Miesto spojenia medzi dendritom jedného neurónu a axónom (resp. telodendrónom) iného neurónu, alebo jeho telom, sa nazýva synapsia. V synapsiách dochádza k prevodu vzruchu z jedného neurónu do druhého.

Na prenose vzruchu sa zúčastňujú:

  1. receptor,
  1. dostredivé (aferentné) vlákna obvodových nervov,
  1. nervové ústredie v centrálnej nervovej sústave (CNS),
  1. odstredivé (eferentné) nervové vlákna,
  1. výkonný orgán (efektor).

Táto dráha sa nazýva reflexný oblúk (obr. 23) a dej, ktorý po nej prebieha ako reflex. Reflex je reakciou organizmu na podráždenie sprostredkované nervovou sústavou. Umožnujú reakciu organizmu na zmeny prostredia.

Vzruch (impulz) je špecializovaná forma podráždenia, ktorá sa vyvinula z potreby prenosu informácií v organizme. Z receptorov sa prenášajú vzruchy nervovou cestou dostredivým vláknom do centra a z neho odstredivým vláknom do výkonných orgánov –

efektorov (napr. do svalu). Podľa reflexnej teórie je reflex, t.j. prenos vzruchu z receptora nervovou dráhou na efektor, základným prvkom nervovej sústavy. Vzruch sa v synapsiách

prenáša prostredníctvom chemickej látky – mediátora (obr. 24). Najčastejšími mediátormi sú acetylcholín, noradrenalín a dopamín. Keď vzruch prejde na koniec axónu, z tzv. presynaptickej membrány (napr. na konci telodendronu) sa uvoľní mediátor do synapsie a viaže sa na postsynaptickú membránu (napr. na dendrite ďalšej nervovej bunky) a vyvolá podráždenie alebo útlm. Mediátor je následne premenený na neúčinnú látku alebo vstrebaný do presynaptickej membrány. Vzruch prechádza vždy iba jedným smerom. Na jednom neuróne môže byť aj niekoľko tisíc synapsií.

Receptory, ktoré sa na prenose vzruchov zúčastňujú, delíme na:

Exteroreceptory − prijímajú podnety z vonkajšieho prostredia. Patrí sem receptor pre dotyk, tlak, teplo, chlad, bolesť, chuť. Zvláštnu skupinu tvoria telereceptory, ktoré prijímajú podnety zo vzdialeného zdroja (zrakový, čuchový, sluchový receptor).

Interoreceptory − sú uložené na začiatku aorty, v rozvetvení krkavíc a v orgánoch. Zachytávajú podnety z vnútorného prostredia. Zaznamenávajú zmeny pH, zmeny napätia O2 a Co2, zmeny osmotického tlaku krvnej plazmy, mozgovomiechového moku, chemického zloženia krvi, a pod.

Proprioreceptory − nachádzajú sa vo svaloch, šľachách a kĺboch. Informujú o polohe a pohybe tela v priestore.

Z anatomického hľadiska rozdeľujeme nervovú sústavu na centrálnu nervovú sústavu (CNS) (mozog a miecha) a periférnu nervovú sústavu (spojenie CNS s ostatnými orgánmi tela – mozgové, miechové, vegetatívne nervy).

Delenie nervovej sústavy je umelé, keďže funguje vždy ako neoddeliteľný celok. Vo všeobecnosti mozgové a miechové nervy inervujú priečne pruhované svalstvo a vegetatívne nervy inervujú hladké svalstvo.

Centrálna nervová sústava

Je tvorená mozgom a miechou a rozlišujeme v nej dva typy hmoty: bielu a šedú.

Šedá hmota je tvorená telami nervových buniek a ich krátkymi výbežkami. Jej funkciou je analýza a syntéza vzruchov. Tvorí kôru alebo jadrá vo vnútri mozgu.

Bielu hmotu tvoria dlhé výbežky nervových buniek, ktoré sa združujú do nervových dráh a vedú vzruchy.

Obaly centrálnej nervovej sústavy

Mozog človeka spotrebuje približne jednu štvrtinu celkovej energie, ktorú denne prijímame, napriek tomu, že pri porovnaní s celým telom je pomerne malý. Mozog je uložený v lebke a je chránený obalmi pleny.

Vonkajšia tvrdá plena (dura mater) vystiela lebečnú dutinu. Pre mozog tvorí pevný obal a okolo miechy vytvára miechový vak. Pod tvrdou plenou sa nachádzajú dve mäkké pleny: vonkajšia a vnútorná.

Vnútorná (mäkká) plena (pia mater) obaľuje povrch mozgu aj miechy, je bohato prestúpená cievami. Na povrchu mozgu vniká do všetkých brázd.

Vonkajšia (mäkká) plena pavúčnica (arachnoidea) nevniká do záhybov mozgu, a tak medzi vonkajšou a vnútornou plenou vznikajú štrbiny, ktoré sú vyplnené mozgovomiechovým mokom. Mozog a miecha sú mozgovomiechovým mokom obklopené, nadľahčované a chránené pred otrasmi a nárazmi.

Miazgovomiechový mok (liquor cerebrospinalis) je číra bezfarebná tekutina. Bežne neobsahuje takmer žiadne bunky, len nepatrné množstvo rozpustených bielkovín a glukózy. Zmeny v zastúpení týchto látok signalizujú zápal. Okrem priestorov medzi plenami vypĺňa aj mozgové komory.

Mozgové komory (dutiny CNS)

V predĺženej mieche je IV. mozgová komora, ktorá prechádza úzkym kanálikom do III. mozgovej komory v medzimozgu, ktorá otvormi komunikuje s dvomi postrannými mozgovými komorami (I. a II.) – každá sa nachádza v jednej hemisfére predného mozgu. Mozgovomiechový mok sa v komorách neustále tvorí a jeho nadbytok je vstrebávaný do mozgových žíl a žilových splavov.

Chrbtová miecha (medulla spinalis)

Je tvorená 40 − 45 cm dlhým valcovicým povrazcom nachádzajúcim sa v kostenom kanáli, ktorého horný koniec plynulo prechádza do predĺženej miechy. Dolný koniec sa kužeľovito zužuje a končí vo výške druhého bedrového stavca (práve preto je možné vpichom injekčnej ihly medzi 3. a 4. bedrovým stavcom odobrať mozgovomiechový mok k diagnostickým účelom bez toho, aby bola zasiahnutá miecha [lumbálna punkcia]).

Na povrchu miechy je šesť pozdĺžnych rýh. Rozdelenie miechy na dve polovice naznačuje hlboká ryha. Na každej z týchto polovíc môžeme pozorovať ďalšie dve plytké brázdy (prednú a zadnú). Z prednej brázdy vystupujú motorické (pohybové) odstredivé vlákna, zadnou vstupujú do miechy senzitívne vlákna – dostredivé. Spojením predných a zadných koreňov vznikajú miechové nervy, ktoré vystupujú medzistavcovými otvormi. Časť miechy, z ktorej vychádza jeden pár miechových nervov nazývame miechový segment.

Stredom miechy prechádza centrálny kanálik, okolo ktorého je rozložená šedá hmota, ktorá na priereze pripomína písmeno H. Biela hmota obklopuje šedú hmotu. V každej polovici je rozdelená na tri časti: zadnú, postrannú a bočnú, pričom zo všetkých oddielov vychádzajú povrazce tvorené nervovými vláknami. Vlákna prechádzajú z miechy do mozgu alebo zostupujú z mozgu do miechy. Súbor vlákien, ktoré vychádzajú z rovnakého miesta a smerujú spoločne do iného miesta, sa nazývajú nervová dráha. Názov dráhy označuje odkiaľ a kam dráha smeruje.

Miechové nervové dráhy

Krátke dráhy spájajú miechové segmenty. Dlhé dráhy sa rozdeľujú na zostupné a vzostupné.

Zadné povrazce sa skladajú z dráh, ktoré prenášajú vzruchy z receptorov do vyšších oddielov nervovej sústavy – vzostupné. Ich úlohou je sprostredkovanie vnímania dotyku, tlaku a hmatových pocitov.

Predné povrazce obsahujú zostupné dráhy – impulzy z mozgovej kôry pre vedomé pohyby končatín a trupu.

Bočné povrazce obsahujú obidva typy dráh zostupné aj vzostupné. Miecha teda plní dve základné funkcie: prevodovú a reflexnú.

Prevodová funkcia vyplýva zo stavby nervových dráh. Biela hmota sprostredkúva spojenie medzi miechou a vyššími oddielmi CNS (vyššie oddiely môžu kontrolovať činnosť šedej hmoty v mieche).

Reflexná funkcia spočíva v zabezpečovaní pokojového napätia vo svaloch a jednoduchých svalových pohybov predovšetkým obranného charakteru (obranný pohyb vyvolaný bolestivým podnetom). Miecha reguluje reflexne aj mikciu, defekáciu, erekciu a ejakuláciu.

Vzostupné dráhy

  1. Spinotalamická dráha je senzitívna dráha, ktorá vedie vzruchy kožnej citlivosti (bolesť, teplo, chlad, tlak). Končí v medzimozgu, kde sa prepojením ďalšieho neurónu dostáva do temenného
  2. Spinocerebrálna dráha vedie do mozočku a sprostredkúva vedenie vzruchov z kĺbových, svalových a šľachových proprioreceptorov. Podieľa sa na regulácii svalového napätia a svalovej koordinácii (prechádza postrannými povrazcami).
  3. Dráha hlbokej citlivosti vedie zadnými miechovými povrazcami. Touto dráhou prichádzajú do mozgu vzruchy z kože, kĺbov, šliach a svalov (hlboká bolesť v orgánoch).

Zostupné dráhy (motorické)

Vychádzajú zo šedej hmoty mozgu, prebiehajú v predných a postranných povrazcoch miechy.

  1. Pyramídová dráha (hlavná motorická dráha alebo dráha práce a reči).

Začína v pyramídových bunkách šedej mozgovej kôry, predovšetkým v zadnej časti čelového laloka. Prebieha cez bazálne gangliá koncového veľkého mozgu, cez stredný mozog a Varolov most. Na hranici predĺženej a chrbtovej miechy sa pyramídová dráha kríži tak, že vlákna vedúce z pravej polovice veľkého mozgu vstupujú do ľavej polovice miechy a naopak (dráha práce). Časť vlákien (v predĺženej mieche) sa oddeľuje a vstupuje do svalov stimulujúcich artikuláciu reči (jadrá nervov ovládajú jazyk, prehĺtanie a mimické svaly).

Pyramídová dráha je fylogeneticky mladá, preto jej dozrievanie a myelinizácia prebieha až v postnatálnom vývine medzi 2. − 4. rokom života.

  1. Extrapyramídová dráha zahŕňa ostatné zostupné dráhy. Vychádzajú z rôznych útvarov šedej hmoty mozgu (okrem kôry koncového mozgu), najmä zo stredného mozgu a končia v predných stĺpcoch miechy. Tieto dráhy sa podieľajú na udržiavaní svalového napätia, rovnováhy, a ovládajú všetky mimovoľné automatické a poloautomatické pohyby ako sú chôdza, plávanie,

Mozog (encephalon)

Hmotnosť mozgu dospelého človeka je 1500 g, u novorodenca 400 g. Počas ontogenetického vývinu vzniká z hlavového konca nervovej trubice, ktorá sa zakladá z ektodermu na chrbtovej strane embrya.

Mozog delíme na predĺženú miechu, Varolov most, mozoček, stredný mozog, medzimozog a koncový mozog (telencephalon). Predĺžená miecha, Varolov most a stredný mozog tvoria mozgový kmeň (truncus cerebri).

Predĺžená miecha (medulla oblongata)

Je plynulým pokračovaním chrbtovej miechy, dĺžky 20 − 25 mm. Zvrchu je prekrytá mozočkom a je s ním spojená mozočkovými ramienkami. Vo vnútri sa nachádza IV. mozgová komora a z prednej strany vystupuje VI. − XII. pár mozgových nervov.

Usporiadanie šedej a bielej hmoty je iné ako v chrbtovej mieche. Na prednej časti (na klinovej kosti) je prevažne biela hmota. Obsahuje vzostupné a zostupné dráhy (k týmto dráham pristupujú ďalšie dráhy z polohových, pohybových a sluchových receptorov vnútorného ucha). Na zadnej strane, ktorá tvorí dno mozgovej komory, je šedá hmota. Nachádzajú sa v nej jadrá niektorých mozgových nervov a niektoré centrá životne dôležitých nepodmienených obranných reflexov (sanie, vylučovanie slín, prehĺtanie, sekrécia žalúdočných štiav, a pod.).

Retikulárna formácia

Pod súvislou vrstvou šedej hmoty na spodine IV. mozgovej komory je v bielej hmote sieťovito roztrúsená šedá hmota, nazývaná retikulárna formácia (reticulum – sieťka). Z predĺženej miechy siaha ďalej do ostatných častí mozgového kmeňa a medzimozgu.

V retikulárnej formácii sú dve dôležité centrá: centrum dýchania a krvného obehu. Vzostupné dráhy, ktoré vedú z retikulárnej formácie do mozgovej kôry privádzajú vzruchy udržujúce mozgovú kôru v základnej aktivite (v bdení). Poškodenie retikulárnej formácie môže vyvolať dlhotrvajúci spánok (kóma).

Všetky nervové dráhy, ktoré smerujú k mozgovej kôre (vzostupné) vysielajú do retikulárnej formácie postranné vlákna, ide o tzv. nešpecifický senzitívny systém. Z prostredia však pôsobí na organizmus veľké množstvo podnetov. Uvedomujeme si však len niektoré z nich, pretože šedá hmota mozgového kmeňa aktivizuje mozgovú kôru len k prijatiu tých informácií, ktoré sú v danom okamihu potrebné a nevyhnutné.

Varolov most (pons Varoli)

Varolov most je s mozočkom spojený ramienkami. Vystupuje z neho V. pár mozgových nervov

trojklanný nerv. Cez Varolov most prebiehajú vlákna pyramídovej dráhy. Je to dôležitý spojovací článok medzi mozgovou kôrou a nižšími časťami CNS, hlavne s mozočkom.

Mozoček (cerebellum)

Je uložený nad predĺženou miechou a Varolovým mostom. Skladá sa z dvoch hemisfér, ktoré sú v strednej časti spojené tzv. mozočkovým červíkom (vermis cerebelli). Mozočkovými ramienkami je spojený s predĺženou miechou, mostom a stredným mozgom. Na povrchu mozočku je šedá hmota, vo vnútri je biela. Charakteristické rozvetvenie bielej hmoty na

priereze mozočka vytvára tzv. strom života (arbor vitae). V hĺbke bielej hmoty sa nachádzajú zhluky nervových buniek, ktoré tvoria mozočkové jadrá.

Mozoček má významnú funkciu pri regulácii svalového napätia pri automatickom udržovaní rovnováhy. Je dôležitý pri koordinácii vôľou riadených pohybov, najmä jemných, rýchlych a presných. Prichádzajú doň vzruchy z rovnovážnych statokinetických orgánov vnútorného ucha, kĺbov, šľachových a svalových proprioreceptorov, receptorov kože, vegetatívnych orgánov, zraku a sluchu. Mozočková kôra integruje tieto vzruchy spolu s informáciami prichádzajúcimi z motorickej oblasti mozgovej kôry.

Do mozočku ústia niektoré vzostupné dráhy, no rovnako je súčasťou extrapyramídových a pyramídových dráh vedúcich z kôry koncového mozgu. Veľmi dôležité je prepojenie mozočku s kôrou koncového mozgu. V uvedenom spojení sa uplatňuje princíp spätnej väzby. Jej vplyv môže byť povzbudzujúci alebo tlmivý.

Dôsledkom poškodenia mozočku sú ťažké poruchy v spôsobe vykonávania pohybov, hypotónia (znížený tonus svalstva), porušenie koordinácie svalov hovoridiel – nepravidelnosť prejavu. Intoxikácia etylalkoholom spôsobuje zmeny v koordinácii pohybov.

Stredný mozog (mesencephalon)

Je najmenším oddielom mozgu. Spodná časť je tvorená bielou hmotou – sprostredkúva spojenie vzostupných a zostupných dráh. V strednej časti sú jadrá III. a IV. páru mozgových nervov (okohybné nervy). Uprostred strednej časti leží červené jadro (zhluk šedej hmoty a retikulárnej formácie), z ktorého vychádza rubrospinálna extrapyramídová motorická dráha, regulujúca svalové napätie, a prechádza ním Sylviov kanálik spájajúci IV. a III. mozgovú komoru. Na hornej strane stredného mozgu sa nachádzajú dva páry hrbolkov tzv. štvorhrbolie. Do ich prednej časti vstupujú niektoré vlákna zrakového nervu, do zadnej časti niektoré nervy sluchovej dráhy. Štvorhrbolie je podkôrové centrum, ktoré na zrakové a sluchové podnety sprostredkuváva pohybové reakcie očí, hlavy a celého tela. Pod predným párom hrbolkov je centrum zrenicového reflexu, ktorý sa prejavuje zúžením zrenice pri intenzívnejšom osvetlení.

Medzimozog (diencephalon)

Vo vnútri medzimozgu (obr. 25) sa nachádza III. mozgová komora. Strop komory je blanitý a je k nemu pripojená šištička (epifýza), ktorej funkcia nie je celkom istá. Epifýza produkuje melatonín, hormón inhibujúci aktivitu pohlavných hormónov. Jeho produkcia je závislá od

dĺžky svetelného dňa − čím je dlhší (napr. v lete), tým je jeho produkcia nižšia. Bočné steny mezimozgu tvoria pravý a ľavý medzimozgový hrboľ – thalamus, a spodnú stenu spodina medzimozgu – hypothalamus.

Talamus je spojený s mozgovou kôrou, čo znamená, že do mozgovej kôry prepája vzruchy z nižších oddielov centrálneho nervstva, ale jeho činnosť je zároveň riadená mozgovou kôrou. Predovšetkým je prepojovacou stanicou takmer všetkých aferentných vlákien vedúcich z receptorov do mozgovej kôry. V ňom nadobúdajú všetky vzruchy citové zafarbenie. Pri prudkých citových reakciách (afektoch) vyvoláva

vegetatítvne a motorické reakcie (zblednutie, plač, búšenie srdca) tým, že vysiela impulzy k vegetatívnemu aj extrapyramídovému systému.

Pod hypothalamom sa nachádza mozgový prívesok – hypofýza. Zadný lalok hypofýzy je s hypotalamom spojený stopkou. Hypotalamus je najdôležitejším nadradeným koordinačným centrom vegetatívnych funkcií. Parasympatické nervy majú regulačné centrá v predných lalokoch hypotalamu, sympatické nervy v zadnej časti hypotalamu. Dráždením parasympatika sa cievy rozširujú, zvyšuje sa pohyb (peristaltika) žalúdka a spomaľuje sa srdcová činnosť.

Sympatické nervy zvyšujú krvný tlak, zrýchľujú srdcovú činnosť a znižujú činnosť tráviacej sústavy (rozširujú cievy srdca a svalov, zužujú cievy vnútorných orgánov).

Niektoré jadrá hypotalamu vykazujú neurosekrečnú aktivitu. Produkujú hormóny, ktoré prechádzajú do zadného laloka hypofýzy (antidiuretický hormón a oxytocín).

V strednej oblasti hypotalamu sa nachádzajú centrá sýtosti a hladu (riadia metabolizmus tukov a sacharidov). Narušenie centra sýtosti vedie k abnormálne zvýšenej chuti do jedla. Porušenie funkcie centra hladu vedie k strate chuti a chudnutiu.

Predné laloky hypotalamu zabezpečujú potenie a rozširovanie ciev pri zvýšení teploty, zadné laloky vyvolávajú produkciu tepla – zvýšenie metabolizmu a kontrakciu svalstva.

Ďalšími funkciami hypotalamu sú riadenie objemu telesných tekutín, príjmu vody, riadenie stáleho osmotického tlaku, a riadenie afektívneho a sexuálneho správania.

Predný mozog (prosencephalon) alebo koncový mozog (telencephalon)

Tvorený je dvomi hemisférami, ktoré sú navzájom spojené svorovým telesom (corpus callosum), ktoré predstavuje zhluk bielej hmoty. Na povrchu hemisfér je šedá hmota, plášť (pallium) a vnútro vypĺňa biela hmota. V spodnej časti sa nachádzajú jadrá šedej hmoty (spodinové uzliny, bazálne gangliá).

Povrch hemisfér tvoria brázdy (sulci), medzi ktorými sú závity (gyri). Najväčšou brázdou je centrálna (Rolandova) brázda, na prednej strane približne uprostred, medzi predným a zadným pólom pologule. Hlboká brázda po stranách sa označuje ako postranná jama (fossa cerebri lateralis). Tieto brázdy rozdeľujú hemisféry na jednotlivé laloky. Pred Rolandovou brázdou je čelový lalok, za ňou temenný lalok, pod postrannou jamou leží spánkový lalok, a vzadu za spánkovým a temenným lalokom záhlavný lalok.

Limbický systém

Je najstaršou časťou kôrového tkaniva a má jednoduchú stavbu. Skladá sa z kôrového lemu obklopujúceho spodnú časť mozgovej hemisféry a zo skupiny útvarov – hippocampus a amygdala. Najpočetnejšie spojenia sú medzi limbickým systémom a hypotalamom a talamom. Zúčastňuje sa na koordinácii vegetatívnych a somatických funkcií pri emocionálnom správaní. Hoci sú emotívne prejavy tlmené mozgovou kôrou, nedajú sa ani iniciovať ani utlmiť. Uplatňujú sa pri riadení sexuálneho správania, strachu a pod.

Biela hmota predného mozgu

Podľa smeru vedenia vzruchov rozdeľujeme nervové dráhy v bielej hmote na asociačné, komisurálne a projekčné.

Asociačné dráhy spájajú rôzne útvary kôry v tej istej hemisfére. Umožňujú analyticko- syntetickú činnosť kôry.

Komisurálne dráhy spájajú rovnaké miesta kôry obidvoch pologúľ.

Projekčné dráhy spájajú kôru s nižšími oddielmi CNC (kôra-bazálne gangliá).

Mozgová kôra

Fylogeneticky strašia časť allocortex, mladšia neocortex – fylogeneticky najmladšou a najdokonalejšou časťou mozgu. Je hrubá 2 − 5 mm, z histologického hľadiska je tvorená šiestimi vrstvami buniek.

Kôra riadi činnosť organizmu, je sídlom vyššej nervovej činnosti. Registruje, analyzuje a syntetizuje vzruchy, ktoré do nej prichádzajú, vydáva impulzy, čím odpovedá na zmeny. V kôre sú miesta s identickou mikroskopickou stavbou a funkciou, kôrové projekčné miesta. Väčšinou sú párové a sú uložené na rovnakých miestach v obidvoch hemisférach. Do týchto kôrových oblastí sa premietajú informácie z rôznych častí tela. Kôrové oblasti do ktorých prichádzajú vzruchy z rôznych nervových zakončení sa nazývajú kôrové analyzátory. Kôrové centrá zaujímajú malú časť kôry. Rozsiahlejšiu oblasť tvoria asociačné oblasti umožňujúce prepojenia rôznych častí kôry.

Motorické kôrové centrum je uložené v čelovom laloku pred centrálnou brázdou. Vychádzajú z neho zostupné vlákna pyramídovej dráhy.

Motorické kôrové centrum reči – Brokovo − poškodením vzniká neschopnosť vyjadriť myšlienky hovorenou rečou (motorická afáza).

Kôrové centrum kožnej citlivosti leží v temennom laloku (bolesť, chlad, teplo, dotyk).

Zrakové centrum je uložené v tylovom záhlavnom laloku. Končí sa v ňom zraková dráha. Tesne vedľa zrakového centra leží v dominantnej hemisfére vizuálne centrum reči.

Sluchové centrum sa nachádza v spánkového laloku. Vedú doň vlákna z vnútorného ucha. V zadnej časti sluchového centra je v dominantnej hemisfére oblasť akustického centra reči. Sluchové centrum vníma všetky zvuky, okrem zvukov ľudskej reči.

Chuťové centrum sa nachádza nad postrannou jamou za zadným centrálnym závitom.

Čuchové centrum sa nachádza na spodine čelového laloku. Pri defektoch dochádza k strate identity, sebavnímania, chybnému vnímaniu okolia a cudzích jedincov.

Obvodové nervy

Delíme ich na mozgové, miechové a vegetatívne. Podľa smeru vedenia vzruchov rozlišujeme obvodové nervy na dostredivé, odstredivé a zmiešané.

Dostredivé nervy sú senzitívne, vedú podnety týkajúce sa tepla, chladu, dotykov, zraku a pod. z kože, svalov, šliach a útrobných orgánov a ďalších zmyslových receptorov.

Odstredivé nervy obsahujú vlákna odstredivé – vzruchy vedú k svalom (motorické vlákna) alebo k žľazám (sekretorické vlákna).

Väčšina obvodových nervov sú nervy zmiešané. Obsahujú dostredivé a odstredivé vlákna.

Mozgové nervy

Rozlišujeme 12 párov nervov, pričom I. – V. pár vystupuje z mozgu, VI. – XII. vystupuje z predĺženej miechy.

  1. Čuchové nervy (nervi olfactori) tvoria dostredivé senzorické výbežky čuchových buniek. Vystupujú z čuchovej oblasti nosovej sliznice, prechádzajú dierkovanou platničkou čuchovej kosti a končia v čuchovej oblasti mozgu. Vedú čuchové
  2. Zrakový nerv (nervus opticus) – začína sa receptormi v sietnici oka, vstupuje do lebečnej dutiny, kde si vymieňa niektoré vlákna s druhostranným zrakovým nervom a zakončuje v nižších zrakových oblastiach
  1. Kladkový nerv (nervus trochlearis) inervuje jeden okohybný
  2. Trojklaný nerv (nervus trigeminus) – vzniká spojením dvoch senzitívnych a jednej zmiešanej vetvy. Je hlavným senzitívnym nervom hlavy. Senzitívne vlákna sa začínajú pri receptoroch kože tváre a sliznici ústnej a nosovej Senzitívne vlákna inervujú oči aj zuby. Senzitívne aj motorické vlákna ležia na spodine štvrtej mozgovej komory.
    1. Vetva – senzitívne vlákna z receptorov kože čela, horných mihalníc a nosového koreňa.
    2. Vetva – senzitívne vlákna z receptorov tváre, vonkajšieho nosa, podnebia a zubov hornej čelusti.
    3. Vetva je zmiešaná – dolná čelusť, jazyk, motorické vlákna zo žuvacích
  3. Odťahujúci nerv (nervus abducens) patrí k trojici nervov inervujúcich okohybné svaly. Ide najmä o motorické nervy, ktorých jadrá sú uložené v predĺženej
  1. Jazykovohltanový nerv (nervus glossopharyngeus) je zmiešaný. Jeho senzitívne vlákna prichádzajú do predĺženej miechy z chuťových receptorov sliznice jazyka a začiaku Autonómna časť nervu inervuje hladkú svalovinu vývodov príušnej žľazy.
  2. Blúdivý nerv (nervus vagus) je zmiešaný, najdlhší nerv vôbec. Doslova blúdi po rôznych telových dutinách. Dostredivé vlákna prichádzajú z receptorov tráviacej trubice a dýchacích orgánov. Nerv vysiela vlákna aj k srdcovej
  3. Vedľajší nerv (nervus accesorius) má predovšetkým motorické vlákna, inervuje niektoré svaly krku (veľký trapézový sval).

Miechové nervy

Miechových nervov je 31 párov. Delíme ich na osem párov krčných, dvanásť párov hrudných, päť párov driekových, päť párov krížových a jeden pár kostrčový. Krčný pletenec vzniká spojením predných vetiev prvých štyroch krčných nervov. Senzitívne vlákna inervujú kožu krku, temennú časť hlavy a motorické (odstredivé) nervy vedú k bránici a k svalom krku. Ramenný pletenec je tvorený z predných vetiev 5. – 8. páru krčných nervov a z prvého páru hrudných nervov. Inervuje kožu a svaly hornej končatiny. Predné vetvy ďalších hrudných nervov netvoria pletenec, ale samostatne inervujú medzirebrové svaly a kožu hrudníka. Najmohutnejší je pletenec driekovokrížový, ktorý vzniká z predných vetiev všetkých driekových, krížových nervov a z kostrčového nervu. Inervujú senzitívne aj motoricky svaly a kožu dolnej časti brušnej dutiny, dolnú časť panvy, vonkajšie pohlavné orgány a dolné končatiny. Z tohto pletenca vychádza aj sedací nerv (nervus ischiadicus), ktorý inervuje dolné končatiny.

Vegetatívne nervy

Vegetatívne (autonómne) nervy motoricky inervujú hladké svaly, steny vnútorných orgánov, ciev a vývodov žliaz. Vegetatívne nervy vychádzajú z centrálnej nervovej sústavy spolu s mozgovými a miechovými nervami, oddeľujú sa od nich a tvoria samostané nervy. Podľa smeru vedenia vzruchu ich delíme na odstredivé a dostredivé. Odstredivé vlákna delíme na parasympatické a sympatické (viď vyššie).

Zones.sk – Zóny pre každého študenta
https://www.zones.sk/studentske-prace/biologia/17274-nervova-sustava-cloveka/