Zrak a videnie

Zrak a videnie 

Zrak je zmysel, ktorý umožňuje živočíchom vnímať svetlo, rôzne farby, tvary a slúži k celkovému vnímaniu okolia. Je zameraný predovšetkým na vnímanie kontrastu, a teda aj kontúr a významne sa podieľa na orientácii v priestore. Pre človeka je zrak najdôležitejším zmyslom a to predovšetkým preto, že až 80% informácii z prostredia vnímame vďaka nemu.

Zmyslovým orgánom zraku je oko (oculus), je zložené z očnej gule a prídavných orgánov. Vlastná svetlocitlivá vrstva oka je sietnica, ktorá obsahuje fotoreceptory, vysoko-špecializované svetlocitlivé bunky, tyčinky a čapíky vďaka ktorým obraz vzniká. Tie sú vnorené v pigmentovom epitele, ktorý zabezpečuje ich výživu a svetelnú izoláciu.

Samotné videnie, resp. vlastné vnímanie svetla je založené na citlivosti zrakových pigmentov (napr. rodopsin) na svetlo. Svetlom sa zrakové pigmenty rozkladajú, čím sa spustí reťazec chemických reakcií, ktoré vedú ku zmene signálu na elektrický potenciál, vzruch, ktorý prenáša informácie do zrakových centier mozgu, vďaka čomu potom môžeme vnímať okolitý svet.

K dokonalosti zrakového vnímania sú potrebné časti oka tvoriace jeho optický systém (rohovka, komorová tekutina, šošovka, sklovec), ktoré následne sústreďujú paprsky tak, aby ich ohnisko bolo na sietnici. Pri sebemenšej poruche alebo nedokonalosti optického systému sa na sietnici nemôže vytvoriť ostrý obraz a hovoríme tak o refrakčných poruchách ako krátkozrakosť, ďalekozrakosť, astigmatizmus a do určitej miery aj presbyopia. Ich výsledkom je znížená zraková ostrosť do diaľky, blízka alebo na obe tieto vzdialenosti. Očné chyby je potom potrebné korigovať okuliarmi, kontaktnými šošovkami alebo chirurgicky.