Odpad je vec, ktorej sa jej majiteľ chce zbaviť, prípadne hnuteľná vec, ktorej odstránenie je potrebné z hľadiska ochrany životného prostredia.
Odpad existuje už od vzniku života. V prírode však odpad väčšinou nepredstavuje problém, pretože sa stáva surovinou alebo potravou pre ďalšie organizmy. Odumreté rastliny, výkaly živočíchov či zvyšky tiel sa rozkladajú a vracajú späť do kolobehu látok.
Ak by v prírode neexistovali rozkladné mikroorganizmy, pôda v listnatých lesoch by bola pokrytá obrovskou vrstvou opadaného lístia. Práve baktérie, huby a iné mikroorganizmy zabezpečujú, že sa prírodný odpad rozkladá a mení na látky využiteľné pre ďalší život.
Odpady môžeme rozdeliť na dva základné druhy:
Prírodný odpad vzniká prirodzene v prírode. Patrí sem napríklad opadané lístie, zvyšky rastlín, uhynuté organizmy alebo výkaly zvierat.
V prírode funguje kolobeh látok:
rastliny → bylinožravce → mäsožravce → chrobáky → mikroorganizmy → živiny v pôde → rastliny
Tento kolobeh je takmer dokonalý, pretože každý prírodný odpad má svojho „odberateľa“. To znamená, že existujú organizmy, ktoré ho dokážu rozložiť, spotrebovať alebo premeniť na živiny.
Odpad vytvorený človekom predstavuje oveľa väčší problém. Ľudia vyrábajú materiály, ktoré príroda nedokáže jednoducho rozložiť. Ide najmä o plasty, chemikálie, kovy, elektronický odpad či rádioaktívny odpad.
Pre mnohé druhy ľudského odpadu neexistuje prirodzený organizmus, ktorý by ho vedel rýchlo spracovať. Preto sa odpad hromadí a môže znečisťovať pôdu, vodu aj ovzdušie.
Každé mesto má svoje továrne, elektrárne, čistiarne odpadových vôd a skládky. Tieto zariadenia súvisia s tým, ako žijeme. Umožňujú nám pohodlie, výrobu, dopravu, bývanie a vyššiu životnú úroveň.
Zároveň však vytvárajú veľké množstvo odpadu. V súčasnosti sa spoločnosť denne zbavuje obrovského množstva:
Niektoré predmety sa po uložení do zeme časom rozložia, no mnohé, najmä umelé hmoty, sa rozkladajú veľmi pomaly. Ak sa nenájde vhodný spôsob ich spracovania alebo zneškodnenia, budú sa hromadiť a zaťažovať planétu desiatky až stovky rokov.
Odpad sprevádza človeka od nepamäti. Spočiatku ľudia odhadzovali zvyšky tam, kde sa práve nachádzali. Bolo ich však oveľa menej a používali najmä prírodné materiály, ktoré sa dokázali rozložiť.
Zmena nastala vtedy, keď sa ľudia začali usádzať a vytvárať mestá. Na jednom mieste sa začalo hromadiť viac ľudí, viac zvyškov a viac odpadu. Postupne vznikali prvé skládky.
Za jednu z najstarších známych skládok sa považuje nálezisko pri francúzskom meste Solutré. Pred približne 40 000 rokmi sa tam zdržiavali pravekí lovci. Pod strmým zrázom sa našla rozsiahla vrstva kostí divokých zvierat hrubá až približne 2,5 metra. Nachádzali sa tam pozostatky asi 100 000 zvierat.
Veľký zlom nastal najmä v 60. rokoch 20. storočia, keď sa produkcia odpadov začala prudko zvyšovať. Súviselo to s rozvojom priemyslu, rastom miest, vyššou spotrebou a masovým používaním plastov.
Ľudia začali vyrábať a používať veľké množstvo materiálov, ktoré sú síce praktické, ale v prírode sa rozkladajú veľmi dlho.
Medzi hlavné príčiny pribúdania odpadu patria:
| Materiál | Použitie | Problém |
|---|---|---|
| Polyetylén | plastové nádoby, fľaše, potravinové obaly | rozkladá sa veľmi dlho |
| Polystyrén | jednorazové misky, poháriky, obaly | ľahko sa drobí a znečisťuje prostredie |
| Nylon | odevy, koberce, rybárske siete | môže dlhodobo zaťažovať prírodu |
| Plasty všeobecne | obaly, tašky, nádoby, výrobky | príroda ich nevie rýchlo rozložiť |
Niektoré materiály sa môžu rozkladať desiatky až stovky rokov. Napríklad ohorok z cigarety sa môže rozkladať veľmi dlho a zároveň obsahuje látky škodlivé pre životné prostredie.
Osobitným druhom odpadu je rádioaktívny odpad. Vzniká napríklad pri využívaní jadrovej energie, vo výskume alebo v zdravotníctve.
Jeho najväčším problémom je veľmi dlhý čas rozpadu rádioaktívnych látok. Niektoré rádioaktívne prvky môžu byť nebezpečné tisíce až desaťtisíce rokov. Preto si rádioaktívny odpad vyžaduje mimoriadne bezpečné skladovanie a prísnu kontrolu.
Hromadenie odpadu má vážne následky pre prírodu aj človeka. Najväčším nebezpečenstvom sú látky, ktoré môžu ohrozovať zdravie a život.
Príroda je prepojený systém. To znamená, že znečistenie jednej zložky prostredia sa môže preniesť aj do ďalších. Ak sa škodlivé látky dostanú do vody, môžu sa neskôr objaviť v pôde, rastlinách, živočíchoch a nakoniec aj v potrave človeka.
Znečistenie sa môže šíriť:
Ak sa napríklad nebezpečná látka dostane do rieky, môže sa preniesť do rýb, ktoré neskôr konzumuje človek. Podobne sa škodliviny zo skládok môžu dostať do podzemnej vody alebo pôdy.
Veľkým problémom sú neorganizované divoké skládky. Vznikajú tam, kde ľudia nelegálne vyhadzujú odpad do prírody, napríklad do lesa, k rieke, na lúku alebo na okraj obce.
Divoké skládky sú nebezpečné, pretože odpad na nich nie je triedený. Často sa tam nachádza všetko spolu:
Takéto skládky môžu znečisťovať pôdu, vodu aj ovzdušie. Znižujú tiež estetickú hodnotu krajiny a môžu byť zdrojom zápachu.
Na miestach s veľkým množstvom odpadu sa môžu premnožiť škodcovia, napríklad potkany. Tie vyhľadávajú zvyšky potravy a môžu prenášať rôzne infekcie a choroby.
Ak sa škodcovia dostanú do kontaktu so škodlivými látkami, môžu ich ďalej šíriť do okolia.
Lepším riešením ako divoké skládky sú riadené skládky. Ide o skládky, ktoré sú kontrolované a technicky zabezpečené tak, aby čo najmenej ohrozovali životné prostredie.
Riadená skládka má zvyčajne:
Ešte vhodnejšie sú triedené skládky, na ktoré sa ukladajú iba odpady, ktoré nie sú nebezpečné a nedajú sa recyklovať ani inak využiť.
| Dôsledok | Vysvetlenie |
|---|---|
| Znečisťovanie životného prostredia | Odpad môže poškodzovať pôdu, vodu a ovzdušie. |
| Vznik skládok | Pri veľkom množstve odpadu vznikajú riadené aj divoké skládky. |
| Premnoženie škodcov | Odpad priťahuje potkany, hmyz a iné škodce. |
| Riziko chorôb | Škodcovia a kontaminovaný odpad môžu šíriť infekcie. |
| Trvalé zaťaženie prostredia | Niektoré látky sa rozkladajú veľmi dlho. |
| Zníženie estetickej hodnoty krajiny | Odpad v prírode kazí vzhľad miest, obcí a krajiny. |
| Ohrozenie zdravia človeka | Škodlivé látky sa môžu dostať do vody, vzduchu a potravín. |
Nakladanie s odpadmi upravujú právne predpisy. Ich úlohou je zabezpečiť, aby sa odpad zbieral, triedil, prepravoval, zhodnocoval a zneškodňoval tak, aby neohrozoval zdravie ľudí ani životné prostredie.
V minulosti bolo dôležitou súčasťou aj preberanie európskej legislatívy. Slovenská republika postupne prispôsobovala svoje právne predpisy pravidlám Európskej únie.
Medzi dôležité oblasti právnej úpravy patria:
Komunálny odpad je odpad, ktorý vzniká najmä v domácnostiach na území obce. Patrí sem aj odpad podobného charakteru, ktorý vzniká pri činnosti právnických osôb alebo podnikateľov.
Do komunálneho odpadu patria napríklad:
Drobné stavebné odpady vznikajú pri bežných udržiavacích prácach, napríklad pri menších opravách domu alebo bytu. Môže ísť o zvyšky omietky, tehál, dlažby, betónu alebo iného stavebného materiálu.
Pôvodca odpadu je každý, koho činnosťou odpad vzniká. Môže to byť občan, firma, obec, škola, nemocnica alebo iná organizácia.
Pôvodcom odpadu je aj ten, kto odpad upravuje, mieša alebo s ním vykonáva činnosti, ktorými sa mení jeho povaha alebo zloženie.
Držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Môže ísť o fyzickú osobu, firmu alebo inú právnickú osobu.
Platiteľ miestneho poplatku je zvyčajne vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, bytu či nebytového priestoru. Tento poplatok súvisí so zberom a nakladaním s komunálnym odpadom.
Zber odpadu znamená zhromažďovanie, triedenie alebo prípravu odpadu na prepravu.
Zhromažďovanie odpadu je dočasné uloženie odpadu pred ďalším nakladaním. Ide napríklad o uloženie odpadu do kontajnera, zbernej nádoby alebo zberného dvora.
Triedenie odpadu je rozdeľovanie odpadu podľa druhov. Cieľom je oddeliť zložky, ktoré možno recyklovať alebo inak využiť.
Triedi sa napríklad:
Držiteľ odpadu má povinnosť nakladať s odpadom tak, aby neohrozoval zdravie ľudí ani životné prostredie.
Medzi základné povinnosti patria:
Obec vo všeobecne záväznom nariadení upravuje, ako sa na jej území vykonáva zber, preprava a zneškodňovanie komunálneho odpadu a drobného stavebného odpadu.
Katalóg odpadov slúži na rozdelenie a označenie jednotlivých druhov odpadu. Každý druh odpadu má svoj kód a zaradenie.
Odpady sa môžu označovať napríklad ako:
| Kód | Druh odpadu | Označenie |
|---|---|---|
| 20 01 01 | papier a lepenka | O |
| 20 01 02 | sklo | O |
| 20 01 39 | plasty | O |
| 20 01 40 | kovy | O |
| 20 02 01 | biologicky rozložiteľný odpad | O |
| 20 03 01 | zmesový komunálny odpad | O |
| 20 03 02 | odpad z trhovísk | O |
| 20 03 03 | odpad z čistenia ulíc | O |
| 20 03 07 | objemný odpad | O |
| Kód | Druh odpadu | Označenie |
|---|---|---|
| 20 01 21 | žiarivky a iný odpad obsahujúci ortuť | N |
| 20 01 31 | cytotoxické a cytostatické liečivá | N |
| 20 01 33 | vybrané batérie a akumulátory obsahujúce nebezpečné látky | N |
| 20 01 23 | vyradené zariadenia obsahujúce chlórfluórované uhľovodíky | N |
| 20 01 35 | vyradené elektrické a elektronické zariadenia obsahujúce nebezpečné časti | N |
| 20 01 99 | inak nešpecifikované odpady | N |
S odpadom možno nakladať viacerými spôsobmi. Najlepšie je, ak sa vzniku odpadu predchádza. Ak už odpad vznikne, mal by sa triediť, recyklovať alebo inak využiť.
Najlepším riešením je vytvárať čo najmenej odpadu. Pomáha napríklad:
Triedenie umožňuje oddeliť jednotlivé druhy odpadu a pripraviť ich na recykláciu alebo iné využitie.
Recyklácia znamená opätovné spracovanie odpadu na nový materiál alebo výrobok. Recyklovať sa dá najmä papier, sklo, kovy a niektoré druhy plastov.
Recyklácia je ekologická, ale nemusí byť vždy ekonomicky výhodná. Pri niektorých materiáloch je spracovanie náročné a výsledný recyklovaný materiál nemusí mať rovnakú kvalitu ako pôvodná surovina.
Kompostovanie je spôsob spracovania organického odpadu. Ide napríklad o zvyšky rastlín, trávu, lístie, šupky z ovocia a zeleniny.
Výsledkom kompostovania je kompost, ktorý obsahuje živiny a môže sa použiť na zlepšenie pôdy.
Niektoré druhy odpadu možno využiť na získanie energie spaľovaním. Spaľovať sa však nesmie akýkoľvek odpad.
Pri spaľovaní nevhodných materiálov, najmä niektorých plastov, môžu vznikať jedovaté a karcinogénne látky. Preto sa spaľovanie odpadu musí vykonávať len v špeciálnych zariadeniach, ktoré majú prísnu kontrolu emisií.
Skládkovanie znamená uloženie odpadu na skládku. Malo by ísť najmä o odpad, ktorý už nie je možné recyklovať, kompostovať ani inak využiť.
Skládkovanie by malo byť poslednou možnosťou, pretože dlhodobo zaťažuje životné prostredie.
Odpady sú prirodzenou súčasťou života, no v modernej spoločnosti sa stali veľkým ekologickým problémom. Príroda si vie poradiť s prírodným odpadom, ale mnohé materiály vytvorené človekom sa rozkladajú veľmi dlho alebo sa nerozložia vôbec.
Preto je dôležité, aby sa odpad nielen odstraňoval, ale najmä triedil, recykloval a znižovalo sa jeho množstvo. Najlepším riešením je predchádzať vzniku odpadu už pri výrobe a spotrebe. Každý človek môže prispieť tým, že bude nakupovať rozumne, triediť odpad, kompostovať biologický odpad a nevyhadzovať odpad do prírody.