Prvoústovce – Protostomia – Vývinová vetva

Prvoústovce – Protostomia – Vývinová vetva

Patria sem živočíchy, ktorým sa v embryonálnom vývine na mieste prvoúst /blastoporu/ vyvinuli ústa. Análny otvor sa vytvára druhotne. Nervová sústava ja na brušnej strane tela, cievna sústava je na chrbtovej strane. Druhotná telová dutina – célom /ak je prítomná/ vzniká z endodermu. Ak majú kostru, je vonkajšia, vzniká z endodermu. Je tvorená organickými látkami, alebo uhličitanom vápenatým.

Skupina: necélomové prvoústovce /Acoelomata/
Bunky tretej zárodočnej vrstvy netvoria súvislé tkanivo, ale iba prenikajú do prvotnej telovej dutiny a tvoria tam obyčajne mezenchým. Tretiu zárodočnú vrstvu – mezoderm nemajú ešte vyvinutú.

Kmeň: ploskavce – Plathelminthes
Majú predozadne  /dorzoventrálne/ sploštené telo, veľké od niekoľkých mm do 20m. Majú jeden prijímací a zároveň aj vyvrhovací otvor. Voľne žijúce /ploskulice/ majú na povrchu tela obrvený epitel, postupnou špecializáciou druhov obrvenie mizne. Cudzopasné majú na povrchu tela ochranný obal – kutikulu, ktorý ich chráni pred natrávením. Telo tvorí obyčajne hlavová a trupová časť – dvojstranná /bilaterálna/súmernosť tela. Na hlave sa často nachádzajú pigmentové škvrny – očká. Parazity majú na nej  prichytávacie háčiky a prísavky. Pohyb zabezpečuje kožno-svalový vak /tvorí ho pokožka a okrúhle, pozdĺžne a šikmé svaly/. Primitívnejšie druhy sa pohybujú obrvenými bunkami pokožky.

Prvotná telová dutina sa nazýva schizocél. Je vyplnená mezenchýmom.
TS - je jednoduchá. Tvorí ju /podobne ako u mechúrnikov/ jeden otvor – prijímací a zároveň aj vyvrhovací /cyklické trávenie/. Majú jednoduché, alebo rozvetvené črevo bez análneho otvoru.

VS - protonefrídie /najjednoduchšia VS/. Základom protonefrídií sú plamienkové bunky /začínajú nimi/. Plamienkové bunky sú duté, vo vnútri kmitajú bičíky /pripomínajú plamienok/. Kmitaním sústreďujú do dutiny splodiny metabolizmu, odtiaľ sú posúvané do zberných kanálikov, ktorú sa spájajú do vývodových kanálikov, ktoré vyúsťujú vývodmi na povrch tela.
NS  je pásavá, s hlavovým párom uzlín a nervovými pásmi vybiehajúcimi do tela, ktoré sú navzájom prepojené. NS zabezpečuje vnútornú jednotu prganizmu.
CS ani dýchacia sústava nie sú vyvinuté. V schizocele je hydrolymfa a dýchajú celým povrchom tela.
RS – sú hermafrodity. RS môže byť veľmi jednoduchá, pri parazitoch je veľmi komplikovaná s mnohými pomocnými žľazami a orgánmi. Vo vývine majú larvu /planulový typ/.

Trieda: Ploskulice – Turbellaria
Sú voľne žijúce živočíchy /veľkosť od 1mm do 3cm/. K pohybu im slúži riasinkový epitel a pod pokožkou kožno-svalový vak, vylučujú aj sliz. Majú veľkú regeneračnú schopnosť /môžu sa tak aj nepohlavne rozmnožovať/.
Na brušnej strane tela asi v 1/3 sa nachádza ústny otvor a zároveň aj vyvrhovací – pokračuje hltanom a črevom. V prednej časti tela majú pigmentované oči a často aj statocystu. Žijú nenápadným spôsobom života vo vodách v sladkých  aj v moriach, pod kameňmi, a v tropických krajinách aj v pôdach. Živia sa riasami, alebo sú aj dravé. Medzi najbežnejšie patrí ploskula mliečna – 2cm, žije pod kameňmi.

Trieda: Motolice – Trematodes
Sú parazitické živočíchy /od 1mm do 3cm/. Žijú na povrchu tela /ektoparazity/, alebo vo vnútri tela v dutinách orgánov/endoparazity/. Sú to hermafrodity so zložitým vývinom cez viac medzihostiteľov /môžu sa to vyskytovať partenogeneticky sa rozmnožujúce larvy/. Majú nápadne sploštené telo, nie sú obrvené a spravidla majú 2 prísavky – ústnu a brušnú. Metabolizmus u všetkých endoparazitov je anaeróbny.
U nás je najznámejšia motolica pečeňová /Fasciola hepatica/, ktorá spôsobuje ochorenie oviec.

(Motolica je parazitom hovädzieho dobytka a oviec – žije v pečeni, živí sa krvou hostiteľa. Oplodnené vajíčka sa žlčou a črevom dostávajú von. Menia sa na larvy, ktoré sa musia dostať do vody, kde pláva a vyhľadá si slimáka /vodniaka malého/, ktorý je medzihostiteľom. Dostanú sa do pečene slimáka, kde sa menia na  ďalšie larvy, ktoré opúšťajú slimáka, plávu vo vode a prichytia sa na listy vodných rastlín, kde sa zacystujú. Zožerie ich dobytok, alebo ovca, v žalúdku sa cysta rozpustí, vznikne larva, ktorá žlčovodom vnikne do pečene  a vývin sa opakuje).

Trieda: Pásomnice – Cestodes
Majú dlhé telo, ktoré môže dosiahnuť až 20m. Na tele je nápadná hlavička /skolex/, na ktorej sú prichytávacie prísavky, u niektorých aj veniec háčikov. Za hlavičkou je krčok, za ktorým sa tvoria stále nové články. Ich počet môže byť až 1500. Články sa postupne zväčšujú. Na povrchu tela majú /ako všetky endoparazity/ kutikulu. Pásomnice aj vylučujú látky, ktoré v ich okolí inaktivujú enzýmy hostiteľa. Ak pásomnica zahynie, produkcia týchto látok sa zastaví a môže byť strávená. Pásomniciam úplne chýba tráviaca sústava. Potravu prijímajú osmoticky celým povrchom tela. Sú hermafrodity. V kncových článkoch je rozvinutá komplikovaná pohlavná sústava /samčie gaméty sa uvoľňujú skôr ako samičie/. Larvy žijú v rôznych živočíchoch. Majú zložitý vývin, hostiteľov môžu striedať. V medzihostiteľoch v krvi, svalovine alebo v rôznych orgánoch žijú larvy, ktoré tvoria vakovité útvary s dovnútra vchlípenými hlavičkami – nazývajú sa uhry. Dospelé jedince vylučujú toxické látky, otravujú organizmus hostiteľa, čo sa môže prejaviť chudokrvnosťou. Nebezpečné sú vtedy, ak sa larvy dostávajú do životne dôležitých orgánov, v ktorých spôsobujú zápaly a rozpad tkanív /nekrózu/.

Najznámejším zástupcom je pásomnica dlhočlánkovaná – venčeková /Taenia solium/, ktorá je častým parazitom človeka. Parazituje v tenkom čreve človeka, medzihostiteľom je ošípaná. Meria 2 – 3 m. Časť posledných článkov, ktoré sú naplnené oplodnenými vajíčkami sa odtrhne a výkalmi sa dostanú von. Články s vajíčkami zožerie ošípaná. V jej tráviacej sústave sa z vajíčok vyliahnu larvy, ktoré sa „prežerú“ cez sliznicu čreva do krvi, ktorá ich dopraví do svalov /ale aj do srdca, pečene, pľúc/. V svalovine vznikne úhor. Ak človek zje nedostatočne tepelne spracované mäso, hlavička úhora sa  vychlípi a pomocou prísaviek sa uchytí v tenkom čreve. Asi za 3 mesiace  dorastie na dospelú pásomnicu.

Z nedostatočne tepelne upraveného mäsa hovädzieho dobytka sa do človeka môže dostať pásomnica dlhá /Taenia saginata/, ktorá dosahuje až 10m /a viac/. Vyskytuje sa častejšie ako pásomnica dlhočlánkovaná.
Mnoho pásomníc žije aj v rôznych stavovcoch.

Kmeň: hlístovce -  Nematoda
Hlístovce majú podlhovasté telo, na priereze okrúhle. Medzi ektoa endodermou majú priestrannú prvotnú telovú dutinu – psedocél. Telová dutina je vyplnená tekutinou, ktorá je pod určitým tlakom, takže telo je na dotyk tvrdé a pružné. Tlakom spevnená kostra sa nazýva hydroskelet. Udržuje tvar tela, jeho pružnosť a zároveň je základom pre sťahovanie svalov /po sťahu svalov navracia telo do pôvodnej formyú, čo umožňuje pohyb. V tekutine sa koncentrujú splodiny látkového metabolizmu. Na povrchu je pevná kutikula, ktorá je veľmi odolná proti vonkajším vplyvom. Pri raste sa kutikula zvlieka.

TS  tvorí rúra s dvomi otvormi. Začína ústnym otvorom, za ktorým býva cicavé zariadenie. Črevo je rovné a končí na konci tela análnym otvorom.
VS – protonefrídie, alebo osobitné žľazy.
RS – sú gonochoristy, s častou pohlavnou dvojtvarosťou – samce sú menšie ako samice. Z oplodneného vyjíčka sa liahnu larvy.
Veľkosť hlístovcov kolíše od mikroskopických rozmerov až do niekoľko desiatok centimetrov. Žijú v pôde, vodách rôznych typov /aj v mori/. Mnohé druhy parazitujú na rastlinách a na živočíchoch /niekoľko desiatok aj na človeku/. Mnohé druhy dýchajú anaeróbne.

Je to jedna z najväčších skupín živočíchov Predpokladá sa, že asi milión druhov. Dodnes vedci opísali iba nepatrnú časť. Veľmi známym druhom je mrľa ľudská /Enterobius vermicularis/, ktorá sa vyskytuje najmä u detí a vyvoláva svrbenie konečníka. Má asi 1cm, biele tenké telo. Žije v hrubom čreve. Samičky v noci vyliezajú a kladú oplodnené vajíčka v konečníku, čo spôsobuje svrbenie. Deti sa najmä v noci škriabu okolo konečníka a prstami si prenesú  vajíčka do úst a opäť sa infikujú.

Hlísta detská – škrkavka obyčajná /Ascaris lumbricoides/ parazituje hlavne v čreve detí. Dosahuje veľkosť až 20cm. Oplodnená samička produkuje veľké množstvo hrubostenných veľmi odolných vajíčok, ktoré sa dostávajú výkalmi mimo tela /hnojenie zeleninových polí odpadovým materiálom zo septikov/. V pôde môžu vydržať niekoľko rokov. Človek sa môže infikovať, keď  konzumuje znečistenú zeleninu. V žalúdku sa obal vajíčka rozpustí, vyvinú sa larvy, ktoré sa prevŕtajú cez stenu tenkého čreva do krvi a sú roznášané do srdca a pľúc. Z pľúc sa cez priedušničky,  priedušky, priedušnicu a hrtan vykašliavaním znovu dostanú do ústnej dutiny.  Po prehltnutí sa dostanú do žalúdka a tenkého čreva. Tu sa vyvinú v dospelé hlísty.

Iné druhy parazitujú v živočíchoch – psy, vtáky, dobytok, šelmy.
Okrem hlíst parazituje na človeku viacero ďalších druhov hlístovcov, ktoré spôsobujú ťažké ochorenia. Je to napr. svalovec špirálový /Trichinella spiralis/, ktorého larvy žijú v rôznych živočíchoch /psy, potkany, ošípané, diviaky a iné/. Svalovec má asi 3mm /samček o polovicu menej/. Ak skonzumujeme nedostatočne tepelne upravené mäso ošípanej, ktorá roztrhala potkana infikovaného svalovcom, larvy sa dostanú do tenkého čreva človeka, kde dospievajú. Oplodnené samičky sa zavŕtajú do stien tenkého čreva. Nekladú vajíčka, ale živé larvy. Tie sa krvou dostanú do svalov človeka. Sú špirálovito stočené. Človek má vysoké teploty, lebo larvy požierajú jeho svalové vlákna a produkujú toxické odpadové látky. Okolo lariev sa vytvorí puzdro z uhličitanu vápenatého, kde môžu prežívať 20 rokov, aj celý život človeka. Nezapúzdrené larvy sa môžu likvidovať antibiotikami, ale tie, ktoré majú obal z uhličitanu vápenatého nie. Preto sa ich nedá úplne zlikvidovať
(Z tropických druhov je známy vlasovec miazgový, ktorý žije v lymfatických cievach človeka a spôsobuje zdurenie a gigantizmus častí tela. Vlasovec očný žije v Afrike. Môže sa dostať do oka, kde je stočený v rohovke, a tak znemožňuje videnie. Odstraňuje sa oparatívne.)

V pôde žije mnoho druhov, ktoré napádajú poľnohospodárske rastliny. Pšeničné klasy poškodzuje háďatko pšeničné, repu poškodzuje háďatko repné. Háďatka môžu žiť niekoľko rokov v pôde. V suchom prostredí sú ich životné deje obmedzené na minimum. Nazývame to stav anabiózy. Vo vlhkej pôde obnovia metabolizmus.

Skupina: célomové prvoústovce /Coelomata/
Tieto živočíchy majú druhotnú telovú dutinu célom, ktorá vytvára izolované vnútorné prostredie a zvýrazňuje význam tretej zárodočnej vrstvy – mezodermu. Z mezodermu sa začína vytvárať sústava svalov a célomová dutina sa stáva hydroskeletom.

Kmeň:  mäkkýše Mollucsa
Mäkkýše sú z fylogenetického hľadiska skupinou, v ktorej sa célom objavuje v embryonálnom vývine. Neskôr sa však rastom živočícha rozpadá a splýva s prvotnou telovou dutinou. Vytvára sa tak typ zmiešanej telovej dutiny – mixocél. Táto dutina je zvyčajne vyplnená hydrolymfou.
Telo je obyčajne tvorené tromi časťami – hlava, noha a vnútornostný vak. Na chrbtovej strane vzniká kožný záhyb – plášť, ktorý produkuje schránku /ulitu, lastúru/. Medzi plášťom a telom vzniká plášťová dutina, do ktorej ústi väčšina vnútorných orgánov /análny otvor, vývody pohlavných žliaz, vylučovacej sústavy a pod./. Povrch tela je pokrytý množstvom slizových žliaz.
DS vodné druhy majú v plášťovej dutine žiabre. Suchozemské druhy dýchajú pľúcnymi vakmi / plášťová dutina/.
NS – uzlová – gangliová.
ZS – na hlave môžu mať hmatadlá a oči. Oči môžu byť ploché, jednoduchej stavby, niektoré majú vysoko organizované komorové oči podobné stavovcom.
VS – metanefrídie.
CS – obyčajne otvorená, iba hlavonožce majú zatvorenú. Telová tekutina je krvomiazga .
TS – v ústach majú strúhací orgán – radulu.
RS – sú hermafrodity /proterandrický/, alebo gonochoristy. Suchozemské majú vývin priamy, morské majú larvu – nepriamy vývin.
Pohyb zabezpečuje hladké svalstvo svalnatej nohy.
Žijú v mori, v sladkých vodách, ale aj na suchej zemi. Majú veľký hospodársky význam, mnoho druhov sa loví ako potrava pre človeka. Významný je lov a pestovanie perál. Poznáme asi 130000 druhov mäkkýšov.
Mäkkýše rozdeľujeme na dva podkmene: mäkkýšovce a schránkovce.
Mäkkýšovce sú morské, bez schránky alebo so schránkou zloženou zo škridlicovito usporiadaných štítov, tvorených organickými látkami.
Schránkovce /Conchifera/ majú vápenatú schránku /alebo jej pozostatok/. Patria sem triedy ulitníky, lastúrniky a hlavonožce.

Trieda:  ulitníky Gastropoda
Typickým zástupcom je slimák záhradný /Helix pomatia/. Telo je zreteľne rozdelené na tri časti – hlava, noha, vnútornostný vak. Schránka – ulita je pravotočivá. Telo je pokryté slizom, ktorý mu uľahčuje pohyb.. Na hlave je ústny otvor – ústna dutina – v nej je chitínová horná čeľusť a na spodnej strane je struhákovitý jazyk – radula, ktorá slúži na mechanické spracovanie potravy. Pohybuje sa proti hornej čeľusti, čím strúha potravu. Za ústnym otvorom nasleduje hltan, pažerák, žalúdok, ktorý je obklopený pečeňou, ktorá spolu s pankreasom vytvára hepatopankreas. Črevo sa vo vnútornostnom vaku obracia späť k hlave, takže análny otvor ústi za hlavou do plášťovej dutiny. Na hlave má dva páry tykadiel. Na dlhších sú oči, na kratších – hmat /aj čuchové receptory/. Cievnu sústavu má otvorenú, hemolymfa sa okysličuje v pľúcnom vaku. Tri páry nervových uzlov sa nachádzajú v hlave, nohe a vo vnútornostnom vaku. Je proterandrický hermafrodit, to znamená, že spermie si pri kopulácii navzájom vymieňajú, pretože spermie dozrievaj skôr ako vajíčka. Vajíčka veľké ako hrášok kladú po ich oplodnení do zeme. Vývody pohlavných orgánov – do plášťovej dutiny za hlavou. Vývin je priamy.

Ulitníky žijú vo vode i na suchej zemi. Môžu žiť aj v extrémnych podmienkach. V Grónsku zamŕzajú a znovu ožívajú. Na Sahare prežívajú teplotu až 70 °C. Suchozemské druhy v nepriaznivých podmienkach zaliezajú do schránky, ktoré uzatvárajú vápenatým viečkom.

Slizovec lesný, slizniak poľný, slizniak karpatský nemajú ulitu.
V stojatých vodách žije vodniak vysoký. Dýcha pľúcnymi vakmi, preto sa musí pred onorením nadýchať na hladine. Podobným spôsobom žije aj kotúľka veľká. Má plocho zatočenú ulitu.

Žiabrami dýcha močiarka živorodá /Viviparus viviparus/, ktorej vajíčka zostávajú v pohlavných orgánoch až do skončenia embryonálneho vývinu.
Veľké množstvo druhov žije v mori, mnohé majú veľmi pekne tvarované a sfarbené ulity. Napr. porcelánovce, ostranky, homôlky.

Trieda:  Lastúrniky – Bivalvia
Ich schránka sa skladá z dvoch lastúr, spojených na chrbtovej strane pružným väzom, ktorý schránku otvára. Schránka sa uzatvára pomocou zvláštnych svalov. Po zahynutí sa schránka otvára. Nemajú vyvinutú hlavu, na spodnej strane je veľká noha, ktorá slúži na pohyb na dne vôd. Prisadnuté druhy, ktoré  sa nepohybujú majú na nohe žľazy, ktorých  cementovitý výlučok je veľmi pevný v ťahu.

Plášť prekrýva celé telo a v jeho spodnej časti je prijímací a vyvrhovací otvor. Dýchajú sústavou žiaber v plášťovej dutine. Sú prevažne gonochoristy. Vývin je nepriamy, cez larvu /veliger/, ktorá prisadá na dno.
Sú väčšinou morské živočíchy. Dôležitým prejavom života je zavŕtanie sa do dna. Živia sa mikroskopickými organizmami, ktoré filtrujú z vody. Majú veľký význam pre samočistiace procesy vo vodách.

Najbežnejšie v našich vodách je korýtko rybničné, žije v tečúcich vodách, alebo škľabka veľká, žije v stojatých vodách. Veľmi rozšírené je aj korýtko prisadnuté, ktoré sa prichytáva na skalnatý podklad. V mori žijú jedlé druhy – slávka jedlá, ustrica jedlá, srdcovka jedlá. Známy druh je perlorodka morská.

Trieda:  hlavonožce  Cephalopoda
Sú vývojovo najdokonalejšie mäkkýše, ktoré žijú v mori. Majú dobre vyvinutú hlavu, okolo ústneho otvoru sa nachádzajú ramená s prísavkami. Sépie majú 10 ramien a chobotnice 8 ramien. Nápadný vnútornostný vak tvorí za hlavou dlhý trup. Vak je prekrytý plášťom. Nohu nemajú vyvinutú /premenila sa na ramená a podieľa sa na tvorbe svalnatého lievika/. Priestranná plášťová dutina je dopredu otvorená lievikovitým otvorom, ktorým pri rýchlom pohybe vystreľujú vodu pod tlakom, a tak rýchlo unikajú pohybom dozadu – reaktívny pohyb. Okolo tela býva aj plachtička, ktorá pomáha pri plávaní. Schránku nemajú, môže byť redukovaná, pričom je ponorená do tela – sépiová kosť. Chobotniciam chýba. Pôvodné, fylogeneticky staré druhy /lodienka – Nautilus/ majú schránku.

NS je tvorená veľkou párovou mozgovou uzlinou, ktorá je krytá chrupkovitým puzdrom. Výskumy ukazujú, že majú krátkodobú, strednú ale i dlhodobú pamäť.
ZS – majú dokonalé komorové oči, podobné očiam stavovcov. Majú orgán rovnováhy – statocystu. V blízkosti análneho otvoru ústia atramentové žľazy, ktoré vylučujú v nebezpečenstve tmavú a páliacu tekutinu ako ochranu pred dravcami. Dokážu meniť farbu podľa prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Niektoré, ktoré žijú vo veľkých hĺbkach svetielkujú.
CS je na rozdiel od predchádzajúcich mäkkýšov uzavretá.
RS – sú gonochoristy s výrazným pohlavným dimorfizmom. Samce majú jedno z dvoch dlhších ramien premenené na kopulačný orgán – hektokotylové rameno. Pred oplodnením sa pri niektorých druhoch pozorovali svadobné tance. Samice kladú do puzdier a strážia ich. V tomto čase neprijímajú potravu. Po prvom rozmnožovaní obyčajne hynú. Vývin je priamy.

Hlavonožce sú dravce. Dosahujú veľkosť až niekoľko desiatok metrov. Korisť chytajú modifikovanou radulou, alebo zobákom. Žijú hlavne v teplých moriach a niektoré druhy aj v hlbinách oceánu. Živia sa rybami, ale aj inými morskými živočíchmi. Patria sem sépie, kalmary a chobotnice. Lovia sa ako potrava. Sépia obyčajná sa loví aj kvôli sépiovej kosti, ktorá sa používa ako minerálne výživa pre chovateľov domácich vtákov. Medzi bežné chobotnice patrí osmonoh pobrežný.

Kmeň: obrúčkavce – Annelida
-  ich názov je odvodený od rovnocenných článkov – obrúčok;
-  homonómna článkovanosť – článkovanie vonkajšie aj vnútorné;
-  vonkajšie články zodpovedajú vnútorným /okrem pijavíc/;
-  na článkoch sú rôzne párové výrastky – parapódiá – mnohoštetinavce – morské druhy
  -  zväzky štetín – napr. dážďovka;
-  veľmi dobre vyvinutá druhotná telová dutina – célom;
-  morské druhy tvoria schránky, niektoré spevnené uhličitanom vápenatým;
-  cefalizácia  formovanie hlavovej časti – pri dravých druhoch sú tu sústredené zmyslové orgány – oči, hmatadlá, statocysty, sú tu aj zariadenia na chytanie koristi a i.;
-  dochádza k diferenciácii hlavovej a trupovej časti tela; majú dobre vyvinutý kožno –svalový vak;

CS - zatvorená, vzájomno spojená chrbtová a brušná cieva;
DS - žiabre, alebo celý povrch tela;
VS – metanefrídieopakujú sa v každom článku;
NS – rebríčková – mozgové ganglium nad hltanom a pod hltanom je spojené obrúčkou, na brušnej strane  je pás pospájaných nervových ganglií /v každom článku jeden navzájom pospájaný pár/;
RS – sú oddeleného pohlavia, obojpohlavnosť je zriedkavá, pohlavné orgány sú uložené vo viacerých článkoch na určitej časti tela;  pozorujeme proces plynulého spájania vývodov VS a RS;
-  rozmnožujú sa pohlavne a nepohlavne /niektoré morské druhy rozpadom alebo pučaním/;
-  pohlavné rozmnožovanie prebieha vnútorným alebo vonkajším oplodnením, pri obojpohlavných druhoch /dážďovka/ dozrievajú spermie skôr jako vajíčka – pri kopulácii si vymieňajú spermie;
Vývin – suchozemské a sladkovodné druhy majú priamy vývin, morské – nepriamy;
Život – hlavne v mori – najmä v príbrežných zónach na dne, prenikajú aj do najväčších hĺbok, iba nepatrná časť žije v planktóne; žijú aj  v sladkej vode a v pôde – významne sa podieľajú na tvorbe humusu; parazitizmus je zriedkavý;

Patria sem tri odlišné triedy obrúčkavcov – mnohoštetinavce, máloštetinavce a pijavice

Trieda:  Mnohoštetinavce – Polychaeta
-  z fylogenetického hľadiska sa považujú za východiskovú skupinu všetkých kmeňov prvoústych célomových živočíchov;
-  sú to hlavne morské druhy s dobre vyvinutými parapódiami, na ktorých sú zväzky šetín a žiabre /vonkajšie kríčkovité/;
-  célomová dutina je v každom článku tela;
-  živia sa dravo, ale aj organickými zvyškami a časťami z planktónu /najmä prisadnuté druhy/;
-  prisadnuté druhy majú aj schránku;
 Zástupcovia Nerreidka; Dážďovka rybárska, Koralovka dutinková;
Palolo zelený – jeho telo sa delí na dve časti – nepohlavnú a pohlavnú, pohlavná šasť sa od tela odtrháva a  pláva samostatne; v Tichomorí sa palolo považuje za pochúťku;

Trieda: Máloštetinavce – Oligochaeta
-  štetiny pomáhajú pri pohybe, sú na každom článku;
-  dýchajú celým povrchom tela;
-  v prednej časti tela je opasok;
-  oplodnené vajíčka sa vyvíjajú v zemi v špeciálnom obale – kokóne; vodné druhy lepia vajíčka na ponorené predmety;  vývin je priamy; žijú väčšinou v pôde a v sladkých vodách;
Dážďovka zemná – Lumbricus terrestris
–  žije v pôde, živí sa zvyškami odumretých rastlín, ktoré rozkladá a za pomoci črevných a pôdnych baktérií sa významne podieľa na tvorbe humusu;
–  dažďovky obsahujú zvláštne enzýmy, ktoré majú schopnosť rozkladať aj organické nečistoty, najmä ropné látky /zvyšky olejov, benzínov a i./, čím prečisťujú kontaminovanú pôdu;
-  na 100 štvorcových metrov pôdy do hĺbky 1 m pripadá až 2 milióny dážďoviek, ktoré za 100 rokov vytvoria až 50 cm hrubú vrstvu pôdy;

Zástupcovia: Dážďovka svietivá – suchozemský druh, pri podráždení vylučuje sliz, ktorý svetielkuje;
  Dážďovka obrovská – žije v Austrálii, dodahuje 3 m;

Trieda: Pijavice – Hirudinea
-  vonkajšie článkovanie tela nezodpovedá vnútornému;
-  aktívne sa pohybujú pomocou veľmi dobre vyvinutého kožno-svalového vaku;
-  žijú v sladkých vodách; živia sa dravo, aj ako ektoparazity;
-  majú ústnu a koncovú prísavku;
-  črevo má bočné výrastky, v ktorých sa ukladá potrava /krv/ do zásoby; dlho vydržia hladovaľ;
-  vajíčka kladú do kokónov – lepia ich na ponorené predmety;
Pijavica lekárska – Hirudo madicinalis – už v stredoveku slúžila na lekárske účely – na odsávanie krvi pri vysokom krvnom tlaku, ale aj na rozpúšťanie krvných zrazenín. Jej sliny obsahujú látku zabraňujúcu zrážaniu krvi – heparín. Heparín sa využíva aj při príprave liečiv.
-  na rybách parazituje pijavička rybia; 
-  našou najväčšou pijavicou je pijavica konská – má vyše 10 cm, je dravá, živí sa malými vodnými živočíchmi.