Článkonožce – Arthropoda
- najpočetnejším a druhovo najbohatším kmeňom živočíchov;
- známych je vyše milión druhov, odhaduje sa až 10
miliónov;
- majú nejasný fylogenetický pôvod, najčastejšie sa odvodzujú od obrúčkavcov;
- majú
nerovnomernú – heteronómnu článkovanosť tela /články sú združené do väčších celkov/, jej sprievodným
znakom je reorganizácia tela a špecializácia jeho jednotlivých častí;
-
telo sa skladá z troch častí, ktoré vznikli koncentráciou článkov – z
hlavy /caput/, hrude /thorax/ a bruška /abdomen/; tieto časti v jednotlivých skupinách
rôzne splývajú /napr. hlavohruď a bruško/;
- končatiny majú veľmi výkonné priečne pruhované skupiny svalov;
postupná premena a špecializácia končatín je základným vývojovým smerom článkonožcov; každý článok tela nesie
pár článkovaných končatín, ktoré sú rôzne špecializované; článkované končatiny sú kĺbovito spojené – pokrok
v pohybe – rýchlejší;
- obyčajne majú silný vonkajší pancier - vonkajšiu kostru; povrch je spevnený
chitínom a často inkrustovaný aj CaCO3; jednotlivé časti panciera sú pohyblivo spojené – je pevný
a zároveň aj pružný – dodáva telu odolnosť, ale zabraňuje rastu, preto sa musia zvliekať;
vonkajšia kostra zabraňuje stratám vody – život na suchej zemi; zvliekanie je zložitý proces, ktorý riadi NS
prostredníctvom vylučovania hormónov; napriek pevnému pancieru na povrch tela ústi množstvo žliaz;
vonkajšia
chitinózna kostra priniesla rozpad kožno–svalového vaku a umožnila vznik špecializovaných
svalov, ktoré sa na túto kostru upínajú;
- telová dutina je zmiešaná – mixocél –
vznikla rozpadom célomovej dutiny; je vyplnená hemolymfou;
- CS - otvorená;
majú rúrkovité srdce umiestnené na chrbtovej strane;
- DS – vodné dýchajú
žiabrami, suchozemské pľúcnymi vačkami, alebo systémom z povrchu do vnútra tela sa ponárajúcich trubíc
– vzdušnicami /tracheami/; dýchací povrch sa tým zvyšuje, čo umožňuje intenzívnejšiu výmenu plynov
a výkonnejší metabolizmus; rozdiel medzi vzdušnicami a pľúcnymi vakmi je v tom, že vzdušnice
rozvádzajú kyslík ku tkanivám bez účasti obehovej sústavy a pľúcne vaky na prenos dýchacích plynov v tele
využívajú pohyb telových tekutín;
- VS – premenené nefrídie na tykadlové žľazy
/kôrovce/ alebo čeľustné žľazy – ústiace na povrch tela, alebo Malpighiho
žľazy, ktoré ústia do čreva;
- NS – premenená rebríčková NS –koncentráciou ganglií
/nervových uzlov/; postupne sa v hlavovej časti vytvára mozog – sústreďuje signály ZS, najmä zložených očí, očiek,
tykadiel, hmatových a čuchových elementov, ústnych ústrojov a p.;
- ZS – v dôsledku aktívnejšieho života –
prudký rozvoj zmyslových orgánov; zložené oči – slúžia najmä na vnímanie pohybu; každá časť zloženého očka –
faceta vníma podráždenie osobitne /mozaikové videnie/, čo umožňuje aj pri rýchlom pohybe /napr. pri lete/ registrovať
pohyb, aj statické okolie;
- HS – nervové bunky produkujú aj hormóny – neurohormonálna sekrécia;
hormóny majú dôležitú úlohu pri zvliekaní a rôznych premenách vo vývine;
- RS – sú oddeleného
pohlavia s častým pohlavným dimorfizmom; oplodnenie je väčšinou vnútorné, často prostredníctvom
spermatofórov /spermie sú uložené vo zvláštnych schránkach, ktoré prenášajú na samicu/;
- veľká väčšina suchozemských
skupín kopuluje;
- vývin môže byť priamy – všetky vývinové zmeny sa uskutočňujú vo
vajíčku; častejšie je nepriamy vývin – prebieha cez larvy mimo vajíčka; larvy majú obyčajne menej článkov ako dospelé
jedince, líšia sa od nich aj tvarom; zložité premeny sú typické hlavne pre vyššie článkonožce – hmyz, kde sa objavuje aj
štádium pokoja – kukla /pupa/; premena je energeticky náročná, preto larválne štádiá
intenzívnejšie prijímajú potravu;
- život - žijú takmer vo všetkých biotopoch na Zemi – v mori,
sladkých vodách, ale väčšina na suchej zemi /aj lietajú/; mnohé sú parazitické - na rastlinách, na živočíchoch;
-
prenášajú rôzne vírusové a bakteriálne ochorenia rastlín, živočíchov a človeka;
- článkonožce sú evolučne veľmi plastická
skupina, boli rozšírené najmä v prvohorách; v kambriu existovalo už 60% dnešných skupín článkonožcov; zaujímavý je
súbežný vývin opeľovačov a kvitnúcich rastlín;
Kmeň článkonožcov zahŕňa podkmene –
trilobity /Trilobitomorpha/, klepietkavce /Chelicerata/, kôrovce /Crustacea/, viacnôžky
/Myriapoda/, hmyz /Insecta/;
Podkmeň - Trilobity
/Trilobitomorpha/
- vyhynutá, fylogeneticky významná skupina;
- význam – majú
zloženú, kĺbmi spojenú nohu – vznik končatín dnešných článkonožcov;
- majú tykadlá,
zložené oči a očká;
- veľkosť 2 – 10 cm;
- ich článkované telo je rozdelené na 3 časti hlava, trup
a koncová časť – zhluk článkov;
- pancierový štít na chrbtovej časti má tri laloky;
- žili v prvohorách, dôkazom sú dobre zachované skameneliny; na Slovensku – odtlačky pri Dobšinej,
svetoznáme nálezisko je pri Prahe – Barandién;
Podkmeň – Klepietkavce - Chelicerata
- telo tvoria
najčastejšie dve časti – hlavohruď a bruško; v niektorých skupinách /roztoče/ splývajú všetky články tela, ktoré má oválny,
alebo guľovitý tvar;
- na hlavohrudi sú premenené končatiny, ktoré slúžia na príjem potravy:
1. pár –
chelicery /hryzadlá/, majú nožnicovitý tvar, slúžia väčšinou na uchopenie a trhanie potravy,
2. pár –
pedipalpy / hmatadlá/ - pri niektorých sa premenili na klepietka – chytanie potravy;
na hlavohrudi sú
4 páry kráčavých končatín;
- telo je pokryté rôzne hrubým chitinóznym pancierom; po celý život
rastú – pancier zvliekajú;
- TS – majú početné výbežky čreva so sekrečnými
bunkami –vylučujú tráviace enzýmy;
- DS – pľúcne vaky, alebo vzdušnice;
- CS – otvorená s rúrkovitým srdcom;
- VS
– metanefrídie na hlavohrudi, alebo Malpighiho žľazy;
- NS – pozmenená rebríčková; v hlavohrudi je mozgové ganglium;
- ZS
– jednoduché oči umiestnené vpredu, alebo po boku hlavohrude;
- RS – sú oddeleného pohlavia, častý pohlavný dimorfizmus;
- vývin môže byť priamy, alebo cez viaceré štádiá, tvarovo podobné dospelým /majú menej článkov a končatín/;
- samice často
nosia vajíčka v kokónoch alebo aj mladé jedince na brušku /napr. šťúry/;
- sú väčšinou dravé, niektoré roztoče žijú ako
ektoparazity;
- pôvodne to bola morská skupina /dýchali žiabrami/, dnes sú prevažne suchozemské – žiabre sa im premenili na
pľúcne vaky, neskôr vznikli nezávisle vzdušnice;
Patria sem 2 triedy: hrotnáče /Merostomata/ a
pavúkovce /Arachnoidea/
Trieda: hrotnáče /
Merostomata/
- žijú v mori – iba 5 druhov; dosahujú veľkosť do 1 m; dýchajú žiabrami;
- na chrbtovej strane im
telo prekrýva široký pancier a na konci tela majú dlhý a pevný výrastok;
- objavili sa v kambriu;
ostrochvost americký – vyskytuje sa na východnom pobreží Severnej Ameriky;
Trieda : Pavúkovce /Arachnoidea/
- sú prvými suchozemskými článkonožcami; - majú
hlavohruď a bruško, niektoré 1 celok;
- dýchajú pľúcnymi vakmi alebo vzdušnicami; na povrchu tela majú zmyslové štetiny; pre
mnohé sú typické špecializované žľazy /jedové – šťúry, pavúky, šťúriky, snovacie - pavúky a i./
- časté je mimotelové
trávenie - pavúky do koristi vstrekujú tráviace enzýmy, ktoré rozkladajú jej tkanivá do tekutého stavu; tekutinu vycucajú a nechajú iba
prázdnu vonkajšiu kostru;
- pri niektorých skupinách /pavúky, šťúry/ sú známe svadobné tance – priblíženie
samcov k samiciam;
- oplodnenie – priamym prenosom spermatofórov, alebo aj kopuláciou /kosce/;
K pavúkovcom patria
rady: šťúry, pavúky, šťúriky, kosce, roztoče;
Šťúry /Scorpionidea/
- sú veľké - do 20
cm, s pevným povrchom tela; dýchajú pľúcnymi vakmi; bruško majú rozdelené na širšiu časť a užšiu – chvost; na konci bruška majú
hrot s jedovou žľazou; sú živorodé; starostlivosť o potomkov;
- rozšírené sú hlavne v trópoch
a subtrópoch; v južnej Európe žije šťúr karpatský;
Pavúky
/Araneida/
- patria medzi najznámejšie článkonožce;
- hlavohruď a bruško sú spojené stopkou;
- na hryzadlách /chelicery/ majú jedové žľazy; na brušku snovacie žľazy – produkujú veľmi silné a odolné vlákna;
- dýchajú
pľúcnymi vakmi /častejšie/ aj vzdušnicami; vývin – priamy;
Kvetárikovité –žijú na kvetoch,
často menia sfarbenie /kvetárik menlivý/;
Strehúň škvrnitý – náš najväčší pavúk,
obýva nory v zemi;
Pavúk vodný – jediný vodný druh, pod vodou splieta pavučinové komôrky -
z povrchu znáša vzduchové bublinky;
Kútnik domový – najčastejší v domácnostiach;
Šťúriky /Pseudoscorpionida/
- merajú iba niekoľko mm, majú široké
bruško, sú nápadné klepietkavými hmatadlami;
Šťúrik obyčajný – žije v domácnostiach /v knihách/;
Kosce /Opilionida/
- hlavohruď a bruško sú po celej dĺžke zrastené, majú nápadne
dlhé nohy, v nebezpečenstve môžu odhodiť nohu,
nohy neregenerujú; hmatadlá sú dlhé, často pripomínajú nohy; žijú na
výslnných miestach – skalách, múroch a i
Kosec domový – vyskytuje sa na stenách domov;
netká pavučinu;
Roztoče /Acarida/
- sú najpočetnejšou skupinou klepietkavcov; väčšinou sú malé /max.niekoľko
mm/;
- telo tvorí celistvý oválny útvar; chelicery sú premenené na bodec – cicavé ústne ústroje;
- rozmnožujú sa veľmi
rýchlo; majú larvy /iba 6 nôh/;
- mnohé parazitujú na rastlinách, zvieratách a človeku; parazitické prenášajú rôzne choroby zo
zvierat na človeka;
Kliešťovité roztoče /kliešť obyčajný/ prenášajú
vírus zápalu mozgu, pôvodcu tularémie, babésie, boreliózy;
Kliešť obyčajný /Ixodes ricinus/
- napáda človeka, prenáša na neho rôzne ochorenia zo zvierat, napr. kliešťovú encefalitídu /zápal mozgových blán/ -
vírusové ochorenie, alebo lymskú boreliózu – bakteriálne ochorenie; larvy kliešťa žijú na drobných cicavcoch, vtákoch
a plazoch v listnatých a zmiešaných lesoch. Dospelé sa vyskytujú od marca do novembra. Z hľadiska prenosu infekcie sú
nebezpečné najmä v letných mesiacoch. Je rozšírený v celej Európe okrem severných oblastí, v severnej Afrike a Malej Ázii.
Svrabovcovité roztoče /Svrabovec kožný/ parazitujú v kožnom epiteli, u ľudí, na
živočíchoch;
Roztočík včelí; roztočík červený– malý červený, na poliach
a lúkach, larvy pichnutím chelicer – svrbenie, teploty;
Klieštikovec kurí – bol parazit voľne žijúcich
vtákov, adaptoval sa na domácu hydinu, prenáša vírusové ochorenia;
Kožník tukový –
žije vo vlasových folikuloch a kožných žľazách človeka, je neškodný, veľmi rozšírený;
Skladokaz
múčny – žije najmä v skladoch potravín, ktoré sa potom stávajú hygienicky nepoužiteľné;
Sviluška – parazituje na rastlinách; voduľa - nie je parazitická, žije v stojatých
vodách;
Podkmeň – Kôrovce /Crustacea/
- prevažne vodné živočíchy; telo je článkované,
dvojvetvové končatiny; na báze končatín majú žiabre;
- majú hlavohruď a bruško; diferenciácia končatín –
na hlavohrudi: 2 páry tykadiel, hryzadlá, 2 páry čeľustí,
niekoľko párov príustných nožičiek – slúžia na
spracovanie potravy, kráčavé končatiny, na brušku bývajú
nohy rôzne prispôsobené, napr. u samíc na nosenie
vajíčok, alebo kopulačný orgán u samcov;
- telo je pokryté silným chitinóznym pancierom zosilneným CaCO3; pancier
zvliekajú, vtedy sú veľmi zraniteľní;
- ústrojom rovnováhy kôrovcov je statocysta – v blízkosti tykadiel;
- DS – žiabre, povrch tela; VS - tykadlové žľazy; majú zložené oči, často na stopkách – mozaikový obraz; niektoré druhy, aj larvy
majú aj temenné – naupliové oko;
Kôrovce rozdeľujeme na dve veľké skupiny – nižšie
kôrovce a vyššie kôrovce;
Nižšie kôrovce
- sú drobné, do 1cm; sú súčasťou
zooplanktónu – potrava rýb; sú zložené z veľkého počtu článkov;
- na brušku nemajú končatiny; larva nižších kôrovcov je
nauplius;
Patria sem planktónne druhy dafnia, cyklopy, lastúrničky, žiabronôžky;
Niektoré sú
prisadnuté a svojimi vlasovitými nohami nohami filtrujú vodu – fúzonôžky;
Mnohé druhy parazitujú
veslonôžky, jazyčnatky, na rybách parazituje – kaprovec;
Vyššie kôrovce
- na rozdiel
od nižších kôrovcov sú oveľa väčšie, dosahujú veľkosť až niekoľko cm;
- telo sa skladá vždy z 21 článkov, majú
diferencované končatiny, a to aj na brušku; majú 5 párov kráčavých
končatín, z nich 1. pár má klepetá;
Patrí sem
rak riečny – živí sa uhynutými zvieratami, priamy vývin;
V moriach žijú – kraby
– široká hlavohruď, krátke bruško, klepetá, krátke tykadlá;
- homáre – sú najväčšie,
majú silné klepetá;
- langusty – pol metrové, nemajú klepetá, majú dlhé tykadlá;
Podkmeň: Viacnôžky /Myrapodia/
- pripomínajú štádiá hmyzu, napr. húsenice; telo sa skladá z hlavy a trupu;
- na každom článku je jeden alebo dva pára končatín;
Patria sem 2 triedy:
Trieda: Stonôžky
/Chilopoda/
- telo je článkované, ploské, na každom článku je jeden pár končatín; sú dravé, majú jedové žľazy
- pohlavné orgány vyúsťujú v zadnej časti tela
Stonôžka ucholaková – žije na vlhkých
miestach pod kameňmi, v pôde alebo pod kôrou;
Trieda: Mnohonôžky /Diplopoda/
- telo je na
priereze okrúhle, silné, presiaknuté CaCO3; na každom článku, ktorý vznikol splynutím dvoch článkov
sú dva páry končatín; nie
sú dravé, sú bylinožravé, vŕtajú sa v pôde
Mnohonôžky a Stonôžky - majú telo zložené
z dvoch častí – hlava a trup; dýchajú vzdušnicami;
- pohlavné orgány mnohonožiek vyúsťujú v prednej časti tela,
stonožiek v zadnej časti tela
- mnohonôžky, stonôžky, hmyz- dýchajú vzdušnicami
- kôrovce dýchajú žiabrami a celým
povrchom tela
Podkmeň – Hmyz /Insecta/
- je vrcholom vývoja článkonožcov; živočíchy s pevnou
vonkajšou kostrou;
- telo majú zložené z hlavy, hrudi a bruška – vznikli zrastením článkov;
- hlava je v pevnom chitínovom obale, sú tu: hrazadlá /mandibuly/, dva páry čelustí /druhý pár zrastá do spodnej pery/;
jeden pár tykadiel/; pôvodné hryzavé ústne ústroje sa pri rôznych druhoch menili bodavé, cicavé, lízavé; všetky hlavové prívesky
/tykadlá, hryzadlá, čeľuste/ sú premenené končatiny článkov, z ktorých zrástla hlava;
- na hrudi sú tri páry
kráčavých nôh- majú mohutne vyvinuté svalstvo; lietajúci hmyz má na chrbte 2. a 3. článku krídla,
niektoré skupiny ich majú úplne redukované; na pohyb krídel slúžia špecializované svally, ktoré sa upínajú na vonkajšiu chitinóznu
kostru; krídla hmyzu na rozdiel u krídel vtákov /premenené horné končatiny/ vznikajú z povrchových buniek na hrudi;
- rôzne typy
ústnych ústrojov - chrobáky – hryzavé, včely – lízavé, blchy - bodavo-cicavé, podenka – hryzadlá;
hmyz
s bodavo-cicavými ústnymi ústrojmi, ktoré sa živia paraziticky – blchy, vši, bzdochy, vošky, komáre, ovady
- NS
– veľmi dobre vyvinutú; vysoký stupeň inštinktívneho správania – najmä u spoločensky žijúcom hmyze /mravce, termity,
včely, osy/; veľmi zložité inštinkty majú blanokrídlovce – fylogeneticky najvyššie postavená skupina hmyzu;
-
mimikry – prispôsobivosť k prostrediu;
- ZS - výkonné zmysly; čuchové receptory
- u hmyzu na zmyslových chĺpkoch – na tykadlách;
- CS – otvorená, redukovaná, rúrkovité srdce;
- DS -
dýchajú vzdušnicami / vzdušnice sa odlišujú od ostatných typov dýchacích ústrojov tým, že vedú kyslík priamo
tkanivám; ostatné typy dýchacích ústrojov /napr. pľúcne vaky/ ho odovzdávajú najskôr telovým tekutinám
- VS -
Malpigiho trubice;
- RS – oddeleného pohlavia, pri rozmnožovaní prevláda kopulácia;
larvy sú bez krídel; neúplná premena – vývin nie je ukončený pokojovým štádiom – kuklou; úplná
premena – má aj štádium kukly
Význam hmyzu:
- hospodársky význam – chov pre produkty
–med, materská kašička, vosk /včely/;
- opeľovače rastlín;
- škodlivý hmyz – poškodzuje pestované kultúry a lesné
dreviny; chemický boj – insekticídne látky; perspektívny je biologický boj – využívanie feromónov;
Hmyz je najväčšia skupina článkonožcov – rozdeľujeme ho na dve skupiny /podtriedy/: bezkrídly hmyz /Apterygota/ a krídlatý
hmyz /Pterygota/
Podtrieda: bezkrídly hmyz /Apterygota/
- nemajú a ani nikdy nemali
krídla – veľmi stará primitívna skupina hmyzu; na brušku sú zvyšky končatín;
Patria sem: chvostoskoky
– žijú hlavne v pôde, aj vo vode; na konci tela majú skákavý výrastok;
švehly – v domácnosti žije na vlhkých miestach švehla obyčajná;
Podtrieda: krídlatý hmyz /Pterygota/
- majú 2 páry krídel;
- podľa typu vývinu sa
delia na dve skupiny – hmyz s neúplnou premenou /Hemimetabola/ a hmyz s úplnou premenou /Holometabola/;
Skupina: hmyz s neúplnou /nedokonalou/ premenou /Hemimetabola/
- z vajíčok sa liahnu
larvy /nemajú krídla/, ktoré dorastajú /nastávajú iba malé zmeny/ a postupne sa menia na dospelý hmyz –
imágo /obyčajne majú krídla/; nemajú štádium kukly;
- typické pre hmyz s neúplnou premenou sú dva druhy lariev:
najáda – žije vo vode a nymfa - žije v tom istom prostredí ako dospelé jedince.
Medzi
hemimetabola patria rady: vážky, podenky, rovnokrídlovce, všekazy /termity/, vši, bzdochy, šváby, rovnakokrídlovce /červce,
vošky/, švoly, modlivky, strapky, ucholaky a i.;
Vážky /Odonata/
- fylogeneticky
najstarší lietajúci hmyz;
- majú larvy najady-žijú vo vode, sú veľmi dravé, spodná časť ústnych orgánov sa premenila na
vysúvateľnú masku
- majú 2 páry nápadných krídel – osobitne pohybujú prednými a zadnými, veľkú hlavu, dobre vyvinuté veľké
oči,
- veľmi dobre lietajú, vo vzduchu chytajú korisť – sú dravé;
Podenky –
efeméry
- žijú v okolí vôd, roja sa vo veľkom množstve, ich larva – najada žije aj niekoľko rokov, dospelé iba niekoľko
dní – neprijímajú potravu, ich úlohou je iba rozmnožovanie /oplodnenie a kladenie vajíčok/;
Ďalšie rady hmyzu s dokonalou
premenou majú larvu nymfu:
Rovnokrídlovce /Orthoptera/
- žijú na suchej zemi; zle lietajú,
veľmi dobre skáču – zadné nohy majú silnejšie; prvý pár krídel sú tvrdšie /pergamenové/, pod nimi je poskladaný druhý pár krídel
– blanité;
- sú nápadné vydávaním cvrlikavých zvukov /samci/;
- patria sem: kobylky – majú veľmi
dlhé tykadlá, zvuky vydávajú trením krídel o seba /podobne cvrlikajú aj svrčky/;
- živia sa rastlinnou
potravou, ale sú aj dravé–kobylka zelená;[na holeni 1. páru nôh majú tympanálny orgán- sluch]
- ďalej sem
patria koníky- telo majú z bokov trochu stlačené, veľkú, málo pohyblivú hlavu, mocné hryzavé ústne
ústroje, sú veľmi pažravé, medzi známe koníky patrí koník sťahovavý, ktorý sa často premnožuje
a v teplých
krajinách spôsobuje pohromy, keď obrovské populácie požierajú všetko zelené;
zvuky vydávajú
trením zadných nôh o krídla;
- v zemi žije krtonôžka – niekedy poškodzuje korene rastlín, ale požiera aj
mnoho pôdnych živočíchov;
Šváby /Battodea/
- fylogeneticky veľmi starý hmyz, sú všežravé;
- majú sploštené telo, dlhé nitkovité tykadlá, mnohé majú zakrpatené krídla, alebo im chýbajú;
- patrí sem šváb
obyčajný, rus domový – žijú v zanedbaných domácnostiach, počas zimy dobre vyhrievaných, ale aj v pekárňach, kuchyniach, sú
škodcami zásob; vyliezajú po zotmení;
Termity – všekazy /Isoptera/
- sú rozšírené
v tropických krajinách, žijú vo veľkých spoločenstvách /sociálny hmyz/ s vysokou deľbou práce – morfologicky odlíšené jedince;
krídla majú iba pohlavne zrelé jedince – samci a samičky sú v čase svadobného letu okrídlené; robotnice a vojaci nemajú krídla;
stavajú podzemné a nadzemné stavby – termitištia;
Vši /Anoplura/
- majú bodavo-cicavé ústne
ústroje, sú druhotne bezkrídle; ektoparazity – na rôznych živočíchoch a na človeku;
- Voš detská - žije vo vlasoch,
samička prilepuje hnidy na vlasy;
- Voš šatová – žije na telách ľudí nedodržujúcich hygienu, prenáša pôvodcov
škvrnitého týfu;
- Voš lonová – žije v ochlpení ľudského tela, prenáša sa pri pohlavnom styku;
Bzdochy
- rozšírený hmyz, parazitujú na rastlinách aj živočíchoch; majú ploché
telo, na spodu hrude majú pachové žľazy;
- Cifruša bezkrídla – žije na rastlinách – cicia šťavu
z rôznych listnatých stromov;
- Ploštica posteľná – v príbytkoch človeka, veľmi nepríjemný parazit,
vylieza v noci;
Švoly
- žijú na hydine –parazitujú, hydina sa ich zbavuje hrabaním v prachu
a posýpaním tela;
Rovnakokrídlovce /Homoptera/
- majú takmer rovnaké krídla, patrí sem veľa
druhov, hromadne sa vyskytujú na rastlinách, kde cicajú rastlinné šťavy – poškodzujú ich;
- patria sem
vošky, /napr.voška kapustová, voška broskyňová prenáša vírusové ochorenie tabaku,
uhoriek, zemiakov/; patria sem aj červce;
- [na jabloniach žije
vlnačka krvavá - po rozrušní jej bielych zámotkov zanecháva červené škvrny];
Skupina: hmyz
s úplnou /dokonalou/ premenou /Holometabola/
- z vajíčok sa liahnu larvy bez krídel /napr.húsenice,
pandravy/, neskôr sa zakuklia a z kukly vylieta dospelý hmyz-imágo; larvy žijú v odlišnom prostredí ako dospelý jedinec
a odlišujú sa od imág tvarom tela a spôsobom života;
Patria sem najznámajšie rady: chrobáky, blanokrídlovce, dvojkrídlovce,
motýle, blchy
Chrobáky /Coleoptera/
- majú pevné
chitinózne telo, prvý pár krídel sú krovky, druhý pár sú blanité krídla, zložené pod krovkami;
- majú
hryzavé ústne ústroje, dobre vyvinuté článkované tykadlá; sú mäsožravé, bylinožravé a všežravé;
- medzi
škodcov zásob patrí: kožiar domový, múčiar obyčajný, zrniar čierny /čeľad
nosatcovité/, črvotoč chlebový, víjačka múčna, plocháň skladový a i.; škodcom zemiakov je pásavka
zemiaková;
- pod kameňmi nájdeme bystruškovité, v truse a v zdochlinách žijú lajniaky,
zdochlináre, hrobáriky;
- na stromoch a kvitnúcich rastlinách žijú chrústy, na kmeňoch a pod kôrou žijú
fúzače, roháče, lykožrúty, v neživom dreve žije črvotoč umrlčí , ktorý narážaním na
drevo vydáva tikavý zvuk;
- vo vode žije potápnik obrúbený, vodomil čierny;
- hmyz, ktorý reguluje populácie
škodlivého hmyzu: lienky, bystrušky, svižníky, roháč veľký a i.
Blanokrídlovce /Hymenoptera/
- veľmi
rozšírený rad, považuje sa za fylogeneticky najvyššie postavený hmyz
- patrí sem sociálny hmyz /hmyz žijúci v spoločenstvách/ -
včely, osy, mravce;
- majú dva páry dobre vyvinutých blanitých krídel, sú veľmi dobrými letcami
- hlava je pohyblivo spojená
s hruďou, okrem yložených očí majú aj jednoduché očká;
- samičky môžu mať na konci tela žihadlo, alebo kladielko;
- patria
sem: včely, osy, mravce, čmele, sršne, pílovka veľká a i. /majú lízavé ústne ústroje/;
Včela
medonosná – žije v spoločenstvách –základom je matka /kráľovná/ - veľká samica, ktorá kladie vajíčka
/až 2000 denne/; samce /trúdy/ - sú zavalité, majú veľké, na temene sa dotýkajúce oči; robotnice – sú
samice so zakrpatenými pohlavnými orgánmi. Z oplodnených vajíčok sa liahnu robotnice, z neoplodnených trúdy –
partenogenéza. Matka je oplodňovaná len raz za život, spermie sú ukladané do zvláštnej semennej schránky, v ktorej
prežívajú celý život matky /2-3 roky/. Po vyliahnutí novej matky staršia kráľovná odlieta s časťou robotníc /10000 –30000/ z úľa
– rojenie. nová kráľovná vylieta na svadobný let, pri ktorom ju trúdy oplodnia a potom celý život kladie vajíčka do buniek plástov.
Robotnice koncom leta vyženú trúdy z úľa. Trúdy sa nedokážu sami živiť a zahynú.
Včely sú najdokonalejšie prispôsobené
na zber peľu a sladkých štiav /nektáru/. Na zber peľu majú zvláštne zariadenia – košíčky a kefky. Pretože majú na tele mnoho chlpov,
zachytáva sa na nich peľ a pri čistení tela kefkami ho zhromažďujú v košíčkoch. Takto ho prenášajú z kvetu na kvet a sú
dôležitými opeľovačmi. Z peľu a nektáru robia med, ktorý ukladajú do buniek plástov ako zásobu. Naplnené bunky zaviečkujú voskom. Vosk
vylučujú žľazami na spodnej strane bruška. Stavajú z neho bunky na uloženie medu do zásob, ale hlavne bunky pre vajíčka, ktoré do nich
kladie včelia kráľovná. Na konci tela robotníc sa nachádza žihadlo, ktoré je duté a cez dutinku po vpichu preniká jed zo zvláštnych
jedových žliaz uložených na konci bruška. Včela má na žihadle dozadu zahnuté háčiky, čo jej zabraňuje vytiahnuť žihadlo. To spôsobuje,
že sa vytrhne žihadlo spolu s koncom bruška, čo väčšinou spôsobí smrť robotnice. Včely majú dobre vyvinutý orientačný zmysel, ako aj
signalizáciu „včelími tancami“, ktorými včely informujú o smeroch letu za potravou. Orientujú sa zrejme podľa výšky slnka nad
obzorom.
Osy majú silné hryzadlá, ktorými chytajú rôzny hmyz, drvia ho a prinášajú ako potravu
larvám. Živia sa aj sladkými šťavami, ktoré získavajú hryzením ovocia. Robotnice majú žihadlá bez háčikov, preto ich po poštípaní
vytiahnu. Osy sa iba bránia, sami neútočia. Pichnutie žihadlom môže byť pre niektorých ľudí aj životu nebezpečné.
Mravce tvoria najpočetnejšie spoločenstvá blanokrídlovcov. Samček po oplodňovacom lete stráca krídla a samička
začne klásť vajíčka ako základ nového mraveniska.
Mravec hôrny si stavia v lesoch veľké hniezda do
výšky až jedného metra..
Mravec obyčajný stavia hniezda pod zemou.
Mravec indický
/faraón/ - žije v domácnostiach;
Mravce majú veľmi dôležitú úlohu v regulovaní početnosti rôzneho hmyzu, požierajú
aj uhynuté zvieratá.
Dvojkrídlovce /Diptera/
- majú vyvinutý iba jeden pár krídel-blanité,
zadné sú premenené na kyvadielka – udržiavanie rovnováhy počas letu;
- majú lízavé, cicavé, alebo bodavo-cicavé ústne ústroje
Muchy – významný hmyz; pichľavka stajňová, ovad hovädzí, strečky napádajú dobytok;
- mäsiarka
obyčajná – jej larvy sa vyvíjajú v mäse, je živorodá;
- mucha tse-tse /bodavka/ – v trópoch
prenáša pôvodcu spavej nemoci /trypanozómu spavičnú/;
Komáre – najbežnejšími u nás je rod Culex – jeho
larvy žijú vo vode a dýchajú vzdušný kyslík – nasávajú ho do vzdušníc zvláštnou rúrkou, ktorú vysúvajú na povrch vody; dospelé
samice cicajú krv živočíchom a človeku;
anofeles škvrnitokrídly – prenáša pôvodcu malárie /plasmodium
malariae/ - v trópoch;
Motýle /Lepidoptera/
- majú v pokoji špirálovito stočený
cuciak, živia sa kvetným nektárom; ich larvy sú húsenice;
- na krídlach majú ako škridle poukladané šupiny; imága lietajú pomalým
trasľavým pohybom;
- medzi najznámejšie patria: mlynárik kapustový, vidlochvost feniklový, babôčky, žltáčiky,
hnedáčiky, očkáne;
- veľkú skupinu tvoria nočné motýle – lišaj
smrtihlav, lišaj mliečnikový, mníška obyčajná, priadkovec obrúčkový – húsenice napádajú ovocné stromy – na konáriky
kladie vajíčka v podobe obrúčok obopínajúcich tenké konáriky;
- priadka morušová je hospodársky
významný druh, chová sa pre prirodzený jemný hodváb, jej húsenice pred zakuklením pradú zámotky, živí sa listami moruše; z Číny sa
dostala do Európy; pestuje sa aj umelo;
- moľa šatová, moľa kožušinová patria medzi malé motýle, žijú
v domácnostiach;
Blchy
- sú veľmi špecializované ektoparazity, majú nápadne
veľké skákavé končatiny, bodavo-cicavé ústne ústroje,
- napádajú aj človeka a prenášajú rôzne nebezpečné vírusové
a bakteriálne ochorenia, napr. mor;
- najznámejšia je blcha ľudská;
- blchy prechádzajú aj na človeka
– blcha slepačia, mačacia, holubia, psia;
Zones.sk – Zóny pre každého študenta