Oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta) dvojklíčnolistové rastliny

Oddelenie: Magnóliorasty (Magnoliophyta) dvojklíčnolistové rastliny

Je to najmladšie oddelenie s najvyspelejšími druhmi rastlín, pretože dosiahli najvyšší stupeň vývoja.

Vznik: pravdepodobne v druhohorách z primitívnych lyginodendrorastov (papraďosemenné rastliny). Ich vznik súvisí s prispôsobením sa suchozemským podmienkam.

Charakteristika:

• spočiatku to boli stromovité formy, neskôr krovinaté a nakoniec bylinné formy
• evolúcia nie je dodnes spoľahlivo objasnená
• koreňová sústava: môže byt alorízia alebo homorízia
• stonka: býva drevnatá i bylinná s kolaterálnym cievnym zväzkom usporiadaným v kruhu alebo roztrúsene. U druhov, ktorých stonka hrubne sú tieto zväzky otvorené. V xyléme sú prítomné predovšetkým
• listy: majú rôzny tvar čepele ale nevyskytujú sa ihlicovité listy ako pri borovicorastov. Predstavujú makrofylovú vývojovú
• kvet = reprodukčný orgán je listového pôvodu. Prvé kvety boli acyklické, ktoré mali predĺžené kvetné lôžko s kvetnými časťami usporiadanými v závitnici. Z nich sa vytvorili cyklické kvety a v priebehu fylogenézy súmerné kvety. Ich vznik súvisel s prispôsobením sa opeleniu.

- kvetné obaly môžu byť nerozlíšené - okvetie, alebo rozlíšené na kalich a korunu.

• kým vývojovo pôvodnejšie kvety mali veľký počet kvetných častí, v priebehu vývoja sa pozoruje redukcia počtu a súčasne zrastanie voľných kvetných

tyčinky: boli spočiatku široké, lupeňovité, neskôr sa diferencovali na časti, ktoré sú známe aj dnes (nitka, peľnica)

piestik: vznikol zrastom plodolistov a neskôr sa diferencoval na semenník, čnelku a bliznu. Väčšina druhov magnoliorastov je hmyzoopelivá

Toto oddelenie je charakteristické vytvorené dvojité oplodnenie, v dôsledku čoho splýva jedna spermatická bunka s oosférou a vzniká zárodok (embryo) novej rastliny a druhá spermatická bunka splýva s centrálnym diploidným jadrom, čím vzniká sekundárny triploidný endosperm. Sporofyt je úplne prispôsobený suchozemskému spôsobu života. Gametofyt je ešte viac redukovaný (na klíčiace peľové zrno a zrelý zárodočný miešok vo vajíčku).

Klasifikácia:

Magnóliorasty sa delia na 2 triedy, ktoré sa dajú rozlíšiť anatomickými i morfologickými znakmi, ktoré sú uvedené v tabuľke.

Dvojklíčnolistové (Magnoliopsida)	Jednoklíčnolistové (Liliopsida)
kvet	4 - alebo 5- početný	3 - početný
žilnatina	perovitá, dlaňovitá	rovnobežná
zárodok	2 klíčne listy	1 klíčny list
cievne zväzky	v kruhu	roztrúsené
koreňová sústava	alorízia	homorízia

Prvá trieda dvojklíčnolistové (Magnoliopsida) sa delí na 6 podtried s niekoľkými

čeľaďami.

1. Podtrieda: Magnoliové (Magnoliidae) – čeľ: magnoliové, iskerníkové, makovité, leknovité
2. Podtrieda: Hamamelové (Hamamelidae) – čeľ: pŕhľavovité, konopovité, bukovité, brezovité, lieskovité
3. Podtrieda: Klinčekovité (Caryophyllidae) – čeľ: klinčekovité, mrlíkovité, stavikrvovité
4. Podtrieda: Dileniové (Dilleniidae) – čeľ: čajovníkovité, fialkovité, kapustovité, prvosienkovité, lipovité, bavlníkovité, pryštecovité
5. Podtrieda: Ružové (Rosidae) – čeľ: ružovité, bôbovité, mrkvovité
6. Podtrieda: Astrové (Asteridae) – čeľ: ľuľkovité, hluchavkovité, astrovité

Význam:

Magnóliorasty zahŕňajú veľkú skupinu hospodársky významných druhov, napr:

Zelenina

1. koreňová – mrkva, petržlen, zeler (čeľ: mrkvovité)
2. hlúbová – kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol (čeľ:kapustovité)
3. strukoviny – fazuľa, hrach, sója, bôb, šošovica (čeľ: bôbovité)
4. okopaniny– ľuľok zemiakový (čeľ: ľuľkovité)
5. zvyšná – reďkev, repka, horčica (čeľ: kapustovité), rajčiak, paprika (čeľ: ľuľkovité)

Ovocie

• jabloň, hruška, čerešňa, slivka, broskyňa, marhuľa (čeľ: ružovité)
• jahoda, ostružina (čeľ: ružovité)

Krmoviny

– ďatelina, vika (čeľ: bôbovité)

Medonosné rastliny

• agát, materina dúška (čeľ: bôbovité, hluchavkovité)
• púpava, ovocné stromy (čeľ: astrovité, ružovité)

Liečivé rastliny

• hluchavka biela, materina dúška, rozmarín, mäta, šalvia (čeľ: hluchavkovité)
• podbeľ, nechtík, púpava, harmanček (čeľ: astrovité)

Koreniny

• bazalka, pamajorán (čeľ: hluchavkovité)
• fenikel, rasca, kôpor (čeľ: mrkvovité)

Olejniny

• slnečnica, mak (čeľ: astrovité, makovité)

Obilniny

• jačmeň, pšenica, raž, ovos ryža, kukurica (čeľ: lipnicovité)

Charakteristika niektorých čeľadí triedy dvojklíčnolistové rastliny:

Čeľaď: MAGNÓLIOVITÉ (MAGNOLIACEAE)

Je to najstaršia čeľaď.Väčšina druhov rastie vo východnej a juhovýchodnej Ázii. Patria tu opadavé i vždyzelené stromy a kry. Majú výrazné veľké kvety s terminálnym postavením. Ich acyklické kvety majú predĺžené kvetné lôžko so širokými tyčinky a najvyššie uloženými plodolistami. Plodom je mechúrik (vývojovo najstarší plod), ktorý vytvára plodstvo mechúrikov.

Čeľaď: ISKERNÍKOVITÉ (RANUNCULACEAE)

Predstavuje početnú skupinu mierneho až chladného pásma. Ide väčšinou o byliny, vzácne dreviny. Majú jednoduché listy hlboko vykrojené, vzácne zložené. Kvet má buď nerozlíšené kvetné obaly, potom je okvetie tvorené z 5 okvetných lístkov, alebo z troch a troch (3+3). Ak je kvet rozlíšený, kalich je tvorený 5 kališnými lístkami a koruna 5 korunnými lupienkami. Tyčiniek je veľké množstvo a aj piestik vznik zrastením veľkého počtu plodolistov. Plodom je mechúrik (ak kvety obsahujú viac vajíčok) alebo nažka (ak kvet obsahuje len 1 vajíčko).

Ich mliečnice obsahujú rôzne alkaloidy.

Iskerník prudký Iskerník plazivý Veternica hájna Blyskáč jarný Zaružlie močiarne Prilbica modrá Hlaváčik jarný ZCH! Orlíček obyčajný Ostrôžka poľná

Pečeňovník trojlaločný

Čeľaď: MAKOVITÉ (PAPAVERACEAE)

Ich kvety sú dvojpočetné (2+2) s prchavým kalichom (2 kalíšne lístky opadávajú pred rozkvitnutím). Plod: tobolka, nažka. V parenchýme – mliečnice (alkaloidy: kodeín, morfín, papaverín)

Mak siaty Mak vlčí

Lastovičník väčší

Čeľaď: LEKNOVITÉ (NYMPHAEACEAE)

Táto čeľaď je významná z fylogenetického hľadiska, pretože sa z nej odvodzuje pôvod jednoklíčnolistových rastlín.

Zahŕňa hydrofyty – rastliny rastúce vo vodnom prostredí (stojace i mierne tečúce vody). Kvety a listy plávajú na hladine. Z podzemku vyrastajú dlhostopkaté litsty. Kvet je pravidelný obojpohlavný s veľkým počtom korunných lupienkov, s veľkým počtom tyčiniek. Piestik vznikol zrastením nekonečne veľkého množstvo plodolistov. Plodom je nafúknutá tobolka podobná makovici, výborne prispôsobená na rozširovanie semien vodou.

Lekno biele

Viktória amazonská – 2 m listy s nadvinutým okrajom, 40 cm kvet

Čeľaď: PŔHĽAVOVITÉ (URTICACEAE)

Chránia sa pŕhľavými trichómami spevnenými s SiO₂. Vo vnútri trichómov je páliaca látka - acetylcholín a histamín. Listy jednoduché, striedavé i protistojné. Kvety jednopohlavné vo zväzočkoch. Plodom je nažka.

Pŕhľava dvojdomá

Čeľaď: KONOPOVITÉ (CANNABACEAE)

Sú to dvojdomé, vetroopelivé druhy. Listy majú dlaňovitolaločnaté alebo dlaňovodielne. Samčie súkvetia – vrcholikovité, samičie súkvetia vytvárajú šištice. Plodom je nažka.

Konopa siata

Chmeľ obyčajný - alkaloidy: humulón, lupulín dôležité pri výrobe piva

Figovníky

Čeľaď: BUKOVITÉ (FAGACEAE)

Patria tu mohutné stromy s jednoduchými i striedavými listami. Malé samčie alebo samičie kvety sú často v oddelených jahňadách, na tom istom jedincovi, vetroopelivé.Plodom je nažka obklopená čiaškou alebo uzavretá v nej.

Buk lesný – plodom bukvice Dub letný – plodom žalude Gaštan jedlý

Čeľaď: BREZOVITÉ (BETULACEAE)

Dreviny s jednoduchými, celistvými, striedavými listami. Kvety jednopohlavné, nahé, v jahnadách.

Breza previsnutá Jelša lepkavá

Čeľaď: KAPUSTOVITÉ (BRASSICACEAE)

Hospodársky významná čeľaď. Zahŕňa jednoročné i dvojročné trváce byliny. Listy majú jednoduché hlboko vykrajované. Súkvetie strapcovité. Pre čeľaď je charakteristický 4-početný kvet. Majú štvormocné tyčinky. Plod: šešuľa a šešuľka. Semená sú bohaté na olej. V pletivách sú prítomné idioblasty s horčičnými silicami (bunky obsahujú enzým myrozinázu, ktorý štiepi glykozidy na horčičné silice).

Kapusta obyčajná - spravidla dvojročná bylina Kel hlávkový, kel ružičkový, kaleráb, karfiol Repka olejka

Horčica biela Chren dedinský Reďkev siata Kapsička pastierska Peňiažtek roľný

Čeľaď: RUŽOVITÉ (ROSACEAE)

Skupina opadavých a vždyzelených stromov, krov a bylín.Listy obyčajne striedavé a premenlivé od celistvookrajových až po perovito zložené. Kvety pravidelné 5- početné, jednotlivé alebo v strapcovitých súkvetiach. Majú ploché, vyklenuté alebo prehĺbené kvetné lôžko a mnohopočetný súbor tyčiniek.

Plody - mechúriky, nažky, kôstkovice, malvice.

Ruža šípová Ruža hrdzavá Jahoda obyčajná Nátržník husí

Ostružina černicová Ostružina malinová Alchemilka obyčajná Jarabina

Hloh

Ovocné stromy: Broskyňa obyčajná Marhuľa obyčajná Čerešňa vtáčia Slivka domáca Hruška obyčajná Jabloň domáca

Čeľaď: BÔBOVITÉ (FABACEAE)

Vytvorené zložené listy s úponkami. Na koreňoch hľuzy so symbiotickými nitrifikačnými baktériami. Špecifická stavba kvetu: kališné lístky kvetov zrastajú, korunné lupienky voľné

(striežka, krídla, čĺnok). Kvety vytvárajú strapcovité súkvetia. Plod: struk, semená obsahujú veľa bielkovín.

Fazuľa obyčajná ,Hrach siaty Šošovica kuchynská ,Sója fazuľová Podzemnica olejná,Ďatelina lúčna Ďatelina plazivá,Vika siata

Lupina úzkolistá,Hrachor jarný Agát biely

Čeľaď: MRKVOVITÉ (DAUCACEAE)

Sú to dvojročné i trváce byliny. Ako dvojročné prvý rok rastú a až druhý rok semenia. Byliny s vretenovitým koreňom. Vytvárajú zložené listy. Drobné kvety sústredené v okolíku alebo zloženom okolíku. Plodom: dvojnažka pozdĺžne rýhovaná.

Mrkva obyčajná,Zeler voňavý Petržlen záhradný,Kôpor voňavý Fenikel obyčajný,Boľševník borščový Rasca lúčna ,Bolehlav škvrnitý

Čeľaď: ĽUĽKOVITÉ (SOLANACEAE)

Sú to tropické alebo subtropické rastliny, hodne rozšírené. Majú bikolaterálne cievne zväzky. Vytvárajú jednoduché alebo zložené, striedavé listy. Kvety sú usporiadané vo vrcholíkovitom súkvetí. Koruna z 5 zrastených korunných lupienkov zrástla s 5 tyčinkami, u ktorých došlo k redukcii. Plod: bobuľa, tobolka.

V pletivách obsahujú alkaloidy: solanín, atropín, nikotín.

Rajčiak jedlý

Ľuľkovec zlomocný – celá rastlina obsahuje smrteľne jedovaté alkaloidy: atropín

Ľuľok zemiakový – okopanina, bobule ako aj zelené časti hľúz obsahujú jedovatý solanín

Paprika ročná

Tabak virgínsky - tabakové listy – alkaloid: nikotín

Blen čierny Durman obyčajný

Čeľaď: HLUCHAVKOVITÉ (LAMIACEAE)

Byliny rastúce na suchých a teplých miestach. Majú štvorhranná stonku, jednoduché, krížmoprotistrojné listy.

Dvojpyskové kvety (horný a dolný) sú súmerné s dvojmocnými tyčinkami. Plod: tvrdky. Ich silice sa využívajú ako liečivá.

Hluchavka biela, Šalvia lekárska, Materina dúška, Rozmarín lekársky Levanduľa úzkolistá , Bazalka pravá, Mäta pieporná

Pamajorán obyčajný - korenina oregano

Čeľaď: ASTROVITÉ (ASTERACEAE)

Prevažne byliny aj dreviny, často s mliečnicami. Majú jednoduché aj zložené listy. Charakteristikým súkvetím je úbor. Je tvorený z 2 častí. Stredná část – terč obsahuje rúrkovité kvety, po obvode sa nachádzajú farebne odlíšené jazykovité kvety. Plod: jednosemenná nažky

– na vrchole lietacie zariadenie, ochlpenia. Slnečnica ročná ,Nechtík lekársky Púpava lekárska ,Rumanček pravý Rebríček obyčajný,Podbeľ liečivý Georgíny, Cinie, Aksamietnice Margaréta biela,Sedmokráska obyčajná