Vyššie rastliny – semenné rastliny

Vyššie rastliny – semenné rastliny, nahosemenné a krytosemenné rastliny

Semenné rastliny

• sú to rastliny, lepšie prispôsobené životu na súši,
• od predtým spomínaných oddelení sa líšia tým, že takmer vš semenné rastliny majú kvet a semená,
• telo je rozlíšené na: koreň, stonku a listy,
• rozmnožujú sa semenami, kt vznikajú z oplodneného vajíčka.

Kategórie:

1. Nahosemenné rastliny – Gymnospermatophyta
2. Krytosemenné rastliny – Magnoliophyta

Nahosemenné rastliny – Gymnospermatophyta

• prvé sa rozmnožoval semenami,
• vajíčka sú na plodolistoch nahé,
• sú to dreviny stromovitého alebo krovitého vzrastu, listy majú vždy zelené (ihlicovité alebo šupinovité).

Oddelenie: Kordaitorasty

• fosílne dreviny stromovitého vzrastu, dorastajú do výšky 20 – 40 m,
• listy boli úzke, ale až meter dlhé (ihlicovité, kopijovité), podieľali sa na vzniku slojov čierneho uhlia.

Oddelenie: Borovicorasty – Pinophyta

• sú to len dreviny s bohato rozkonáreným kmeňom.

Skupiny:

Ginkgá – Ginkopsida

• recentný je len 1 druh: Gingo dvojlaločné – Ginkgo biloba,
• listy sú opadavé s vidlicovitou žilnatinou,
• listy vyrastajú na krátkych a hrubých brachyblastoch,
• plodom je žltá guľovitá semenná pôstkovica,
• pochádza z číny,
• má aj liečivé účinky, povzbudzuje krvný obeh a prekrvenie mozgu.

Ihličnany – Pinopsida

• majú živicovité kanáliky, listy sú ihlicovité, vždy zelené a na rastline pretrvávajú 6 – 14 rokov,
• semená: krídlaté, plod: šiška.

Zástupcovia:

• Jedľa biela – Abies alba – má hladkú bielosivú borku, ihlice sú jednotlivé: na rube majú dobre viditeľné rady prieduchov – prúžky, šišky sa po dozretí rozpadajú na strome, sú vzpriamené.
• Smrek ob – Picea abies – má hnedočervenú kôru, pukajúcu na šupiny, ihlice sú štvorhranné, pichľavé a rozostavené v hustej závitnici, šišky sú vysiace, opadávajú v celosti na zem, drevo je mäkké – stavebný materiál pre výrobu nábytkov a hud nástrojov.
• Smrekovec opadavý – Laryx decidua – mäkké opadavé ihlice, má vo zväzkoch (40), šišky sú malé a silne prirastajú ku konáru, jeho drevo sa označuje ako červený smrek – nábytkárstvo, jar – svetlozelená, leto – tmavozelená.
• Borovica lesná – Pinus sylvestris – ihlice sú po 2 na brachyblastoch, má sivohnedú kôru, je veľmi skromná v nárokoch na pôdu a poskytuje cenné drevo.
• Borovica horská – Pinus mugo (kosodrevina) – má plazivý kmeň a ohybné konáre, rastie vo vysokých oblastiach.
• Borievka ob – Juniperus communis – má ostropichľavé ihlice, kt sú v 3 alebo 4 početných prasnenoch, dvojdomí ker alebo ízky strom, s ihlanovitou korunou, plodom sú modré bobule, z kt sa vyrábajú destiláty (Borovička).
• Tis ob – Taxus baccata – má mäkké tmavozelené ihlice, plodom je semenná bobuľa s červeným mieskom, je jedovatý, obsahuje alkaiod – taxín s výnimkou červeného mieška.
• Skvojovec mamutí – Sequiodendron giganteum – dožíva sa vyše 4000 rokov a dorastá až do výšky 130 metrov.

Krytosemenné rastliny – Magnoliophyta

• najmladšie a najvyspelejšie oddelenie rastlinnej ríše,
• semeno je chránené voči vonkajším vplyvom prostredia, patria sem dreviny a byliny – ich telo sa člení na koreň a výhonok,
• majú pravé kvety, vš kvetné časti okrem kvetného lôžka sú listového pôvodu.

Kvety:

1. fertilné lístky: piestik, tyčinka,
2. sterilné lístky: kvetné obaly: korunné lupienky (dvojlíčnolisté – ruža), okvetné lístky (jednoklíčnolisté) tulipán.

Triedy:

1. Jednoklíčnolistové rastliny – Monocotyledone
2. Dvojklíčnolistové rastliny – Dicotyledone

Charakteristické znaky jednoklíčnlistových a dvojklíčnolistových rastlín

Znak	Jednoklíčnolistové rastliny	Dvojklíčnolistové rastliny
Klíčne listy	1	2
Koreň	homorízia	alorízia
Stonka	rozptýlené cievne zväzky	kolaterálne cievne zväzky
Listy	rovnobežná žilnatina	sieťovitá žilnatina
Kvet	Perigónium (tulipán P3+3)	Kalyx + corola
Napr.	tulipán, snežienka, konvalinka	mrkva, slnečnica, ruža, púpava lek

Významné čeľade dvojklíčnolistových rastlín

Čeľaď magnóliovité – Magnoliaceae

– najstaršia čeľaď kryt rastlín, charakteristika:

1. kvetné obaly sú v závitnici,
2. tyčinky sú vo veľkom množstve okolo kvetného lôžka,
3. piestiky sú v špirále uložené, ich počet je nekonečný.

• sú to hlavne tropické a subtropické dreviny – Ázia, Amerika,
• u nás sa os 18. stor v parkoch vysádza Magnólia veľkokvetá s bielymi alebo svetloružovými kvetmi.

Zelenina

1. a) koreňová – mrkva, petržlen, zeler (čeľ: mrkvovité)
2. b) hlúbová – kapusta, kel, kaleráb, brokolica, karfiol (čeľ: kapustovité)
3. c) strukoviny – fazuľa, hrach, sója, bôb, šošovica (čeľ: bôbovité)
4. d) okopaniny – ľuľok zemiakový (čeľ: ľuľkovité)
5. e) zvyšná – reďkev, repka, horčica (čeľ: kapustovité), rajčiak, paprika (čeľ: ľuľkovité)

Ovocie

• jabloň, hruška, čerešňa, slivka, broskyňa, marhuľa (čeľ: ružovité),
• jahoda, ostružina (čeľ: ružovité).

Krmoviny

– ďatelina, vika (čeľ: bôbovité)

Medonosné rastliny

• agát, materina dúška (čeľ: bôbovité, hluchavkovité),
• púpava, ovocné stromy (čeľ: astrovité, ružovité).

Liečivé rastliny

• hluchavka biela, materina dúška, rozmarín, mäta, šalvia (čeľ: hluchavkovité),
• podbeľ, nechtík, púpava, harmanček (čeľ: astrovité).

Koreniny

• bazalka, pamajorán (čeľ: hluchavkovité),
• fenikel, rasca, kôpor (čeľ: mrkvovité).

Olejniny

– slnečnica, mak (čeľ: astrovité, makovité)

Obilniny

– jačmeň, pšenica, raž, ovos ryža, kukurica (čeľ: lipnicovité)

Čeľaď iskerníkovité – Rununculaceae

• prevažne trváce byliny,
• kvety: perigónium: P3+3 – Veternica hájna, Kališné l + korunné l: C5, K5 – Iskerník plazivý,
• plody: mechúrik, nažka, obs veľa alkaloidov,
• zástupcovia: Bliskáčik jarný – Ficaria verna, Veternica hájna – Anemone nemorosa – chránená, Záružlie močiarne – Caltha falustris.

Čeľaď makovité – Papaveraceae

• prevažne byliny s mliečnicami,
• mnohé obs alkaloidy = sú liečivé rastlniny,
• plod: nažka, tobolka.

Zástupcovia:

• Mak siaty – Papaver somniferrum – pre olejnaté semená sa pestuje ako kultúrna rastlina, z nezrelých makovíc sa získava ópium – morfín – proti bolesti, kodeín – proti kašlu.
• Mak vlčí – Papaver roheas – ja častou burinou na poliach.
• Lastovičník ob – Chelidonium majus – v mliečniciach je toxická žltooranžová šťava, kt sa využíva na liečbu kurieho oka.

Čeľaď ružovité – Rosaceae

– väčšinou dreviny. Vzácnejšie byliny, mnohé sa pestujú ako okrasné rastliny.

Morfológia:

1. kvety: sú 5 početné K5, C5 obojpohlavné, v pletivách majú vonné silice – ruže,
2. listy – párové prílístky,
3. plody – a) kôstkovica – slivka, čerešňa, broskyňa, b) malvica: jabloň, hruška, c) nažja – jahoda.

Zástupcovia: Ruža šípová – Rosa canina, Jabloň domáca – Malus domestica, Slivka dom – Pirus comnis, Jahoda ob – Fragaria vesca

Čeľaď bôbovité – Fabaceae

• väčšinou byliny, kt na koreňoch hľuzy zo symbiotickými nitrifikačnými baktériami,
• tieto baktérie premieňajú vzdušný N na NO,
• ich plody – struky – sú bohaté na bielkoviny a preto rastliny uprednostňujú vegetariáni.

Zástupcovia: Fazuľa ob – Phaseolus vulgaris, Hrach siaty – Pisum savitum, Šošovica jedlá – Lens culinaris, Sója ob – Glycne soja

Významné čeľade jednoklíčnolistových rastlín

– väčšinou trváce byliny, ekologicky sú veľmi plasické (prispôsobivé), čeľade:

Čeľaď ľaliovité – Liliaceae

– väčšinou trváce byliny kt majú hľuzy, vibule, podzemky.

Kvet: P3+3 – voľné, P(3+3) – zrastené

Zástupcovia: Konvalinka voňavá – Convalaria majalis, Tulipán – Tulipa, Cesnak kuchynský – Allium sativum, Cibuľa kuchynská – Allium sepa

Čeľaď lipnicovité – Poaceae

– byliny rozšírené po celej zemy, tvoria typické spoločenstvá – stepy, savany, lúky, v dôsledku vetroopelivosti majú redukované kvetné obaly a kvety sú usporiadané so klasu.

Zástupcovia:

• Ovos siaty – krmovinárske využitie,
• Jačmeň siaty – chráni pred zápalmi kože a zabraňuje šediveniu vlasov, chlebovina.