Minerály, Kryštály, Horninotvorné nerasty

Prírodné vedy » Biológia

Autor: maximus
Typ práce: Referát
Dátum: 02.02.2020
Jazyk: Slovenčina
Rozsah: 914 slov
Počet zobrazení: 1 948
Tlačení: 111
Uložení: 116

Minerály

Nerast alebo minerál je substancia (prvok alebo chemická zlúčenina), ktorá:

  • je za normálnych podmienok kryštalická a
  • prirodzene sa vyskytuje a
  • má rovnorodé chemické zloženie (môže sa však v rámci istých medzí meniť) a rovnorodé fyzikálne vlastnosti v ľubovoľnej časti (rovnorodú štruktúru aj na mikroskopickej úrovni); samozrejme sa nevylučuje prítomnosť vrastlíc a iných porúch v neraste

Spravidla sa uvádza aj, že nerast musí byť anorganický (po slovensky neústrojný), ale hoci veľká väčšina nerastov je anorganická, existuje aj niekoľko organických (ústrojných) nerastov. Okrem toho sa niekedy uvádza, že môže byť akéhokoľvek skupenstva, čiže sem patria aj plyny ako oxid uhličitý či sírovodík. Ďalej sa niekedy uvádza, že museli vzniknúť prostredníctvom geologických procesov (teda na Zemi), ale dnes sa už za nerasty považujú aj látky z iných kozmických telies (Mars, Mesiac, meteority).

Existuje niekoľko substancií považovaných často za nerasty, hoci porušujú vyššie uvedenú definíciu, sú to napríklad:

  • dve kvapalné látky: ortuť a kvapalná voda (niekedy sa voda v kvapalnom stave, na rozdiel od ľadu medzi minerály neradí)
  • mineraloidy, čiže amorfné anorganické (po slovensky beztvaré neústrojné) látky bez kryštálovej štruktúry, ktoré inak spĺňajú definíciu nerastu (opál, obsidián); amorfné nerasty vytvárajú zvyčajne guľovité alebo hroznovité útvary
  • biogénne (čiže v živých sústavách obsiahnuté) materiály, ak sa na ich formovaní podieľali geologické procesy (napr. minerály guana).

Nerast vznikol prirodzenými silami bez ľudského zásahu.

Veda o nerastoch je mineralógia.

Kryštály

Nerasty v zemskej kôre vznikajú v dutinách, tavenine magmy, trhlinách a podobne kryštalizáciou (tvorením kryštálov) z tavenín, z roztokov alebo z plynov.

Каždý nerast má charakteristický tvar kryštálu (napríklad kamenná soľ má kryštál tvaru kocky), pozri aj kryštálová štruktúra. V hornine býva kryštál často deformovaný, pretože mu prekáža iný nerast. Kryštál môže byť mikroskopicky malý, niekoľkocentrimetrový a ojedinele aj niekoľkometrový.

Kryštály narastené na spoločnom základe vytvárajú drúzu. Veľa kryštálov toho istého nerastu vyvíjajúcich sa na obmedzenom priestore vytvára kryštalické agregáty (zhluky kryštálov).

Horninotvorné nerasty

Väčšina hornín sa z väčšej časti skladá (okrem iného) z pomerne malého počtu (asi 30) nerastov, ktoré nazývame horninotvorné nerasty.

Vyše 90 % zemského povrchu tvoria nerasty kremičitany (olivín, pyroxén, amfibol, živec či kremeň), ktoré sú v magamtických, metamorfných aj v ílovitých sedimentárnych horninách. Druhou významnou skupinou sú uhličitany, ktoré sú v sedimentárnych horninách (napr. vo vápenci), treťou oxidy (hematit).

  • Podľa chemického zloženia a kryštalografických vlastností rozlišujeme

Vlastnosti nerastov

Nerasty majú množstvo fyzikálnych a chemických vlastností, pomocou ktorých sa dajú identifikovať.

· Fyzikálne vlastnosti

Z fyzikálnych vlastností sa najprv skúma farba, lesk a vzhľad (habitus). Potom sa určuje tvrdosť, špecifická hmotnosť - hustota a farba vrypu. Štiepateľnosť a lom bývajú prevažne dobre viditeľné najmä na čerstvom úlomku minerálu. Najčastejšie zisťované fyzikálne vlastnosti minerálov sú:

  • vzhľad kryštálu (ním sa zaoberá kryštalografia):
  • mechanické vlastnosti 
  • optické vlastnosti:
  • tepelné vlastnosti
  • fyziologické vlastnosti: 
  • magnetické vlastnosti
  • elektrické vlastnosti
  • rádioaktivita

· Chemické vlastnosti

Chemické vlastnosti sú základom delenia nerastov.Chemické vlastnosti závisia od chemického zloženia a kryštálovej štruktúry. Najdôležitejšou chemickou vlastnosťou je samozrejme samotné chemické zloženie vyjadriteľné formou vzorca.

Pri zisťovaní chemických vlastností nerastov skúšame, ako sa nerasty rozpúšťajú vo vode (kamenná soľ sa rozpúšťa, zlato nie), ako regaujú s kyselinami, s roztokmi hydroxidov a podobne. Nerasty ako platina, zlato, kremeň sú veľmi odolné proti pôsobeniu kyselín či hyroxidov. Nerast sa rozkladá aj pri vysokej teplote (napríklad kalcit sa rozpadá na oxid vápenatý a oxid uhličitý)

Chemické podmienky vzniku nerastov a látkové zloženie zemského telesa skúma geochémia.

Vznik

Nerasty môžu vznikať rôznorodými pochodmi a za rozličných podmienok.

· Primárny vznik

Endogénne nerasty

Endogénne (vzniknuté vo vnútri) neraty vznikajú vďaka uvoľňovaniu tepelnej energie z vnútra zemegule. Minerály takto vzniknuté sú v širšom zmysle slova produkty magmatickej činnosti. Horniny a ložiská vznikajú kryštalizáciou samotnej magmy a jej rozličných odštiepenín. Procesy vzniku minerálov prebiehajú v rozličných hĺbkach pri rozličných ale prevažne vysokých teplotách.

Magmatická tvorba nerastov: Na Zemi podlieha všetko neustálym premenám. Aj nerasty vznikajú, rastú a menia sa. Väčšina z nich vznikla a aj dnes vzniká vo vnútri Zeme, kde sú vysoké teploty (približne 900 - 1300 °C) a tlak tisícok atmosfér. V týchto hĺbkach sa nachádza oblasť žeravo - tekutej silikátovej taveniny, ktorú nazývame magmou. Pretože zemská kôra je stále v pohybe (napr. vznik zlomov, vrásnenia), preniká časť magmy do vyšších a chladnejších vrstiev zemskej kôry, kde postupne tuhne a vytvára masívy hlbinných hornín.Magma je tavenina rozličných kremičitanov a oxidov nasýtená plynmi a vodnou parou. Jej zloženie zodpovedá chemickému zloženiu hornín zemskej kôry. Rozmanité prúdenia udržujú magmu v stálom pohybe, pričom sa v nej uskutočňujú chemické reakcie. Tvoria sa v nej nové zlúčeniny zodpovedajúce novovytvoreným nerastom. Keď prenikne žeravo - tekutá magma, ktorá je pod veľkým tlakom, do vyšších a chladnejších vrstiev zemskej kôry, jej teplota sa znižuje. Počas tohto ochladzovania magmy sa tvoria prvé nerasty.

Exogénne nerasty

Exogénne (vzniknuté vonku), ktoré vznikajú pri procesoch prebiehajúcich vďaka vonkajšej slnečnej energii, ktorá dopadá vo forme žiarenia na zemský povrch. Zdrojom materiálu sú rozličné horniny a rudy, ktoré sa obnažujú a rozrušujú na povrchu Zeme. Procesy vzniku nerastov sa odohrávajú v najvrchnejšej časti zemskej kôry a to za nízkych teplôt a tlakov blízkych k atmosférickým, v podmienkach vzájomného pôsobenia fyzikálnych a chemických činiteľov atmosféry, hydrosféry a biosféry.

· Sekundárny vznik

Vznik zvetrávaním

Na všetky nerasty a horniny na zemskom povrchu pôsobia mnohé rušivé vplyvy, ktoré označujeme ako zvetrávanie. Zvetrávanie spôsobuje podstatné premeny nerastov. Uvedieme si aspoň niekoľko príkladov: živce sa menia na kaolín, olivín sa mení na hadec (serpentín) a zlatožltý pyrit prechádza na hnedý limonit. Zvetrávaním pyritu sa môže uvoľňovať kyselina sírová, ktorá potom pôsobí na okolie.

+Vznik metamorfózou (premenou)

+Vznik chemickým usadzovaním (chamozit alebo bahenné rudy - limonit)

+Biologický vznik (síra, liadok, pyrit a markazit + ložiská fosforitov)

+Paragenéza

Oboduj prácu: 10 9 8 7 6 5 4 3 2 1

Vyhľadaj ďalšie študentské práce pre tieto populárne kľúčové slová:

#Geologické procesy #Nerasty


Odporúčame

Prírodné vedy » Biológia

:: KATEGÓRIE – Referáty, ťaháky, maturita:

Vygenerované za 0.021 s.
Zavrieť reklamu