Africký mor ošípaných – príznaky, prenos, prevencia a riziká

Africký mor ošípaných, skrátene AMO, je nebezpečné vírusové ochorenie domácich ošípaných a diviakov. Patrí medzi veľmi závažné nákazy, pretože sa rýchlo šíri a u nakazených zvierat často spôsobuje vysokú úmrtnosť. Pre človeka však nie je nebezpečný – ľudia sa ním nenakazia ani pri kontakte so zvieratami, ani konzumáciou bravčového mäsa.

Čo je africký mor ošípaných?

Africký mor ošípaných je vírusová choroba, ktorá postihuje najmä:

domáce ošípané,
diviaky,
niektoré ďalšie druhy divo žijúcich sviňovitých zvierat.

Ochorenie má často rýchly priebeh. Zvieratá môžu mať vysoké horúčky, sú slabé, apatické, prestávajú prijímať potravu a môžu sa objaviť aj krvácaniny alebo hnačky. Štátna veterinárna a potravinová správa SR uvádza pri AMO napríklad horúčky, apatiu, slabosť, nechutenstvo, hnačky, zápal pľúc a krvácaniny.

Je africký mor ošípaných nebezpečný pre človeka?

Nie, africký mor ošípaných nie je nebezpečný pre človeka.

Človek sa týmto ochorením nenakazí. Choroba sa neprenáša na ľudí ani pri kontakte s nakazenými zvieratami, ani pri konzumácii bravčového mäsa. Problémom však je, že človek môže vírus nepriamo preniesť napríklad na obuvi, oblečení, dopravných prostriedkoch, náradí alebo prostredníctvom kontaminovaných zvyškov jedla.

Prečo je africký mor ošípaných vážny problém?

Africký mor ošípaných je veľký problém najmä pre chovateľov, poľnohospodárstvo a ekonomiku. Ak sa ochorenie objaví v chove, zvyčajne sa musia prijať prísne opatrenia, aby sa nákaza ďalej nešírila.

Medzi hlavné dôsledky patria:

úhyn veľkého počtu ošípaných,
likvidácia nakazených alebo ohrozených zvierat,
zákaz presunu zvierat z postihnutých oblastí,
ekonomické straty pre farmárov,
obmedzenia pri obchodovaní s bravčovým mäsom,
vysoké náklady na dezinfekciu a veterinárne opatrenia.

EFSA upozorňuje, že choroba spôsobuje výrazné sociálno-ekonomické škody a jej eradikácia môže trvať aj niekoľko rokov.

Ako sa africký mor ošípaných prenáša?

Vírus sa môže šíriť viacerými spôsobmi. Najčastejšie ide o priamy kontakt medzi nakazenými a zdravými zvieratami, ale aj o nepriamy prenos cez kontaminované predmety alebo potravu.

Najčastejšie spôsoby prenosu

priamy kontakt s nakazenou ošípanou alebo diviakom,
kontakt s uhynutým nakazeným diviakom,
skrmovanie kuchynských odpadov alebo zvyškov jedla,
kontakt s kontaminovaným krmivom, vodou alebo stelivom,
prenos cez oblečenie, obuv, náradie, vozidlá a poľovnícke vybavenie,
presun nakazených zvierat alebo výrobkov z nich.

EFSA uvádza, že AMO sa môže šíriť priamym kontaktom medzi ošípanými a diviakmi, ale aj cez kontaminované jedlo, krmivo, odpad, vybavenie, oblečenie či vozidlá.

Príznaky afrického moru ošípaných

Príznaky ochorenia sa môžu líšiť podľa priebehu choroby, ale pri akútnej forme bývajú veľmi výrazné.

Typické príznaky

vysoká horúčka,
slabosť a apatia,
nechutenstvo,
zhoršené dýchanie,
hnačka,
vracanie,
krvácaniny na koži alebo slizniciach,
nekoordinovaný pohyb,
náhly úhyn zvierat.

Pri diviakoch si ľudia často všimnú najmä nájdenie uhynutého kusu v lese alebo nezvyčajne správanie chorého zvieraťa.

Ako sa choroba lieči?

Na africký mor ošípaných neexistuje účinná liečba. EFSA uvádza, že v bežnej praxi nie je dostupná liečba ani vakcína, ktorá by chorobu jednoducho zastavila. Preto je najdôležitejšia prevencia, rýchle odhalenie a prísne veterinárne opatrenia.

Prevencia afrického moru ošípaných

Prevencia je pri tejto chorobe mimoriadne dôležitá. Vírus sa môže do chovu dostať nenápadne, napríklad cez kontaminovanú obuv, vozidlo alebo zvyšky jedla.

Čo by mali dodržiavať chovatelia?

zabrániť kontaktu domácich ošípaných s diviakmi,
dôkladne zabezpečiť areál farmy alebo chovu,
používať dezinfekciu pri vstupe do chovu,
nepúšťať do chovu nepovolané osoby,
neskrmovať kuchynský odpad,
neskladovať krmivo na miestach, kam sa môžu dostať diviaky,
pravidelne sledovať zdravotný stav zvierat,
pri podozrení okamžite kontaktovať veterinára.

ŠVPS SR medzi preventívnymi opatreniami uvádza biologickú bezpečnosť, oplotenie farmy, dezinfekčné brody, kontrolu pohybu osôb a vozidiel, zabránenie kontaktu s diviakmi a zákaz skrmovania kuchynských odpadov.

Čo robiť pri náleze uhynutého diviaka?

Ak človek v prírode nájde uhynutého diviaka, nemal by sa ho dotýkať. Dôležité je nález oznámiť príslušným orgánom, napríklad veterinárnej správe, poľovníckemu združeniu alebo obci.

Správny postup

k uhynutému zvieraťu sa nepribližovať zbytočne blízko,
nedotýkať sa ho,
nezobrať žiadnu časť tela ani trofej,
zapamätať si alebo označiť miesto nálezu,
oznámiť nález príslušným orgánom.

Rozdiel medzi africkým morom ošípaných a klasickým morom ošípaných

Africký mor ošípaných a klasický mor ošípaných sú dve odlišné choroby. Majú podobné príznaky, ale spôsobujú ich iné vírusy.

Porovnanie	Africký mor ošípaných	Klasický mor ošípaných
Pôvodca	vírus AMO	iný vírus
Postihnuté zvieratá	ošípané a diviaky	ošípané a diviaky
Nebezpečenstvo pre človeka	nie je nebezpečný	nie je nebezpečný
Príznaky	horúčka, apatia, krvácaniny, úhyn	podobné príznaky
Význam	veľmi vážna nákaza v chovoch	tiež závažná nákaza

Prečo sa choroba ťažko zastavuje?

Africký mor ošípaných sa ťažko zastavuje preto, že vírus môže prežívať v prostredí, v kadáveroch uhynutých diviakov, v kontaminovaných predmetoch a v niektorých mäsových výrobkoch. Veľkým problémom je aj pohyb diviakov a ľudská neopatrnosť, napríklad vyhodenie zvyškov jedla v prírode.

Stačí, aby sa zdravé zviera dostalo do kontaktu s kontaminovaným materiálom, a nákaza sa môže začať šíriť ďalej.